Karašo
Turista v Rusku si myslí mnoho vecí, okrem iného aj v existenciu obmedzenej slovnej zásoby s ktorou sa v Rusku dohovorí. Tá by mala pozostávať z týchto slov: spasiba, vodka, charašo, da, net. Potom nielen zistia, že to tak nie je, ale aj to, že s angličtinou tu vo väčšine prípadov príliš nepochodia. Rovnako by rom rada vyvrátila mýtus ruského prízvuku v angličtine tak, ako ho zobrazuje každý holywoodsky film. Stačí si uvedomiť, že ruština je čo do počutia jazyk veľmi mäkký a melodický, s prízvukom meniacim sa na rôznych slabikách v závislosti od konkrétneho slova a pochopíte, že monotónne tvrdé zaťahovanie k nemu akosi nejde. Pár jedincov by ste našli, avšak ruský prízvuk v angličtine je oveľa mäkší a spevavejší. Pre našinca zvykntého na povinnú ruštinu, ktorú ale nikdy nepoužíval, je zasa veľmi typické, že príde do Ruska a v domnení, že hovorí po rusky, hovorí vlastne po slovensky s ruským prízvukom. A Slovač je prekvapená, že jej Rusi nerozumejú. A to je Moskva na tom ešte fajn, tu sú na prízvuky zvykntuí, ale v odľahlejších častiach Ruska vm nemusia rozumieť ani v prípade, ak po rusky skutočne hovoríte, akurát s prízvukom. No karašo...
Medvede a balalajky?
Neviem, odkiaľ sa vzala povera o medveďoch. Áno, je to symbol ruska, lebo je to veľké a mocné zviera a pán lesa, ale doposiaľ som živého medveďa videla v Rusku dvakrát: raz v cirkuse a raz ako maskota Jaroslavli vo svojej klietke v miestnom Kremli. A viem, čo vás teraz zaujíma, či ten medveď v cirkuse jazdil na bicykli. Jazdil. Balalajkára som tu videla jedného, raz či dvakrát vyhrával v podchode pri našom byte. Balalajku ako takú síce nájdete v každom lepšom obchode so suvernírmi, no ani nás, ani žiadnych našich známych nebudí v noci zo spánku sused hrajúci na balalajku.
Vodka!
A s tou vodkou vás tiež sklamem, aj keď sa jej tu pije požehnane, určite to nie je také, ako si mnohí myslia. Situácia na ďalekom východe môže byť iná, ale ani tam si nikto nedá liter vodky na raňajky len tak nalačno. Vlastne, na slovenské pitie nalačno sa Rusi celkovo pozerajú veľmi škaredo - celá kultúra večrného a sviatočného stolovania sa tu berie úplne inak. Vodku tu samozrejme kúpiť dostanete, ale ak by ste si ju chceli v potravinách kúpiť napríklad večer, máte smolu. Každá samospráva si môže upraviť čas predaja alkoholu v obchode, tu v Moskve je to tuším od deviatej ráno do deviatej večer. Minimálna cena alkoholu je stanovená na 89 rubľov za pol litra (dve eurá a nejaké drobné), čím Rusko bojuje proti podozrivým samohonkám.
Predsudkov sa asi tak ľahko nezbavíme, o to radšej ich vždy vyvraciam na základe vlastnej skúsenosti. A netýka sa to len Ruska. Pevne však dúfam, že som vám ho vyvrátením týchto klišé príliš neznechutila!