Skryté poklady Ukrajiny

Autor: Martina Rúčková | 2.8.2013 o 8:45 | (upravené 2.8.2013 o 9:44) Karma článku: 13,79 | Prečítané:  4595x

Rozhodla som sa pridať k iniciatíve SME prostredníctvom ktorej nás zoznamuje s našimi susedmi. A keďže môj blog je v prvom rade zameraný na cestovanie, rada doplním článok o Odese ďalšími pozhoruhodnými zákutiami Ukrajiny. Dnes by som vás rada zoznámila s mestami, ktoré nájdete v jej „európskej" časti - Černovice, sídlo bukovinianskych metropolitov a Kamenec Podolský s rozprávkovou pevnosťou, s medzizastávkou v Chotyni.

Černovice, alebo Černivci, nájdete na juhozápade Ukrajiny a spolu s Ľvovom sa považujú za kultúrne centrá jej západnej časti. Kedysi bolo mesto súčasťou historického regiónu Bukovina. Volajú ho aj Malá Viedeň, pretože v ňom môžete nájsť mnoho secesných, neoklasických a barokových stavieb, ktoré sú tak príznačné pre veľkého menovca mesta. Vedeli ste, že známa herečka Mila Kunis sa narodila práve v tomto meste?

Prehliadka prebiehala najmä z auta, itinerár bol nabitý a kým sme sa dostali k miestnej univerzite, ktorá bola cieľom našej cesty, trochu sme si v miestnej doprave poblúdili. Sídlo bukovinianskych a dalmátskych metropolitov, dnešná budova univerzity v Černivci predstavuje dokonalú fúziu viacerých architektonických štýlov. Postavili ju v rokoch 1864 až 1882 na návrh českého architekta Josefa Hlávku. Reprezentuje historicistickú architektúru 19. storočia, sídlo obsahuje seminár aj kláštor a dominuje mu Seminárny kostol s dómom a loďami rozloženými v tvare kríža so záhradou a parkom. Tento komplex stelesňuje architektonické a kultúrne vplyvy od byzantského obdobia a silné postavenie ortodoxnej cirkvi počas nadvlády Habsburgovcov, v súlade s rakúsko-uhorskou politikou náboženskej tolerancie. Najprv tu vznikla spomínaná teologická fakulta a seminár, aby v jej vnútri postupne prenechal teologcký život tomu akademickému. Dnes sa tu okrem teológie a filozofie vyučujú aj aplikovaná matematika, umenie, biológia, chémia, informatika, ekonomika, pedagogika, právo, fyzika a ďalšie odbory. Ale prečo nás zaujímala práve tá univerzita, keď ich je na Ukrajine neúrekom?

Cernivci1.JPG

Cernivci2.JPG

Cernivci3.JPG

Skúste sa na ňu pozrieť, vyzerá ako niektoré tehlové budovy oxfordských colleges na LSD. Je ťažké ju podrobnejšie opísať, pôsobí viac než bizarne, pre mňa boli najzaujímavejšie niektoré až arabské vplyvy, aj keď ako dominantný vplv sa uvádza ortodoxná architektúra. V každom prípade je to šialený zjav ktorý stojí za to si pozrieť. Veselá bola aj veľká zlatá busta uprostred parku oproti univerzite. Za nič na svete sme netušili čo tam robí, ale k univerzite sa veľmi hodila. A potom sme objavili aj ďalšiu, len tak pohodenú vo dvore...

Cernivci4.JPG

Cernivci5.JPG

Prenocovali sme v Chotyni, malom mestečku patriacom do černovickej oblasti. Vstávali sme takmer spolu so slniečkom, aby sme počas dňa využili čo najviac slnečného svitu. Skoré jarné dni boli ešte stále relatívne krátke a najmä stmievanie prichádzalo ešte skoro. Hneď ráno sme sa vybrali pozrieť si miestnu pevnosť, jej peknú fotku sa nám ale nepodarilo spraviť - na všetkých pohľadniciach totiž bola fotená zo susedného kopčeka. Vtesali ju do skaly a vchod a celý areál chotyňskej pevnosti bol práve z tej vtesanej strany. Aspoň že sme sa vôbec dostali dnu - bolo osem a otvárali až o deviatej. Strážnikom to bolo dosť jedno. Spoločnosť nám robili asi traja zatúlaní chlpáči. A tak sme si poobzerali pevnosť, ktorá bola svedkom dvoch významných porážok Turkov Poliakmi a pobrali sme sa ďalej smerom ku Kyjevu.

Chotyn1.JPG

Chotyn2.JPG

Čakal nás Kamenec Podolský, také ukrajinské Carcassonne. Stále sa nachádzame v Černovickej oblasti. Mestečko je to prekrásne, len trošku ošarpané. Kamenec Podolský ako taký je veľký a človek si najprv pekne poblúdi dlhými rovnobežne rysovanými bulvármi, kým sa mu podarí dostať sa až dole ku mostu, ktorý vedie cez už takmer úplne vyschnuté koryto rieky Smotryč. Ak by ste sa pozreli dolu k rieke, všimli by ste si jej kultivované dno, na ktorom sú dnes postavené maličké domčeky so zeleninovými hriadkami. Zavčas ráno ich už aj jeden usilovný majiteľ okopával.

Kamenec1.JPG

Kamenec2.JPG

Kamenec5.JPG

Rieka obmýva staré mesto, ktoré má v sebe mnoho poľských vplyvov a vonia dávnymi dobami. Betón tu nahrádza kamenná dlažba, uličky sa zužujú a kľukatia a počet kaviarničiek stúpa. Aj z toho dôvodu tu jazdia najmä maršutky. Pomotali sme sa po mestečku, pozreli si poľský rýnok, kostoly, historické budovy, no najviac nás zaujala nástenka "krásnych ľudí regiónu", na ktorej boli fotografie miestnych predstaviteľov novodobej robotníckej triedy. Boli tam učiteľky, agronómovia, mliekárky i miestny technik/elektrikár vo veselej košeli. Na konci našej prechádzky sme sa ocitli pri hrade, ktorý stojí na vŕšku obohnanom hradbami.

Kamenec3.JPG

Kamenec4.JPG

Medzi ďalšie zaujímavosti patrili miestne babičky, ktoré očividne pracovali v rámci sobotníku a zametali ulice. Budovy boli pekné, ale ako som už spomínala, mierne ošarpané a hlavne jedna bola taká, že k nej statika na kontrolu púšťali asi len z dvadsaťmetrovej vzdialenosti. Príjemná atmosféra sviežeho ranného vzduchu a slnka opierajúceho sa do bielych stien v nás však zanechala veľmi dobrý dojem a na Kamenec Podolský spomíname s úsmevom na perách. Nehovoriac o tom, že to nebolo posledné zaujímavé miesto, ktoré sme na Ukrajine navštívili, ale o tom inokedy...

Kamenec6.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?