Prvý večer na Kube

Autor: Martina Rúčková | 1.11.2013 o 8:45 | Karma článku: 10,00 | Prečítané:  1405x

Vystupujeme z lietadla na Medzinárodnom letisku José Martího a po asi hodine a pol čakania v miestnosti s poriadne vydýchaným vzduchom spolu s ďalšími tristo pasažiermi nášho lietadla nám miestna zriadenkyňa pasovej kontroly pečiatkuje nie pas, ale turistickú kartu s vízami. Na Kube to tak robia preto, aby tí, čo ju navštívili, neskôr nemali problém pri návšteve Spojených štátov amerických. Po rýchlej návšteve zmenárne zamávame na taxík, vkladáme náš jediný batoh do jeho kufra a velíme Prado, teda Passeo de Martí. Je december tesne pred vianočnými sviatkami a mne s manželom sa začína trojtýždňové dobrodružstvo na Kube, kde sme sa rozhodli stráviť tak trochu inú svadobnú cestu. Bez šampanského a lupienkov ruží posteli, zato s poriadnou dávkou exotiky a dobrodružstva.

DSCF2874.JPG

Prečo práve Kuba? Vyberali sme z viacerých miest, kde je v zime teplo a majú more, aj keď skôr pre morský vzduch než pre dlhé pobyty na pláži. A hlavne nech je to krajina, ktorá má zaujímavú históriu a množstvo pamiatok. Do tohto mixu sme ešte zadali termíny letov a náš malý konkurz vyhrala Kuba. Jej exotická atmosféra do nás udrela hneď pri výstupe z lietadla, vzhľadom k tomu, že keď sme v ten istý deň ráno opúšťali ešte za tmy ubytovňu pri pražskom letisku Ruzyňe, poriadne mrzlo. Tá ubytovňa bola inak zážitkom sama o sebe - budova aj jej inventár boli už v úctyhodnom dôchodkovom veku, čo sa zvonka snažili jej majitelia maskovať aspoň novou modrou maľovkou. Na vrátnici, lebo to okienko oddeľujúce halu od miestnosti tety s kľúčami, sa recepciou naozaj nedalo nazvať, sme čakali asi pol hodiny. Pretože v jednej z izieb ležala opitá, zjavne nepríčetná pani. Jej spolubývajúca vrátničku poháňala, nech to rieši, no nie z ľudskej spolupatričnosti, ale preto, aby nerobila v noci bordel a ona sa vyspala do práce. Nakoniec sme sa dostali na izbu a mohli si dopriať krátky spánok pred rannou cestou na letisko ešte za tmy. Lietadlo sme ráno našťastie nezmeškali, meškalo ono. Ale späť na Kubu.

DSCF2896.JPG

DSCF2918.JPG

DSCF2915.JPG

Moje prvé dojmy z príjazdovej cesty do Havany boli zmiešané, na jednej strane som čítala, čo môžem očakávať a rôzne riedke osídlenie ďaleko za hlavným mestom nájdete asi všade, nečakala som však niečo, čo mi silno pripomínalo osady na východnom Slovensku. Chartče rôzneho stupňa schátrania, plechové búdy, vozy s koňmi a staré autá, akurát to kazili tie palmy. Veru, tie nás ubezpečili, že sme tu správne na Ostrove slobody. Ako sme sa približovali do centra Havany, videli sme čoraz viac celú škálu toho, čo nám tento ostrov ponúkne: koloniálny štýl a pompézne sídla, ktoré kedysi patrili americkej smotánke, občasný socialistický realizmus a všadeprítomný bordel. Všetko však do seba veľmi zaujímavo zapadá a takmer každý jeden kút, na ktorý vám padne zrak, je prudko fotogenický. Napriek neporiadku a ošarpanosti, alebo možno práve vďaka nim.

DSCF2890.JPG

DSCF3716.JPG

Prvé dve noci v Havane sme strávili v hoteli, pretože rezervácia hotela bola podmienka na udelenie turistických víz. Ocenili sme to, pretože sme mali krásny exkurz do rokov päťdesiatych. Zlatá ruzyňská ubytovňa... V kúpelni nám okrem iného nesvietilo svetlo a keď si môj manžel dal neskôr lampičku na čelo, aby si aspoň posvietil na umývanie, zistil prečo. Páky v sprche a odtok zhrdzavené, kachličky špinavé a všetko zanesené vodným kameňom. Posteľné prádlo sa odhŕňalo, takže plachtu som si musela vždy posúvať, aby som sa nenalepila na plastový prehoz cez matrac, prevencia proti potiacim sa hosťom. A dúfam, že len potiacim. Okno na izbe nebolo, iba výhľad do vnútorného dvora nášho pavlačového hotela. Cena za tento zázrak bola prekvapujúco kapitalistická, takmer 40 eur za jednu noc na „dvojke" s raňajkami. Teraz mi možno neuveríte, ale nemenila by som za hotel vyššej triedy ani na sekundu. V Havane je niekoľko luxusných hotelov, slúžiacich väčšinou bohatým anglicky hovoriacim turistom a keď ste v nich, ocitnete sa v inom svete. Svete, ktorý je všetko len nie Kuba. Počas našich prechádzok Havanou sme videli viacero obrovských žiarivo nových hotelov s hosťami kúpajúcimi sa v bazénikoch, všetko za vysokými čiernymi mrežami oplotenia s výhľadom na bosé deti behajúce po ulici či žobrákov. Pripadalo mi to až ako provokácia - načo idem za luxusom do krajiny, kde je bežný štandard života niekde úplne inde? Miestami to zaváňalo až úchylným kolonializmom - my tu v peknej haciende a okolo „domorodci"... Ale možno tým ľuďom krivdím a rovnako chceli Kubu spoznať, akurát sa báli vzdať sa pohodlia, na ktoré sú tak zvyknutí doma...

DSCF3717.JPG

DSCF3715.JPG

DSCF2927.JPG

Všetky zážitky však tým pozitívnym smerom definitívne zabetónovala naša prvá prechádzka po večernom meste. Áno, človek si musí zvyknúť na to, že naňho z každej strany pokrikuje niekto ponúkajúci taxík, ubytovanie, reštauráciu, cigary, no jednoducho čokoľvek čo si turista zažiada. Ale práve ten starosvetský šarm a relatívny nedostatok blýskavého luxusu spôsobí, že toto hlavné mesto vám bude veľmi sympatické od prvej chvíle. A celý ten chaos vo veľkomestskom štýle vás pripraví na to, čo môžete od tohto nevšedného ostrova počas svojho pobytu očakávať. Jedno je isté, nudiť sa nebudete a prekvapenia na vás budú čakať za každou zákrutou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?