Po baroch Havany

Autor: Martina Rúčková | 8.11.2013 o 8:45 | Karma článku: 8,65 | Prečítané:  1396x

Pretože nie je nič krajšie ako spoznať mesto spoza okienok a z terasiek jeho barov, rozhodli sme sa to spraviť aj v prípade Havany. Najmä na prvý večer sme potrebovali zábavku, ktorá by nás udržala na dlhší čas hore, pretože nevydržať hore aspoň do jedenástej večer v deň príletu znamenalo, že jet lagu by sme sa tak rýchlo nezbavili. (Aj tak sme sa ešte týždeň budili o piatej ráno...) A keďže pamiatky už boli zatvorené, vybrali sme sa na pubcrawl, alebo po slovensky „štvornožky od baru k baru". A každý z barov, ktorý sme navštívili, nám ukázal niečo nové...

Café Ingleterra

Na teraske neoklasického Hotela Ingleterra, ktorý je najstarším hotelom na Kube, nájdete elegantnú kaviareň, ktorá vám bude silno pripomínať parížsku kaviarničku. A niet divu, hotel postavili v roku 1875 a nesie so sebou príznačnú atmosféru Belle Epoque. Okrem farebných mozaík, ktoré nájdete aj na vašich stoloch, budete obdivovať jeho biele steny s nezvyčajnými plastikami. Pre prirážku za relatívne luxusné prostredie odporúčam dať si tu len kávičku. A pozorovať prechádzajúcich sa ľudí. Okrem skutočne rôznorodej znôšky okoloidúcich sme v tejto kaviarničke, aj keď pri inej príležitosti, zažili úsmevnú príhodu so starou žobráčkou v pestrofarebnom turbane, ktorá podľa mňa už musela mať v tej kaviarni priradené aj inventárne číslo. Jednej z turistiek sa jej uľútostilo a rozhodla sa, že jej teda jedno peso dá. To, čo sa strhlo, bol jeden veľký virvar. Zrazu sa vyrojil ďalší žobrák a dve detiská, nikto netušil odkiaľ, a všetci chceli tiež svoje peso. Logika bola, slovami klasika: „Keď si dala baranovi, daj aj mne..."

DSCF2876.JPG

Floridita

Turistami mimoriadne frekventované miesto, za čo môže Ernest Hemingway. Ten istý podnik oslávi v roku 2017 dvesto rokov svojho pôsobenia, aj keď ho otvorili pod názvom La Piňa de Plata, alebo Strieborný ananás. Pred sto rokmi sa americkým štamgastom podarilo presvedčiť majiteľa, aby Piňu premenoval po ich milovanej Floride a tak vznikla El Florida a neskôr El Floridita. Podnik má na svojom bare hrdo napísané „kolíska daiquiri" a práve tu vraj vzniklo frozen daiquiri - vymyslel ho katalánsky emigrant, barman a neskôr aj majiteľ Floridity, Constantino Ribalaigua Vert. Hemingway tento lokál navštevoval, keďže bol blízko hotela Ambos Mundos, kde býval a písal. Náš Ernest vraj zvládol za večer vypiť trinásť dvojitých daiquirí... múza asi prichádzala pomaly.

Dnes vás bar upúta už na prvý pohľad, jeho vonkajšia fasáda je vymaľovaná na červeno a červená farba dominuje aj interiéru: červený bar, barové stoličky, obrusy na stoloch i zástery barmanov svietia oproti čiernemu nábytku a okrovým stenám. Bar má odlišnú dynamiku mimo sezóny a počas nej: mimo sezóny je tu ticho a pokoj, za stolami vysedávajú staré dámy, ktoré pokojne sŕkajú svoje daiqiri. V sezóne je to tu potom preplnené turistami, ktorí sa fotia so sochou Hemingwaya na bare na mieste, ktoré bolo to „jeho". Tento bar je turistickou atrakciou v pravom slova zmysle, čo sa odráža aj na cene - je to jedno z mála miest, kde zaplatíte za koktejl nie tri, ale šesť konvertibilných pesos. Šejkre tu však nenájdete, všetko sa mieša v mixéroch. James Bond by tu so svojím „pretrepať, nemiešať" neuspel, tu by to mal rozmixované...

DSCF2880.JPG

DSCF2881.JPG

Poďme ďalej, pozrieť sa ako vyzerá pravé kubánske mojito.

Monserrate Bar

Hneď pár krokov ďalej od Floridity je bar Moserrate, ktorí všetci návštevníci ocenia ako miesto, kde majú od Hemingwaya na chvíľku pokoj. Drevom obložené steny, kamenná podlaha, vysoký strop... nebudete sa tu však cítiť uzavreto, pretože od ulice vás oddeľujú iba drevené mreže, takže všetok jej ruch nielen vidíte, ale aj cítite. Chodia sem turisti aj miestni a živá hudba, ktorú nájdete aj v iných baroch, je tu na úplne inej úrovni: hrala nám tu sedemčlenná kapela. Vlastne celkovo tam v čase našej návštevy mali viac personálu ako hostí. A práve tu sme sa zoznámili s pravým kubánskym mojitom, ktoré pozostáva z troch až štyroch kociek ľadu, zabudnite na drť, jednej zvädnutej vetvičky mäty, lyžičky trstinového cukru a šialeného množstva rumu. Na zdravie!

V tomto bare nás prekvapil malý televízor umiestnený nad kapelou - vysielali v ňom Komisára Rexa... toho úplne najstaršieho, s Tobiasom Morettim ako komisárom Moserom, ak si to ešte pamätáte... Nemalo to chybu. Potom nám prepli na Disney Channel... Manžel tu vyskúšal krevetky na cesnakovom masle a ja krevety v pikantnej paradajkovej omáčke, ale keďže pikantnosť mali dodávať zeleninové papriky, boli to vlastne krevetky v leči, ak by ste chceli vyskúšať špecialitu priamo z Havany...

DSCF2884.JPG

La Lluvia de Oro

V preklade zlatý dážď; túto reštauráciu nájdete na pešej ulici Obispo, ktorá bola prvou dláždenou ulicou v Havane. Príjemné miesto, kde tiež hrá živá hudba, ktorá vám po troch pesničkách začne ponúkať svoje cédečká, varia chutné jedlo a samozrejme servírujú klasické kubánske mojito. Tu som prvýkrát objavila kubánsku... hajzelbabu, povolanie, ktoré je tu mimoriadne rozšírené. Práve pri tejto príležitosti sme začali používať miestnu menu, pesos nacionales. V opačnom prípade by to bol pridrahý ústrižok toaletného papiera...

 

Bilbao Bar

Tento bar, kde sa ešte donedávna dalo platiť práve domácou menou, pesos nacionales, teda nie za konvertibilné „bony", sa bohužiaľ stihol zopsuť. Stále však nie natoľko, aby si tam našinec nemohol dovoliť vypiť, práve naopak, ceny boli príjemné a porcie rumu štedré. Bar je zaujímavý, úzky s asi šiestimi stolmi, no s vysokým stropom cez dve poschodia. Meno dostal vraj podľa toho, že si ho počas pobytu v Havane obľúbil tím Athletica Bilbao a pri odchode ho obdarili rôznymi upomienkovými predmetmi. A tak vznikol Bilbao Bar. Vždy sme tu narazili na príjemnú zmesku turistov aj miestnych a miestni hudobníci mi tu zahrali „tú moju".

DSCF2986.JPG

A v tomto momente sme už mali lozenia po barov akurát dosť a túžili sme po jednom - tento predĺžený deň, kedy sme odlietali z Paríža o dvanástej a aj tak prileteli do Havany už o štvrtej, mať už za sebou a konečne sa vyspať. Napokon, nasledujúci deň nás čakalo bližšie spoznávanie hlavného mesta Kuby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?