Nenadávajte na slovenský cestovný ruch!

Autor: Martina Rúčková | 12.11.2013 o 8:45 | Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1924x

Z času na čas si prečítam článok o tom, aké je to so slovenským cestovným ruchom zlé, ako ignorujeme turistov a ako nevieme speňažiť krásy okolo nás. No áno, stačí si zájsť za hranice a hneď môžeme vidieť, ako sa to dá spraviť. No predstavte si, že stačí zájsť za iné hranice a uvidíte, že to stále nie je také zlé, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Chcete príklad? V poriadku, poďme sa pozrieť na prípadovú štúdiu malebnej ruskej dedinky Širjajevo!

DSCF5738.jpg

DSCF5746.jpg

Naša milá dedinka sa nachádza tri hodiny po Volge loďou zo Samary, veľkého ruského mesta, ktoré však samo o sebe nie je príliš veľkým turistickým strediskom. V každom prípade, súdiac podľa počtu hotelov, nejakí turisti sem podľa všetkého predsa len zablúdia. Zo Samary vypláva každý deň loď do dedinky Širjajevo, ktorú preslávil najmä realistický maliar Iľja Repin. Namaľoval tu niekoľko krajiniek a štúdie pre svoj najznámejší obraz Burlaci na Volge, pohľad na miestnych dedinčanov ťahajúcich na breh v horúčave ťažkú loď. Repin túto maľbu, ktorú dnes môžete nájsť v Michajlovskom paláci v Petrohrade, považoval za svoje prvé profesionálne dielo, i keď u miestnych Širjajevčanov si vyslúžil skôr opovrhnutie, že sa ich rozhodol zobraziť práve takto - zničených a ukonaných, v opratách metaforických aj skutočných. Iľja tu teda maľoval krajinky - z toho by sa dalo vydedukovať, že okolitá príroda musí byť skutočne malebná. A ona veruže aj je. Problém nastáva v momente, kedy sa od tejto dedinky očakáva, že to využije a tie množstvá turistov, ktoré jej lode každodenne prinesú, sa nejakým spôsobom pokúsi kapitalizovať. A ako sa jej to darí?

DSCF5748.jpg

DSCF5752.jpg

Nedeľa ráno, asi jedenásť hodín. Výletná loď, veľká Moskva, práve vyložila v prístave obrovskú skupinu turistov zo Samary. Dostali sa sem skutočne za babku, za trojhodinovú plavbu zaplatili asi 70 rubľov, necelé dve eurá. Turisti sa vyroja z prístavu, niektorí sa vyberú priamo do hôr, no väčšina prichádza do dediny. Krásne hory z jednej strany, nekonečná Volga zo strany druhej a medzi nimi dedinka s malými domčekmi ledabolo roztrúsenými okolo cesty. Hľadáme nejaké turistické informačné centrum. Okrem jednej informačnej tabule objavujeme akurát tak drevenú chatku, do ktorej vchádzajú a vychádzajú ľudia. Vojdem dnu a dozvedám sa, že je to lesná správa, u ktorej sa platí päťdesiatrubľový poplatok za vstup do národného parku. Muž sa teda pýta - a aké trasy sa dajú absolvovať a čo na nich uvidíme? Teta popíše dve trasy, každú na asi tri hodiny. Kupujeme si teda povolenku. Dnu zrazu vojde ruský manželský párik a keď sa dozvedajú o poplatku, fľochnú si, že oni im nič nedajú a do lesa si pôjdu aj tak.

DSCF5754.jpg

DSCF5755.jpg

Hotujeme sa na cestu. Radi by sme sa trochu potužili, ráno sme nestihli kúpiť žiadne občerstvenie a už bol čas obeda. Oproti chatke lesnej stráže je akási rýchlovývarovňa, ktorá má v menu presne dve položky: šašlík a plov, no ešte je zatvorená. Potraviny sú kilometer dolu po ceste, na druhom konci dedeiny. Nakupujeme zásoby a aspoň máme možnosť poobdivovať tú malebnú dedinky. Dnes ponad plot každého z tých milých domčekov vedú žlté múry plynovodu. Je tu múzeum venované niekoľkomesačnému pobytu Repina a ďalších jeho spoločníkov v Širjajeve, jeho obrazy tu ale nenájdete. Ale v tejto časti dediny nájdete aspoň náznak komerčného zmýšľania a síce dva obchody so suvenírmi!

DSCF5757.jpg

Posilnení sa snažíme dostať do národného parku. Neúspešne. Najprv sa vyštveráme na jeden kopec, prejdeme sa pár sto metrov po lesnej ceste popri zamrežovaných šachtách baní, z ktorých vanie neprirodzený chlad. No v jednom momente cesta nikam nepokračuje. Skúšame to iným smerom, bezúspešne. Pomocou príjazdovej cesty sme sa dopracovali aspoň na vyhliadku a z nej sme sa vyštverali hore na kopec, poobdivovali výhľad, no ďalej cez les sa nám už nepodarilo dostať. Akékoľvek značenie turistických trás tu proste neexistuje.

DSCF5771.jpg

Po tejto vyčerpávajúcej túre sme sa chceli posilniť, no jediné pseudo reštauračné zariadenie v dedine, áno, to s dvomi druhmi jedla v menu, v deň našej návštevy turistov neobsluhovalo ani po tom, čo sa konečne otvorilo. Mali tam totiž akciu pre Tatárov z Kazane, ktorí tu mali svoj kultúrny deň a varili iba pre nich. Aspoň nám predali pivo, ale za plastové poháre už bolo treba doplatiť päť rubľov za kus. Aha, konečne nejaký znak zarábania na turistoch!

DSCF5773.jpg

DSCF5793.jpg

A to bolo vlastne všetko, čo sme zo Širjajeva videli. Potom sme už len čakali na loď, ktorá by nás odviezla späť do Samary. Keďže prístav pozostával z jedného móla a búdky na lístky s obmedzenými otváracími hodinami (polhodina pred príchodom lode), sedeli sme na tráve a kameňoch brehu a čakali, kedy nám otvoria aspoň to mólo. Po polhodine strávenej v príjemnej tlačenici radu na lístky uprostred roja militantných ruských dôchodcov sme sa konečne nalodili. Suveníry zo Širjajeva? Plné priehrštie zážitkov! A konštatovanie, že so slovenským cestovným ruchom to skutočne ešte nie je také zlé...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?