S Viazúlom je radosť cestovať
Autobusová stanica ponúkala všetok šum a ruch veľkej dopravnej tepny. Svetlá budova s trochu odpadávajúcou omietkou bola plná ľudí čakajúcich na rôzne spoje a chvíľu sme nevedeli, kam vlastne ísť. Nakoniec sme našli pani, ktorá nám za náš internetový poukaz vydala cestovný lístok na autobus. Viazúl je kubánsky národný autobusový prepravca, ktorý v bielo-modrých Yutongoch premáva medzi hlavnými turistickými strediskami ostrova. Za tieto služby sa platí v konvertibilných pesos a turista môže využívať na prepravu na dlhšie vzdialenosti iba tie a nie aj Astrobusy, ktorými sa prevážajú miestni. Zato miestni môžu cestovať aj Viazúlom, no ktože sa má v tom vyznať... Ceny lístkov závisia od vzdialenosti, na ktorú cestujete, stoja od 7 do 50 konvertibilných pesos (CUC).
S lístkami na Viazúl je to, ako sme neskôr zistili, mimoriadne zaujímavé. Tutisti zo zahraničia si síce môžu kúpiť lístok na autobus v istom časovom predstihu cez internet, no napríklad v našom prípade systém zahaproval po kúpe tretieho lístka a už nechcel vziať manželovu platobnú kartu. Ďalej sme to riskovať nechceli a tak sme si kupovali lístky cez cestovné kancelárie, respektíve priamo na staniciach, ak predaj lístka závisel od toho, koľko ľudí z autobusu vystúpi. Systém predaja lístkov totiž nie je informatizovaný a tak sa zoznamy pasažierov a rezervácie komunikujú výhradne prostredníctvom telefónu. Aj keď si kúpite lístok cez cestovnú kanceláriu, s poukazom v ruke sa na autobusovej stanici modlíte, aby vás mali zapísaných v tom magickom zošítku, čo pre vás znamená isté miesto v spoji. Výhodou však je, že autobusy sú nové, pekné a klimatizované. Dokonca im zatiaľ aj fungujú toalety, čo ale znamená, že nie je dobré si sadať do zadnej časti autobusu v prípade, ak nepreferujete arómu Parfum de Toi Toi.
Naša cesta začala tým, že môj muž dostal od chlapíka, ktorý mu nakladal batožinu do autobusu super ponuku: jeho hodinky chcel kúpiť za 3 konvertibilné pesá a osem mojít. To, kedy by sme si tie mojitá mohli vyzdvihnúť, už akosi nestihol špecifikovať... Radšej sme rýchlo nasadli do autobusu a o štyri hodiny neskôr (vrátane pauzy pri občerstvovacej stanici pri príjemnom jazierku) sme boli na mieste.
Ako nenaletieť podnikavcom
Po asi trojhodinovej ceste autobusom sme sa dostali do provincie Pinar del Rio a neskôr aj priamo do dedinky Viñales v srdci tradičného tabakového regiónu, ktorý nám svojimi zelenými poliami, červenými cestami a obrovskými vyčnievajúcimi skalami pripomínal skôr Vietnam. Samotná dedina nemá ani riadnu autobusovú stanicu, iba miesto, kde sa predávajú lístky a pred ktorým zároveň zastavujú autobusy. V momente, keď náš autobus zastavil, sme sa, podobne ako v Havane, cítili ani peniažky na nožičkách. Jinteros nám takmer úplne zablokovali východ z autobusu a mali sme čo robiť, aby sme sa dostali k dievčinke od Any Luisy, v case ktorej sme mali bývať.
Jineterismo označuje zvláštnu škálu zárobkových činností na Kube, ktorá funguje na tenkej šedej hranici medzi legálnym a nelegálnym. Charakter ich aktivít je rôzny, najmä jinteras, ženy, sa väčšinou zavesia na staršieho dobre zabezpečeného zahraničného turistu a trávia s ním celý jeho pobyt. Za peniaze, za darčeky, či len za zaplatené jedlá, drinky a vstupy do klubov. Niektoré vraj preto, lebo chcú skrz neho zažiť atmosféru západu. Častokrát trávia s turistami celý čas ich pobytu, sú aj ich spoločníčkami. Niekedy využijú aj to, že turista cestuje po ostrove a aspoň navštívia vzdialenú rodinu. Bližšie osobné skúsenosti nemáme, preto môžem napísať len o tom, čo som odsledovala ako pozorovateľ.
Zato jineteros, teda mužská odroda tejto sorty, sú mimoriadne otravní a postupne sme sa naučili ich ignorovať. Prvou skupinou sú tí, ktorí vás na každom kroku doslova okrikujú s ponukou taxíka, cigár, ubytovania, reštaurácie a tak podobne. Tam nepomôže nič iné, len ignorovať a pre boha živého sa v ich prítomnosti vyvarujte debát kde môžu začuť slovo „taxi", „hotel", „cigarros" či „restaurant", pretože sa ich tak ľahko nezbavíte. S manželom sme pre tieto pojmy začali používať iné slová, ako napríklad brm-brm miesto taxíka, len preto, aby nás náhodou nezačuli a nezačali otravovať. A potom sú tu podnikavci, ktorí vám síce na prvý pohľad nič neponúkajú, no ich cieľom je skrz priateľské správanie alebo odporučenie baru či kultúrneho podujatia z vás vytiahnuť čo najviac peňazí. Nie, neokradnú vás, ak sú dobrí, peniaze im dobrovoľne dáte. Majú presne vytipované druhy obetí a sú dobre vytrénovaní. Spoznáte ich podľa tradičného úvodu konverzácie, kedy vás pozdravia a potom sa spýtajú z ktorej krajiny ste. Napriek tomu, že pôsobia veľmi priateľsky, ignorujte ich slušný a prívetivý pozdrav a na otázku, odkiaľ ste, radšej ani len neodpovedajte. Je to nepríjemné, no jedine tak sa ich strasiete od prvej chvíle. Čím ďalej od turistických miest budete, tým ich bude menej a o to viac sa môžete porozprávať so skutočnými miestnymi.
Útulné a domácke ubytovanie v casa particular
Jineteros okrem iného pracujú aj ako „naháňači duší" do casas particulares. Tento pojem označuje súkromné domy, v ktorých majitelia uvoľnia jednu či dve izby a ponúkajú v nich ubytovanie za cenu od 15 do 25 CUC za noc. V prípade záujmu k nim pridajú aj raňajky a večeru, za ktoré sa dopláca. Možnosť podnikať je skvelá, tiež je to ale náročný chlebíček spôsobený reguláciou zo strany štátu. Každá casa, bez ohľadu na to, koľko zarobí, musí platiť mesačné licencie za každú izbu. A tak, ak casa práve nemá hostí, ktorí si zarezervovali izbu, vyšle týchto podnikavcov, jineteros, na expedíciu k autobusu, ktorý do ich mesta priviezol čerstvé mäso, ehm turistov. Práve toto sú tí dotieraví ľudkovia s tabuľkami s fotkami ubytovania, ktorí do vás budú dobiedzať, kým nepôjdete s nimi. A ísť s nimi nie je dobrý nápad - casa nemusí byť na dobrom mieste, nehovoriac o tom, že ich províziu, zväčša vo výške 5 CUC na noc, zaplatíte vy zo svojho vrecka v podobe zvýšenej ceny ubytovania. Z vlastnej skúsenosti, ak nemáte zarezervované ubytovanie, odporúčam pokojne sa prejsť po meste, casy sú prehľadne označené malým modrým znakom na bielom pozadí, spýtať sa, či majú voľno, pozrieť si izbu a až potom zaplatiť.
Casy sú relatívne lacný a veľmi príjemný spôsob ubytovania. Ubytovaním v casách nazriete do bežnej kubánskej domácnosti a uvidíte, ako to v nej vyzerá. Samozrejme, ani tu si netreba robiť ilúzie, tí, čo prevádzkujú casu, sú na tom väčšinou značne lepšie ako „bežní" miestni, no zároveň je to omnoho autentickejší zážitok než bývať v neosobnom hoteli. Domáci sa o nás zaujímali a z rozhovorov s nimi sme sa dozvedeli niečo viac o živote miestnych ľudí. Rovnako si zabezpečíte lacné stravovanie z lokálnych surovín a ako bonus máte dobrý pocit, že neplatíte za služby štátu (nie úplne), ale konkrétnej domácnosti. V porovnaní s hotelmi či reštauráciami k vám budú všetci vo vašej case omnoho milší, prívetivejší a ochotnejší, napokon, oni si zarábajú na živobytie ktoré závisí od dobrej reputácie, zatiaľ čo v štátnych hoteloch či reštauráciách personál pracuje za fixný plat bez ohľadu na počet či spokojnosť hostí. A práve preto sme po prvých dvoch povinných nociach v hoteli bývali už celý zvyšok nášho pobytu na Kube práve v casách, či už vopred rezervovaných, alebo nájdených „na blind".
A ako sme nakoniec dopadli my? Pretlačili sme sa pomedzi ruky vystrkujúce propagačné tabuľky a našli tú s našimi menami a dievčinka, čo na nás čakala, nás odprevadila k našej srdečnej domácej. Jej casa sa nám stala základňou na spoznávanie krás utešeného údolia Valle de Viñales. O tom už nabudúce!
