V koloniálnom Trinidade

Autor: Martina Rúčková | 14.1.2014 o 8:45 | Karma článku: 8,14 | Prečítané:  916x

Trinindad - mesto zašlej koloniálnej slávy postavené na pote otrokov pracujúcich na cukrových plantážach v dnešnom Valle de Los Ingenios. Je to spleť úzkych uličiek plných oddychujúceho, prechádzajúceho sa a dokonca športujúceho miestneho osadenstva a spolu s turistami pochodujúcimi hore-dole vám pripraví rušnú a čulú atmosféru. Náš skvelý taxík, ktorý sa našťastie nerozpadol ani drnčiac po nerovnomerne vydláždenej ceste, nás vyložil na autobusovej zastávke. S pomocou mapy sme prešli na miesto, kde sme mali byť ubytovaní a ocitli sme sa v domácnosti u pána doktora Luisa - očividne ovdovelého optometrika s výhradne mužskou trojgeneračnou domácnosťou. Okamžite si nás získala jeho krásna záhradka s príjemným sedením v tieni banánovníkov a ďalšej zelene.

01Ubytovanie.JPG

02Trinidad.JPG

 

História a pamiatky

Trinidad je hlavné mesto kubánskej provincie pomenovanej po Duchu Svätom, alebo Spiritus Sanctí, ak chcete. Vďaka skvele zachovanej architektúry z koloniálnych čias, bavíme sa o polovici devätnásteho storočia, je spolu s neďalekým údolím cukrových plantáží významnou kutúrnou pamiatkou. Svoju históriu píše od roku 1514 a pre dnešného turistu je známe najmä tým, že je to posledný bod v itinerári pre typického turistu na Kube - po týždni v rezorte sa odporúča malý okruh na trase Havana-Viňales-Cienfuegos-Trinidad.

Samotné mesto je fantastickým múzeom a preto by bola škoda zatvárať sa niekam dovnútra, ak si môžete všetko užiť a vychutnať prechádzkou po uliciach. Ak už nejaké múzeum, tak Museo Histórico Municipal - mestské historické múzeum. Nádielka exponátov je síce skromnejšia, ale aspoň neodpútava pozornosť od majestátnej koloniálnej haciendy s vnútorným dvorom. Skutočným pokladom tohto múzea je veža, z ktorej budete mať celý Trinidad ako na dlani. Červené striešky z terakotových škridiel obkolesujú stred mesta v takmer pravidelnom kruhu a spomedzi nich občas vykúka vysoká zelená palma. Za oranžovými a červenými stenami a strechami mesta sa zasa rozpínajú zelené údolia, v ktorých sa kedysi pestovala cukrová trstina a dnes na jej mieste rastie tabak.

03Hist.JPG

04Hist.JPG

05Hist.JPG

08HIST.JPG

Prechádzka po uličkách Trinidadu zasa obsiahne celú škálu dojmov: v centre mesta nájdete podobné honosné haciendy ako tá, ktorú sme práve navštívili, s vysokými stropmi a mnohé veľmi pekne zrekonštruované. Jeden malý útulný parčík je v centre a ďalší, klasicky pomenovaný Parque Céspédes (na Kube ich navštívite hneď niekoľko) sme mali cestou na našu casu. Práve Trinidad je známy vďaka fotkám pestrofarebných fasád budov natlačených jedna vedľa druhej v ktoromkoľvek cestovateľskom článku o Kube a zo všetkých miest tohto ostrova právom vyvoláva dojem toho najfarebnejšieho. V bočných uličkách sú na každom kroku rôzne obchody a pre našinca prichádza pri stánkoch so skutočne zmiešaným tovarom prebudenie: predávajú tu naozaj všetko, od kĺbov do vodovodných potrubí cez hrebene i ďalšie použité, niektoré aj pokazené veci. Vzhľadom k nedostatku sa na tomto ostrove nič nevyhadzuje a všetko môže poslúžiť ako súčiastka do niečoho ďalšieho. Najviac ma však pobavilo miestne mäsiarstvo, ktoré sme videli po ceste: okrem toho, že všetok tovar bol vyložený na pulte pri teplotách vyše tridsať stupňov, malo skutočne vynaliezavý spôsob odháňania múch. Nad pultom bol na háku zavesený motúz s prasačou hlavou. Tú predavač občas rozhojdal, aby opäť odohnala oné muchy. Bravčové sme v ten večer pre istotu nejedli...

07mesto.JPG

09Mesto.JPG

10Mesto.JPG

11Mesto.JPG

12Mesto.JPG

Krásne pláže?

Niekoľko kilometrov od Trinidadu leží Playa Ancón, jedna z krásnych piesočnatých pláží Kuby. Keďže sme za sedem dní nášho pobytu videli morskú vodu len z diaľky, povedali sme si, že sa teda pôjdeme okúpať. Ako sme si na Kube už zvykli, zabavili sme sa aj pri ceste samotnej. Z Trinidadu mala na Playa Ancón chodiť kyvadlová doprava za 2 CUC (pesos convertibles) na osobu. Okrem iného mala stáť aj v rybárskej dedinke La Boca. Tak sme prišli na zastávku odkiaľ mal ten autobus chodiť, nadišiel čas odchodu, ktorý nám prezradili v cestovnej kancelárii a nič. Po chvíli nám zastavil jeden autobus, aby nám vodič vysvetlil, že to nie je ten správny autobus. Po chvíli nás však zavolal, že nech teda nastúpime a bude to 5 CUC na osobu. My sme mu vysvetlili, že to má byť 2 CUC na osobu a on že veď áno, spolu 5 CUC. Zaujímavá matematika. Kam as podel ten piaty CUC je záhada, ale vodičovi sme vysvetlili princíp sčítacej matematickej operácie a nakoniec sa uspokojil so štyrmi pesami. Za to nás odviezol na pláž v prázdnom autobuse, ktorý mal asi pristaviť pred hotel.

A tak sme sa ocitli na pláži, no ako sme čoskoro zistili, bola plná rezortov a okolo boli samí okrúžkovaní all inclusive dovolenkári. Chceli sme si dať pivo či možno niečo na jedenie, čo sa však v miestnych reáliách ukázalo ako nemožné. Jeden strážca z rezortu nám chcel z hotelového all inclusive baru za mastný príplatok prepašovať pivo, ktoré si údajne môžeme vypiť na pláži, ale rozhodla som, že mu nedáme takto podvodne zarobiť už len z princípu. Nakoniec sme si našli kúsok pláže medzi dvomi rezortmi, kde sa hrali aj miestne deti a pochopili sme, že toto je naša neutrálna zem. Tak sme sa okúpali, voda bola vynikajúca. Osviežili sme sa, posedeli sme na pláži a šli sme k parkovisku, vychutnávajúc si aspoň luxus toho, že nevyzeráme ako obeť amatérskeho ornitológa...

13Plaz.JPG

Naspäť do mesta sme sa odviezli fenomenálnou vymoženosťou zvanou Coco taxi, čo je v podstate trojmiestna motorizovaná trojkolka, ktorá má okolo seba oranžovú škrupinku evokujúcu kokosový orech. Coco taxi si veselo prdkalo a my sme si mohli pozrieť okolie, po ktorom sme prechádzi, s vetrom vo vlasoch.

14Coco.JPG

16Cesta.JPG

15Cestq.JPG

V Trinidade sme si dopriali výdatú večeru v miestnej štátnej reštaurácii. Jedlo bolo prekvapujúce dobré a hovädzie bolo uprostred plejády bravčového a krevetiek ako vykúpenie. Akurát naša servírka bola ako hlavný itinerár socialistickej reštaurácie - pomalá a namrzená. V ten večer sme otestovali rum luxusnej značky Cubay, ktorý predavačka v obchode s cigarami popisovala ako veľmi podobný koňaku. No neviem, koňak som už pila a rozhodne nechutí ako kvapky na kašeľ...

Uprostred týchto rôznorodých zážitkov sme stihli navštíviť bývalú plantáž, na ktorej sa pestovala cukrová trstina tak typická pre túto provinciu, o nej sa budete môcť dočítať v najbližšom článku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?