Kuba: Ďaleko od hlučného davu

Autor: Martina Rúčková | 7.2.2014 o 8:45 | Karma článku: 6,53 | Prečítané:  1021x

Živé mesto Holguín a malá rybárska dedinka Gibara boli počas nášho pobytu po takmer dvoch týždňoch pechorenia sa medzi väčšími a menšími turistickými atrakciami balzamom. Inštitúcie cestovného ruchu tu síce fungovali úspešne, napriek tomu na nás mesto Holguín pôsobilo mimoriadne živelne a prirodzene. Bolo tam v prvom rade pre miestnych a až potom pre turistov. Vďaka tomu sme mohli priňuchnúť k niečomu, čo sa skutočne podobalo na tú Kubu, kam nechodia davy turistov s foťákmi. A Gibara nám poskytla pár pokojných a tichých chvíľ uprostred šumu mora a všadeprítomného kubánskeho neporiadku...

Holguín

Mesto vo východnej časti Kuby v blízkosti krásnych pláží bolo pomenované podľa svojho zakladateľa, španielskeho kapitána Garciu Holguína. Je to jedno z miest, kde sa vás budú miestni snažiť presvedčiť, že práve tu spravil Krištof Kolumbus svoje prvé kroky na Kube. Vyrábajú sa tu štyri hlavné značky piva - Mayabe, Cacique, Cristal a Bucanero. Mesto je sídlom Kubánskeho národného baletu.

Na každom kroku to tu srší kultúrou, s ktorou sme sa stretli aj my. Večer, keď sme sa vybrali do mesta, sme zistili, že miestni oslavujú a na jednej z ciest obklopujúcich štvorcové hlavné námestie bolo rozložené pódium. Ľudia skutočne tancovali všade a kto netancoval, popíjal pivo alebo dopĺňal energiu v niektorom z pouličných stánkov z občerstvením, z ktorých sa šírila lákavá vôňa grilovaného mäsa. Zábavu sme si vychutnali na terase podniku s názvom Casa de Música. Za vstupné 1 konvertibilné peso sa nám naskytla príležitosť nielenže posedieť pri pive, ale aj popozerať miestnych okolo a musím povedať, že people-watchingu som prišla na chuť práve na Kube.

01.JPG

02.JPG

Mala som veľký zážitok z miestnych dievčin naobliekaných na diskotéku, pretože mi to pripomenulo, v čom sme chodili na diskotéky na strednej škole my. Akuráť, že Kubánky sa obliekajú na diskotéku čo najvyzývavejšie a vysoké opätky sú priam povinné. Body plus sa potom podľa všetkého prideľujú za priesvitné alebo gepardie šaty, či vykúkajúce podporsenky, kamienky a výstrihy. A miesni fičáci sa obliekajú do svetlých farieb, prípadne čohokoľvek s britskou vlajkou, košele rozopnuté do polky hrudníka, goliere dvihnuté. Na Kube majú presne dva druhy mužských účesov: rovnomerne krátke vlasy na celej hlave pre starších, alebo spodná časť hlavy vyholená s dlhším horným „oblúkom" pre mladých, prípadne vygélovanie tých horných vlasov je už individuálnou štylistickou voľbou. A už keď vediem exkurz o miestnych krojoch, nesmiem zabudnúť, že na Kube v čase našej návštevy leteli čierne sieťované pančušky. Nosili ich takmer všetky Kubánky, no najviac tie, ktoré pracovali v službách, kde sa nosí uniforma. Čašníčky, úradníčky, zriadenkyne cestoviek, jednoducho k rovnošatovej sivej, čiernej či horčicovej sukni sú sieťované pančušky tých najdivokejších vzorov priamo povinnosťou...

04.JPG

05.JPG

Ale späť do Holguínu. Keď slnko opäť vyšlo, absolvovali sme hlavnú turistickú atrakciu mesta - La Loma de La Cruz, vrch, ku ktorému vedie presne 458 schodov. Odmenou za vyšľapanie schodov, z ktorých každý je omnoho vyšší ako bežný schod, je krásny výhľad na nízke, no rozľahlé mesto. Práve z výšky oceníte pravidelne narysované cesty a mnoho zelených fliačikov - parky. Smutnejší je už pohľad na okrajové časti tohto tristopäťdesiattisícového mesta, ktoré sú šedé a vďaka priemyselným zónam často zahalené v šedom dyme. Posilnení vychladeným Cristalom s minimálnou vysokohorskou prirážkou sme schody zišli opačným smerom, aby sme si mohli zjednať taxík a vybrať sa do Gibary.

06.JPG

Gibara

Do Gibary nás vzal taxi particularis, ktorý mal byť lacnejší ako ten vládny a prekvapujúco sme nemuseli zjednávať. Taxikár nám ponúkol presne orientačnú cenu z turistického sprievodcu spred šiestich rokov. Jeho „mašina" bola zaujímavá; pre našinca sú zaujímavé asi všetky kubánske aktá. Zelená lada síce naštartovala až na štvrtý pokus, nehovoriac o tom, že indikátor nádrže jej poskakoval ako šialený, zato mal ale farebné LED osvetlenie dverí, malú obrazovku a veľky sound systém vzadu v kufri, takže ruksaky sa nám tam pomestili len tak tak. Cestou sme mali fantastický kultúrny exkurz do posledných hitov kubánskeho popu a hip-hopu.

Privítala nás príjemná a tichá rybárska dedinka, v ktorej bolo minimum izieb na prenájom, takže ani prípadní návštevníci príliš nerušili pokojnú atmosféru. Väčšinu ustanovizní sme našli zavretú, až na pizzériu pri mestskom parku, pri ktorej bol non-stop stánok s občerstvením. Zabudnutosť tejto dediny dokazuje fakt, že celé menu bolo v pesos nacionales. Žemľu so syrom a guavovým džemom si tak dáte za v prepočte asi šesť eurocentov. Náprotivkami Cristalu a Bucanera určených pre domácich sú Mayabe a Cacique. Mayabe stálo 18 a Cacique 20 pesos za plechovicu, teda 52 alebo 58 eurocentov.

07.JPG

08.JPG

09.JPG

Na Kube sa na nový rok aj vianoce pečú malé prasiatka. To v praktickom prevedení znamená, že po Holguíne ako aj po Gibare behalo mnho vozíkov a rikší, na ktorých mali ľudia priviazané čerstvo kúpené prasiatko. Podobne aj náš domáci v Gibare mal jedno nonstop kvíkajúce prasiatko na záchode a bolo vtipné sledovať prasiato na vozíkoch všade.

10.JPG

11.JPG

12.JPG

A tie ospevované pláže v okolí Holguínu? Nuž, za zlatým pieskom treba ísť smerom na východ po pobreží, do Gurdalavacy. Nič netušiaci sme si nabrali pivo, čítanie a prišli sme do casy našich slovenských priateľov s tým, že ideme na pláž. Ich domáca im však oznámila, že no coche in toda Gibara a neostávalo nám teda nič iné, len sa vybrať na lokálnu pláž. Tá bola, prirodzene, špinavá a plná bordelu, lebo tam chodila posiedieť akurát miestna mládež a pár turistov vypiť pivo. Plechovky a fľaše tu ale neostávali, na to tam bol ujko, ktorý ich zbieral a niesol do zberu. Aspoň niečo. Naši krajania sa podujali pošnorchlovať a pozrieť, čo sa na dne mora nachádza, no výsledok ich príliš nenadchol.

13.JPG

14.JPG

15.JPG

No i keď sme si toho mora príliš neužili, zachádzku do Gibary sme rozhodne neľutovali. Pred Santiagom de Cuba, druhým najväčším mestom ostrova bolo, prirodzene, potrebné trochu zvoľniť tempo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?