Výlet zo Santiago de Cuba: Veľký kameň, plantáž a botanická záhrada

Autor: Martina Rúčková | 18.2.2014 o 8:45 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  827x

Po dvoch dňoch sa začne návštevník Santiaga trochu nudiť a preto mu treba vymyslieť ďalší program. Okolie mesta je však plné zaujímavých bodov, stačí si len pozrieť ponuku miestnych cestovných kancelárií a potom sa tam vydať vo vlastnej réžii; ak ste dvaja, bude vás to stáť tretinu z toho, čo si zapýtajú cestovné kancelárie. Krásny prehliadkový okruh tvorí krátky výstup na Gran Piedru, prechádzka ku múzeu La Isabelica tam, kde bola kedysi kávová plantáž a návšteva miestnej botanickej záhrady.

Gran Piedra

V preklade žiadne prekvapenie, Gran Piedra zanemaná jednoducho veľký kameň. Tento monolit sa nachádza asi šestnásť kilometrov na východ od Santiaga. Dosahuje nadmorskú výšku 1225 metrov nad morom a ako najvyšší vrch svojho pohoria je Cordillera de la Gran Piedra, tvoriace súčasť Sierra Maestra, pomenované práve po ňom. Samotný monolit je 51 metrov dlhý, 30 metrov široký a 25 metrov vysoký. S odhadovanou hmotnosťou okolo 70 ton je to jeden z najväčších kameňov na svete. A vy si naňho môžete vyšliapať!

01Piedra.JPG

02Vyhlad.JPG

My sme si objednali taxikára z predošlého dňa a spiatočnú cestu pre dvoch sme zjednali na 30 pesos convertibles, čo bolo podstatne lacnejšie ako 48 CUC na osobu, ktoré od nás pýtala cestovná kancelária. A tak sme sa vybrali vo štvorici - ja, môj manžel Ivan, náš taxikár a jeho manželka, ktorú sa očividne vzal vyvenčiť, už keď má zaručenú prácu na pol dňa. (Možno aj vďaka tomu tá dobrá cena...) Viezli sme sa kubánskou klasikou: polorozpadnutým moskvičom, na ktorý však náš taxikár nedal dopustiť. Tridsaťtriročné auto malo čo robiť, aby to do nadmorskej výšky tisíc metrov vytiahlo. Trmácali sme sa stále vyššie a vyššie, netušili sme, kam to vlastne ideme. Postupne sa pred nami odkrýval výhľad na zelené údolie pred nami.

03Kamen.JPG

A potom sme zaparkovali pred hotelom, kde sme zaplatili vstupné za použitie schodíkov na Gran Piedru a vybrali sa onými schodíkmi. Vraj ich bolo ich 460, vravel náš bedeker. Ranný opar ešte pridal na ochladzovaní, takže sme sa pri výstupe smerom hore ani poriadne nezapotili. Počas cesty sme narazili na dve stanovištia miestnych umelcov - jedno asi po prvej stovke schodov, zatiaľ čo ten druhý sa rozložil priamo hore na rozhľadni. Musím vás sklamať, výhľad sa nekonal, čo je možné vidieť, respektíve nevidieť na priložených fotkách. Náš vŕšok hory bol zabalený v obláčikoch. Inak by odtiaľ bolo vidieť až na brehy Jamajky - aspoň tak pravil náš bedeker...

04Navrchu.JPG

Kávová plantáž La Isabelica

Pozostatky kávových plantáží z 19. storočia na úbočí Sierra Maestra tvoria súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Kávu začali v Karibiku pestovať v 18. storočí francúzski osadníci na ostrove Santo Domingo. V dôsledku povstaní, ktoré začali v roku 1790 a vyústili do vyhlásenia samostatnej republiki Haiti v roku 1804, sa francúzsku plantážnici, spolu s otrokmi, ktorých priviezli z Afriky, presťahovali na susednú Kubu. V priebehu 19. storočia produkcia kávy prekvitala, no k jeho koncu sa začala rozvíjať aj v ďalších krajinách Latinskej Ameriky: Brazílii, Kolumbii a Kostarike. Kuba nedokázala konkurovať novým postupom a technológiám a jej slávne plantáže svoju činnosť postupne ukončili.

05Cesta.JPG

06Vyhlad.JPG

Vrátili sme sa pod onen veľký balvan, na ktorý sme len pred chvíľkou vyliezli po rebríku a vydali sa opačným smerom ako sme prišli. Dolu po rôzne prekopanej ceste z červenej hliny a kameňov viedla trasa na poslednú vilu pri kávovej plantáži Villa Isabelica. La Isabelica je kamenná hacienda z 19. storočia, postavená v štýle rurálnych francúzskych sídiel na Haiti. Dnes je pozostatkom asi šesťdesiatich plantáží, ktoré vďaka svojej nadmorskej výške pestovali kvalitnú kávovú odrodu Arabika, vďaka ktorej bola Kuba najväčším svetovým výrobcom kávy až do roku 1850.

07Plantaz.JPG

08Plantaz.JPG

Cestou me stretli dvoch Holanďanov, ktorí sa nás opýtali, či sme Rusi, a v zápätí podľa svojej stereotypnej národnej kultúry ušetrili presne 4 CUC na vstupnom pre dvoch a šli len dať kávu. My sme absolvovali aj prehliadku vily, vďaka ktorej sme sa dozvedeli mnoho súvislostí. Upozornenie pre všetkých návštevníkov, výklad sa koná len v španielčine. Dozvedeli sme sa, že väčšinu okolia zničil hurikán a vila sa práve reštauruje. Videli sme veľké priestory na sušenie kávy, lis, baraky pre otrokov ako aj celú obytnú časť vily, kde bolo všetko z cédrového dreva z okolitých lesov. Milý pán sprievodca nám všetko dôkladne vysvetlil, keďže sme boli v tom čase jediní návštevníci. Nakoniec sme sa zgúľali dole briežkom do návštevníckeho centra, kde sme si dali skvelú miestnu kávu.

09Plantaz.JPG

10Plantaz.JPG

11Plantaz.JPG

Vracajúc sa nám išli oproti dve skupinky turistov, takže v ten deň zažila plantáž asi viac než typických desať ľudí denne. Dolu nás čakal moskvič, náš šofér aj s pani manželkou a o pár zákrut smerom dole sme zabočili doprava do botanickej záhrady.

 

Jardin Botánico de Gran Piedra

Nikde nikoho, len my a nejakí miestni. Náš šofér sa zvítal so starčekom, ktorý mal zuby ako noty na budom, do vrecka sme mu dali 3 CUC a ten zavolal záhradníka, ktorý nás povodil po svojom kráľovstve. Botanická záhrada bola stupňovitá, rozložená na teraskách po skalách a to na mieste, kde bol predtým tiež plantažnícka vila.

12Zahrada.JPG

13Zahrada.JPG

14Zahrada.JPG

Asi najsmutnejší pohľad bol na skleníky, ktoré zničil hurikán. Ostali po nich iba pokrivené kovoé tyče. Kvietky však prežili a ja som nadobudla dojem, že táto botanická záhrada sa špecializuej na antúrie, pretože ich tam bolo skutočne mnoho, v rôznych farbách aj veľkostiach. Aj ja aj pani taxikárová sme dokonca dostali jeden kvietok na pamiatku.

15Zahrada.JPG

16Zahrada.JPG

17Zahrada.JPG

Posledným bodom nášho výletu bolo trmácanie sa rozheganou cestou v ešte rozheganejšom moskviči smerom dole, späť do Santiaga. Ďalší bod cesty: provincia Guantanámo, mesto Baracoa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?