Priemyselné pamiatky Anglicka

Autor: Martina Rúčková | 28.3.2014 o 8:45 | Karma článku: 8,95 | Prečítané:  872x

Podobný výlet ako ten utorkový nás čaká aj dnes, pozrieme sa na významné pamiatky Anglicka, ktoré mu zanechalo obdobie priemyselnej revolúcie. Vrátime sa do Derbyshiru a zo severu Anglicka precestujeme až na juhozápadný cíp Veľkej Británie do Cornwallu a Západného Devonu.

Továrne v Derwent Valley

01.JPG

02.JPG

V rámci výletu do Derbyshire sme navštívili aj údolie v povodí rieky Derwent, v ktorom v 18. a 19. storočí vyrástlo niekoľko tovární na spracovanie bavlny. Začala to však továreň Silk Mill v Derby, ktorú v roku 1721 postavili bratia John a Thomas Lombeovci a v ktorej boli prístroje na spracovanie hodvábu, skonštruované podľa talianskeho návrhu. Vraj ich získali priemyselnou špionážou. Závod takejto veľkosti bol v tej dobe niečim neslýchaným, no neskôr Lombeovci postavili ďalší, väčší.

03.JPG

04.JPG

05.JPG

06.JPG

Práve tieto továrne sa stali základom pre ďalšie a ďalšie továrne po celom svete a z architektonického hľadiska sú prvými svojho druhu. Celý komplex závodov a ubytovacích kapacít pre robotníkov dosahoval až 24 kilometrov.
Navštívili sme tiež kúpeľné mesto Matlock Bath, v ktorom v roku 1783 začala výstavba závodu Masson. Dnes je v mest vybudovaná dobrá turistická infraštruktúra a je často navštevované.

07Matlock.JPG

08Matlock.JPG

Ako baníctvo zmenilo Cornwall a Západný Devon

09Devon.jpg

10Devon.jpg

V osemnástom a devätnástom storočí došlo v Cornwalle a Devone na juhozápadnom cípe Veľkej Británie k veľkým zmenám. Na svedomí ich má ťažba medi a cínu. V súčasnosti sa už táto infraštruktúra nevyužíva a budovy a stroje začali postupne chátrať. Pridajme k tomu rozšírenú výstavbu a výsledkom sú zanedbané ruiny baní, stavieb, prístavov a železníc, ktoré sa napokon stali súčasťou dnešných anglických miest a dedín.
To, čo z týchto baní ostalo, je dnes roztrúsené naprieč desiatimi miestami anglického juhozápadu a svedčí o tom, ako Cornwall a západ Devonu prispeli k priemyselnej revolúcii. Práve v Cornwalle sa zrodila technológia vysokotlakových parných motorov, ktorá sa postupne rozšírila do celého sveta. Práve tento vynález Richarda Trevithicka a Arthura Woolfa umožnil dolovanie nerastných surovín v omnoho väčších hĺbkach než predtým. Zlaté časy baníctva sa v prípade medi skončili v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia, po krachu tohto odvetvia. Cín sa v Cornwalle prestal ťažiť v roku 1998, kedy v Poole zatvorili baňu South Crofty Mine, poslednú cínovú baňu v Európe.

11Devon.jpg

12Devon.jpg

13Devon.jpg

Saltaire

Presúvame sa do Západného Yorkshire, kde leží viktoriánska dedina Saltaire. Založil ju v roku 1851 Sir Titus Salt, ktorý obchodoval s vlnou. A áno, dedinu skutočne pomenoval podľa seba a do názvu doplnil názov rieky Aire, na ktorej Saltaire leží. Svoju pozornosť si zaslúži vďaka jednotnému architektonickému štýlu a tomu, že ponúklo riešenie otázky nárastu počtu obyvateľstva počas priemyselnej revolúcie.
Titus Salt mal svoje spracovateľské závody najmä v okolí mesta Bradford, kde sa stal neskôr starostom. Jednou z jeho úloh bolo vyriešiť rýchly prírastok obyvateľstva a s ním spojené zhoršené životné podmienky. Aby ste si to vedeli predstaviť, v rokoch 1780 až 1850 narástol počet obyvateľov Bradfordu z 8500 na 104 000. Životné podmienky boli strašné a tak nečudo, že priemerná dĺžka života obyvateľov bola len niečo vyše dvadsať rokov.


Osídlenie v Saltaire, ktoré Salt navrhol, poskytovali robotníkom v továrni a v ich rodinách všetky služby sociálneho zabezpečenia, ktoré síce my považujeme za samozrejmosť, no v tej dobe boli niečím nevídaným: jedálne, kúpele, domovy dôchodcov, nemocnice, kostoly, priestory na oddych a školy. Napriek tomu, že v továrni pracovalo aj mnoho malých detí, po večeroch navštevovali školu. Obyvatelia tiež mohli využívať služby knižnice či navštevovať koncerty v miestnej filharmonickej sále. Napriek tomu, že životné podmienky robotníkov boli v tom čase náročné, v Saltairi sa mali omnoho lepšie ako v Bradforde a všetci Sira Salta chválili a ospevovali. Vraví sa, že jeho pohrebný sprievod mal 100 000 smútiacich.

14Saltaire.JPG

Dnes je Saltaire chránenou lokalitou zapísanou do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jedna z výrobných hál, Salt Mill, sa premenila na múzeum, reštauráciu a galériu, v ďalších budovách nájdete reštaurácie a obchody. V niektorých domoch dodnes bývajú potomkovia robotníkov, ktorí začiatkom 20. storočia využili možnosť odkúpiť si domy. Ak ho budete mať po ceste, určite toto mesto navštívte, privíta vás zaujímavá architektúra mnohých budov pieskovcovej farby uprostred mora zelene a prívetivé drobné kaviarničky. A na dôvažok sa dozviete niečo nové z anglickej histórie...

Z dôvodu absencie vlastných fotografií boli pri časti o Cornwalle a Západnom Devone použité nasledujúce fotografie s otvorenou licenciou (1, 2) alebo licenciou Creative Commons (3, 4, 5):

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Crowns_peh.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Cyniczna_kopalnia.jpg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Baronet%27s_Engine_House,_Pennance_Consols_-_geograph.org.uk_-_145190.jpg (autor: Tony Atkin)
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Cornish_Tin_Mine_-_geograph.org.uk_-_6567.jpg (autor: Neil Hanson)
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Combe_Martin,_Williams_Shaft_engine_house_-_geograph.org.uk_-_886355.jpg (autor: Martin Bodman)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?