Za odkazom Byzantia: Macedónsky Ohrid rušný aj uprostred zimy

Autor: Martina Rúčková | 18.4.2014 o 8:45 | (upravené 18.6.2014 o 8:30) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  792x

Štyridsaťtisícový Ohrid sa delí na starú a novú časť. Tá stará, ohraničená hradbami z 5. storočía nášho letopočtu, leží na svahoch obkolesujúce jazero Ohrid. Pôsobí ako samostatné mesto a žije si svojim životom. Je plná zaujímavých zákutí, pohľadov ako z obrázku, mnohých historických pamiatok od antických čias a útulných kaviarničiek a reštaurácií. Pôsobila na mňa ako Dubrovník v malom, akurát s omnoho menším počtom turistov. Pridajme k tomu svetlá mesta odrážajúce sa v čistom zrkadle 300 metrov hlbokého Ohridského jazera a pevnosť týčiacu sa na kopci nad mestom a človek musí skonštatovať, že sa ocitol na výnimočnom mieste.

01Mesto.JPG

02Mesto.JPG

Ohrid, zoznámte sa

Do Ohridu sme prišli večer, po celodennom presune. Vchod do jeho Vyšnej brány sme našli jednoducho, viedla k nemu stúpajúca cesta cez, aj v zime zelený, les. No keď sme zaparkovali auto, vrátili sme sa asi trikrát, kým sme našli našu ulicu a ubytovanie vo Vile Kale u pani Gordany. Ulice ohrodského starého mesta boli nasvietené tak akurát, aby sa chodec nepotkol, ale cítili sme sa tu bezpečne. Milé malé domčeky pomaly vystriedali kostoly a keď sme sa prešli až dolu k jazeru, na námestí nás čakalo milé prekvapenie - od hladiny jazera sa odrážali nielen svetlá, ale aj hudba z miestneho klziska. To bolo postavené okolo sochy svätého Klimenta a milý učeník Cyrila a Metoda s chrámom Svätej múdrosti v rukách pozorne sledoval deti korčuľujúce sa v oblúkoch okolo neho.

03Noc.JPG

04Noc.JPG

Ohridské perly sú tradičným suvenírom

Vedľa klziska bolo rozostavaných mnoho stánkov s občerstvením, popri ktorých sme vkĺzli na hlavnú promenádu vydláždenú bielymi kameňmi, ulicu Svätého Klimenta Ohridského. Z oboch strán ju osvetľovali obchody a reštaurácie a mali sme pocit, že sa tu vybralo celé mesto. Ľudia sa prechádzali, nakupovali a bolo veľmi príjemné vidieť, že to boli miestni. Najmä v druhej časti promenády, po prechode malým námestíčkom, bolo veľa holičstiev, reštaurácií a obchodov určených skutočne domácim.

05Noc.JPG

06Noc.JPG

07Noc.JPG

08Noc.JPG


Kostoly kam oko dovidí

Napriek hmle, ktorá sa nechcela rozostúpiť po celý deň, a chladu, ktorý len zvýraznili mraky zakrývajúce slniečko, sme sa od rána vybrali poznávať mesto. Prvé, čo mi udrelo do očí, bolo to obrovské množstvo kostolov všade navôkol. Veru právom volajú Ohrid Jeruzalemom Balkánu. Kedysi ste v ňom vraj mohli nájsť presne 365 kostolov, na každý deň jeden. Táto oblasť sa považuje za jednu z najdlhšie osídlených v Európe, prehnali sa tadeto Gréci aj Rimania, no práve Slovania tu zanechali pamiatky inšpirované byzantským štýlom a druhú najvýznamnejšiu zbierku ikon na svete (po moskovskej Tretiakovskej galérii). A keďže významné pamiatky sú umiestnené v nádhernom prírodnom prostredí, Ohrid je právom jednou z dvadsiatich ôsmich pamiatok UNESCO, ktoré sú zapísané pre svoje kultúrne aj prírodné krásy.

09Pohlad.JPG

10P.JPG

11P.JPG

12P.JPG


Začali sme prehliadkov Samuilovej pevnosti, ktorá bola v stredoveku hlavným mestom Prvej bulharskej ríše. Tú sa oplatí navštíviť najmä vďaka zaujímavým pohľadom na celú okolitú krajinu, inak sú to len holé hradby, po ktorých sa dá prejsť.

13Pevnost.JPG

14Pevnost.JPG

15Pevnost.JPG

Pokračovali sme smerom k súboru pamiatok Plaošnik. Sú tu zastrešené pozostatky ranokresťanskej baziliky, z ktorých dnes ostalo pár kameňov a krásne mozaiky na zemi. Chrám svätého Pantelejmona, z ktorého v čase našej návštevy vychádzali Ohridčania z pravoslávnej omše, bol miestom prvej univerzity v Európe z 10. storočia nášho letopočtu. Na tomto mieste vznikla cyrilika, nasledovníčka hlaholiky. S teplou tehlovou červenou všetkých budov ostro kontrastujú kovové roxory trčiace z betónu - na Plaošniku sa totiž buduje nová budova Ohridskej univerzity, ktorá by mala spojiť staré s novým, minulosť s budúcnosťou.

16Vyk.JPG

17Moz.JPG

18Moz.JPG

19Moz.JPG

20Sof.JPG

21Sof.JPG


Prehliadka s filozofom

Stihli sme sa ešte vrátiť dolu do mesta a navštíviť Chrám svätej (či božej) múdrosti - Sv. Sofiu, katedrálu ohridských arcibiskupov. Počas nadvlády Osmanskej ríše z neho spravili mešitu. Vďaka tomu, že všetky jej steny zatreli bielou farbou, sa nám dodnes zachovali vzácne fresky z 11. storočia.

22Vyhlad.JPG

25Sof.JPG


A práve pred týmto chrámom nám do cesty vstúpil anglicky hovoriaci chudý pánko v tenkej parke so slúchadlami na ušiach, predstavil sa ako filozof Stefanos a spýtal sa nás, či by nás nemohol previesť po meste. Povedali sme si, prečo nie. Vďaka nemu sme navštívili ešte niekoľko miestnych kostolov. V jednom z nich je Svätá trojica zobrazená ako žena s tromi hlavami a vraj je to jediná maľba tohto typu. Najzaujímavejšou pamiatkou však pre mňa boli pozostatky antického amfiteátra, z ktorého sa zachovala iba spodná časť jeho hľadiska. 10 spodných radov však neskôr vymenili Rimania za priestory pre gladiátorov. Je to jediný pôvodom grécky amfiteáter v Macedónsku, zvyšné už pochádajú z rímskych čias.

23Amf.JPG

24Amf.JPG


Výklad nášho filozofa bolo treba brať s jemnou rezervou, okrem iného tvrdil, že prvými moreplavcami a navigátormi v histórii boli práve Slovania. Miestne pamiatky však poznal výborne a jeho výklad nás nútil byť stále v strehu a loviť v zošitoch s poznámkami z dejepisu, ktoré sme mali v hlave. Bol priateľský a usmievaví, ako všetci Ohridčania. Spokojní, že sme videli všetky významné pamiatky v Ohride, sme sa popoludní mohli vybrať do kláštora svätého Nauma a do múzea v Zátoke kostí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?