Murmansk, mesto za polárnym kruhom

Autor: Martina Rúčková | 17.6.2014 o 8:45 | (upravené 9.9.2014 o 11:50) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  8672x

Na prvý pohľad pôsobí ako iné novšie ruské mestá a život v ňom pulzuje ako kdekoľvek, parky a ulice sú plné detí s rodinami na prechádzke. Relatívne idylické letné počasie si však miestni užijú len pár mesiacov, počas ktorých takmer zabudnú na to, čo je noc, len aby sa v zime do nej ponorili úplne. Vitajte v Murmansku, najväčšom meste za Severným polárnym kruhom.

Za 68. rovnobežkou

Murmansk je na všeobecné pomery mladé mesto, ktoré o dva roky oslávi sto rokov od svojho založenia. Za svoj vznik vďačí mesto prvej svetovej vojne, počas ktorej poskytovalo alternatívny vstup do Ruska po mori. Na rozdiel od južnejšie položeného Archangeľska, ktorého pobrežie je, s výnimkou pár letných miesiacov, pokryté ľadovou vrstvou, Murmansk ohrieva teplý golfský prúd, vďaka čomu bol ideálnym miestom pre ukotvenie námorných flotíl. Založili ho v roku 1916 pod názvom Romanov na Murmane, spojili ho vlakom s Petrozavodskom, vďaka čomu sa mohlo Rusko počas vojny zásobovať. Na Murmansk ho premenovali rýchlo, hneď po revolúcii v roku 1917, kedy bol vyhladený rod Romanovcov, na počesť ktorého mesto pôvodne pomenovali.

Počas druhej svetovej vojny predstavoval Murmansk pre Rusko spojenie so Západom a mesto ležiace v ústí fjordu bolo významným bodom výmeny tovaru. V roku 1941 Murmansk bombardovali nemecké vojská, ktoré mali v susednom Fínsku svoje základne, počas Operácie strieborná líška. Mesto utrpelo veľké škody, zničené bolo podobne ako dnešný Petrohrad či Volgograd. Napriek tomu Murmansk odolal a Nemcom sa nepodarilo pretnúť železničné spojenie s Petrozavodskom. Na počesť 40. výročia víťazstva nad Nemeckom dostal Murmansk status „Mesta hrdinu“, ktoré má okrem neho ďalších 11 miest, v ktorých sa odohrávali kľúčové boje druhej svetovej vojny.

Aľoša a ďalšie miestne monumenty

Na počesť všetkých padlých vojakov vybudovali v Murmansku v roku 1974 pamätník. No na rozdiel od Kyjeva či Volgogradu nedrží nad padlými stráž Matka vlasť, ale vojak Alexej, miestnymi familiárne nazývaný Aľoša. Aľoša je vďaka svojej úctyhodnej výške 35,5 metra na sedemmetrovom podstavci druhou najvyššou sochou v Rusku hneď po Volgogradskej (Stalingradskej) Matke vlasti. Vedľa neho je pyramídová štruktúra, ktorá symbolizuje vlajku stiahnutú na pol žrde na znak smútku. Aľoša stojí na kopci, z ktorého sa dá dostať do miestneho zábavného parku a oceanária a preto tu okrem turistov nájdete mnoho rodín s deťmi na prechádzke.

Z ďalších mestských monumentov stojí za zmienku hotel Arktika, ktorý v súčasnosti rekonštruujú. Táto vysoká biela budova síce bola postavená v sedemdesiatych rokoch, no svojou architektúrou vzhľad mesta nekazí, naopak, musí vyzeráť zaujímavo uprostred čerstvo napadnutého snehu.

V mestskom parku sme si všimli sochu popredného boľševíka Kirova, ktorá vyzerá ako keby tancoval.

Socha Lenina uprostred Prospektu Lenina zasa zobrazuje večne živého Vladimíra Iľjiča v saku s vestičkou, no nás najviac zaujímalo, čo to asi mohol žmoliť v tej pravej ruke. Žeby tradičného sleďa v novinovom papieri? Po bližšom skúmaní vysvitlo, že tam má svoju typickú čiapku so šiltom.

Lenin a tulene

Po Leninovi bol pomenovaný aj prvý ľadoborec na jadrový pohon, ktorý absolvoval svoju prvú plavbu v roku 1959. Je to obrovská loď s trinástimi palubami, na ktorej bola ubytovaná posádka o 250-tich ľuďoch a našli by ste tu aj kino, herňu či operačné sály. A okrem toho dva jadrové reaktory. Na svete je menej jadrových ľadoborcov než vesmírnych rakiet, iba 9, a všetky majú na svedomí Rusi. V súčasnosti sa okrem prevážania nákladu používajú aj na polárne expedície. Z Lenina, ktorý bol vyradený z prevádzky v roku 1989, je v súčasnosti múzeum a je možné absolvovať prehliadku po jeho najzaujímavejších častiach. Veľmi milo ma prekvapil interiérový dizajn lode, ktorý najmä prvkami z krásneho lešteného dreva poukazoval na štýl Art Noveau. Prehliadky sa zúčastnili najmä rodiny s deťmi, no je nemenej zaujímavá aj pre dospelých.

A keď sme pri atrakciách pre deti, po tom, ako sme si pozreli všetko, čo sa dalo, sme sa vybrali na predstavenie v malom oceanáriu, ktoré vyzerá ako biele iglu. Chovajú a trénujú tu morské tulene, ktoré by inak nemali šancu na prežitie, pretože boli zranené, väčšinou loďami. Po tom, ako ich vyliečia, už majú tulene nulovú šancu vrátiť sa do mora a k svojmu prirodzenému spôsobu života a tak končia v oceanáriu, kde svojimi kúskami bavia murmanské deti. Aspoň je o nich dobre postarané.

V Murmansku sme stihli aj oslavy Dňa Ruska, ktoré sa každoročne s veľkým krikom a hlukom oslavujú 12. júna. Stihli sme akurát vystúpenie miestnych devušiek - speváčok:

Večer sme nasadli na vlak do Kemu, z ktorého sme pokračovali cez Rabočeostrovsk na neslávne známe Solovecké ostrovy. Deň v Murmansku bol príjemne stráveným, aj napriek drobným nepríjemnostiam v podobe všadeprítomných komárov, ktoré boli omnoho väčšie než tie, na ktoré sme zvyknutí doma. Ak sa chystáte na ruský sever, odporúčam vám jedno: repelent!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?