Za odkazom Byzantia: Z Pirinu do Rilského kláštora

Autor: Martina Rúčková | 4.7.2014 o 8:45 | (upravené 9.9.2014 o 11:41) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  618x

Moje bulharské cesty sa okružnou cestou po Balkáne doplnili o mnohé zaujímavé miesta. Zatiaľ, čo predtým som Bulharsko poznala iba zo svojej študentskej dovolenky v Primorsku, tentokrát sme si Bulharsko uctili tak, ako sa patrí. A to tak, že sme ho prešli v podstate naskrz, z juhozápadnej hranice až na jeho východné pobrežie. Západ Bulharska budú v mojich spomienkach pekne reprezentovať národný park Pirin a pásikavý Rilský kláštor.

Pirin

Začíname v skorých ranných hodinách, vychádzajúc zo Solúna. Platíme mýto za most, potom prechádzame cez hranicu, meníme peniaze, platíme cestný poplatok a už sme v Bulharsku. Máme to namierené do národného parku Pirin, ktorý má vraj krásnu flóru a faunu.

Úvod je však trochu rozpačitý, všetko je akési sivé. Infraštruktúry je nastavanej habadej a napriek tomu, že snehu veľa nie je, mestečko Bansko je plné turistov. Vyzerá to tam ako splnený tatranský sen. Všade veľa ľudí, preplnené parkoviská, neuveriteľné rady na vlekoch a ľudia s lyžami kde len oko dovidí. Okrem bulharčiny počujeme v hojnej miere ruštinu.

Jediný svah, na ktorý dovidíme, mi pripomína Čučoriedky v Tatranskej Lomnici, ale to len preto, že na laná lanovky vidím len v prvom úseku ich stúpania. Po tom, ako z boku svahu zídeme smerom k jednej z ciest, sneh opäť mizne a s mužom si čítame informácie o miestnej flóre a faune. Návštevu národného parku Pirin končíme niečím medzi raňajkami a obedom v miestnom hoteli Kempinski. Spoločnosť nám robilo niekoľko jeleních trofejí...

Rilski Manastir

Spoločnosť ruských turistov nás neopúšťa ani v prípade návštevy Rilského kláštora. Nečudo, máme tú česť s najväčším a najznámejším pravoslávnym kláštorom v Bulharsku. Meno mu dal jeho zakladateľ, pustovník Ivan Rilský a kláštor pochádza z 10. storočia. Sám Ivan však v kláštore nebýval, namiesto toho si v okolitej prírode vyhĺbil jaskyňu, zatiaľ čo jeho nasledovatelia stavali základy dnešného ohromujúceho kláštora. 

Ani uprostred zimy sa kláštor nemôže sťažovať na nízku návštevnosť. Parkovali sme vedľa viacerých áut s ruskými poznávacími značkami.

Samotný kláštor je vďaka čierno-bielym pásom na svojej fasáde neprehliadnuteľný. No ak vojdete pod otvorenú klenbu, ktorá kláštor obkolesuje zo všetkých strán a svoje oči upriamite k nebu, prekvapia vás krásne fresky. Rovnako krásne maľby sa zachovali aj vo vnútri hlavného kostola kláštora.

Napriek tomu, koľko turistov kláštor púťa, je, čo sa informačných tabulí týka, dosť skúpy a tak sme sa o ňom viac nedozvedeli. Namiesto prehliadky v organizovanej skupine sme si ho prešli svojím tempom. Potom sme nasadli do auta a vybrali sme sa ďalej, v ten deň sme ešte potrebovali doraziť do Sofie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?