Roskilde - veľký festivalový sviatok

Autor: Martina Rúčková | 8.7.2014 o 10:45 | (upravené 9.9.2014 o 11:41) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  4384x

Zatiaľ čo Slovensko sa pripravuje na Pohodu, počas uplynulého víkendu sa v dánskom Roskilde konal jeden z najväčších festivalov Európy, ktorý sa koná od roku 1971. Ročník 2014 otvoril svoje brány vyše stom tisícom návštevníkov, zamestnal 31 000 dobrovoľníkov a na jeho siedmich stageoch hralo 166 umelcov a skupín z tridsiatich krajín sveta. Absolvovala som posledné tri dni festivalu, počas ktorého areál praskal po švíkoch. Pár dojmov vám prinášam v tomto článku.  

Roskilde sa nachádza v ostrovnej časti Dánska asi pol hodinu autom či vlakom od Kodane. Turisti ju pravidelne navštevujú pre jej katedrálu, v ktorej sú pochovaní všteci panovníci Dánska, no jeden týždeň v roku počet jej obyvateľov rapídne narastie. Počas festivalového týždňa sa stáva štvrtým najľudnatejším miestom Dánska s hustotou obyvateľstva, ktorá sa vyrovná najhustejšíe osídleným mestám sveta ako New York či Singapúr. Všetky stage festivalu hrali od štvrtku, 3. júla do nedele, 6. júla, no brány areálu sa otvorili už 29. júna. Až do začiatku „veľkého“ programu prebiehala na dvoch stageoch takzvaná rozcvička pre tých, ktorí si chceli svoj festivalový zážitok predĺžiť.

Bolo to moje prvé stretnutie s hudobným podujatím takéhoto veľkého rozmeru. Predtým som absolvovala len zopár slovenských festivalov, vrátane Pohody, a maďarský Sziget. Trochu som sa bála, ako sa bude zvládať nápor takých veľkých davov, no moje obavy boli zbytočné. Všetko bolo pripravené a zorganizované do najmenších detailov. Stanové mestečká sú rozdelené do niekoľkých sekcií, pričom Roskilde má niekoľko svojských miest: Relax City má vlastné jazierko, Game City spája priaznivcov športov, Camp Clean a Camp Silence sľubujú zvýšenú čistotu a garantujú ticho a Dream City je unikátny projekt miestnych študentov urbanistiky a ďalších priaznivcov, ktorí svoje „mesto“ budujú nanovo sto dní pred začiatkom festivalu. Nájdete tu bizarné konštrukcie, plôtiky a pekne upravený trávnik. My sme investovali do ohradeného a stráženého kempu Pick a Tent, kde na hostí čakajú vopred postavené stany rôznych veľkostí, pričom oranžový stan s logom festivalu si môžete vziať so sebou domov. Ak tak nespravíte, prípadne ak v ňom po skončení festivalu necháte aj iné kempingové vybavenie, dobrovoľníci ho zbalia a cez charitatívne organizácie darujú ľuďom, ktorí to potrebujú. Za veľa peňazí veľa muziky – okrem stanu máte v cene príjemné a čisté prostredie, blízkosť spŕch s teplou vodou (za poplatok 3 eurá za jedno sprchovanie, ale zato takmer bez rád), strážený kemp, do ktorého sa dostanete len so špeciálnym náramkom a nabíjacie zariadenie na telefón. S toľkým komfortom sa už človek cíti ako v hoteli.

Logistika fungovala rovnako bezchybne, kyvadlová doprava zabezpečovala permanentné spojenie medzi železničnou stanicou v meste a východným a západným vchodom do areálu. Každé z troch hlavných stanových mestečiek má svoje  centrum, v ktorom sú stánky s jedlom, bankomat, prvá pomoc a potraviny. V hlavnom areáli bolo okrem stánkov a barov aj viacero obchodov s oblečením a niekoľko záhrad a oddychových zón. Po natankovaní prvého festivalového piva, Tuborg, sme sa už vybrali preskúmať jednotlivé pódiá.

Všetci headlineri vystupovali na hlavnom Orange pódiu so svojou ikonickou oranžovou celtou, ktorú nájdete aj v logu festivalu. Bolo výborne nazvučené a kvalitný zvuk bolo počuť aj v zadnej časti priestranstva. Hneval nás akurát zvláštny rozpis, podľa ktorého vystúpili The Rolling Stones a Outkast už vo štvrtok, pričom väčšina pracujúceho ľudu prišla až na piatok večer. Možno to bolo spôsobené programom umelcov, no rozhodne to nepotešilo, podobne ako Stevie Wonder v nedeľu o ôsmej, kedy sme už museli ísť na letisko. Pozreli sme si Arctic Monkeys, ktorí ma však nezaujali tak ako ich britskí kolegovia Kasabian, ktorý mali omnoho lepší rockový drive. Manu Cho zasa pribudol do môjho zoznamu interpretov, ktorých som počúvala ešte na strednej, no na ich koncerty som sa dostala až o pár rokov neskôr. Roskilde kladie dôraz najmä na škandinávskych interpretov, čo je pochopiteľné, zastúpenie mali aj USA, Veľká Británia a prekvapujúco veľký počet afrických krajín. Ak vás však zaujíma hudba bližšia našim končinám, hľadali by ste ju márne. Organizátorov asi tiež zaskočil veľký úspech mnohých interpretov, ktorých umiestnili na stage Arena, pred ktorým sa tvorili obrovské davy, v ktorých už bol problém sa kamkoľvek dostať. Zážitkom festivalu bol pre mňa Rob Zombie, ktorý robil kedysi predskokana Marilynovi Mansonovi. Už vtedy však niektorí konštatovali, že v tom, čo robí, teda v heavy metale s prvkami hororu a morbídna, je lepší než samotný Manson. Jeho šou bola explozívna (vrátane pyrotechniky), hlučná, hudobne aj textovo tvrdá, no mimoriadne zábavná. Presne takíto interpreti podľa mňa na festivaly patria – nie tí, ktorí odohrajú pesničky presne tak, ako ich majú nahrané na albume, ale tí, ktorí vás zabavia a ukážu vám niečo viac.

Samostatnú kapitolu musím venovať jedlu v ponuke Roskilde. Organizátori si dali záležať na tom, aby bola väčšina použitého jedla v kvalite bio a isté percento jedál bolo vegetariánskych. Problém bežných festivalov – nezdravé a mastné jedlo – tu nabral opačný rozmer: pri zdravej ázijskej kuchyni a škandinávskych morských produktoch bol vlastne problém okrem alkoholu dať do úst niečo nezdravé. Najnezdravšie jedlo boli malé fish and chips a hamburgery, ktoré ale boli pre zmenu fantastické, opäť zo 100 percentnej hovädziny. Langoš vyprážaný v poldňovom oleji sme nenašli, aj keď v jednom momente sme naňho mali poriadnú chuť. Festivalové jedlo z Roskilde bolo iné ako kdekoľvek inde. Jeho jedinou, a dosť výraznou, nevýhodou boli jeho ceny, ktoré sa pohybovali v úrovni 5 – 10 eur za porciu, čo je pre našinca cena, ktorú zaplatí v reštaurácii strednej triedy. Áno, na Dánsko to boli priaznivé ceny, úplne sme však chápali mnohých kempujúcich, ktorí si pravidelne chodili kupovať jedlo do potravín v Roskilde.

Na záver vám ponúkam pár záberov z bežných kempingových mestečiek. Chváľme našu Pohodu, toľko bordelu som už dávno nevidela. Mohli by slúžiť ako kulisa k nejakému katastrofickému filmu. V areáli sa odpadky zbierali, tu to už kapacitne počas priebehu festivalu možné nebolo. Na druhej strane však musím pochváliť systém vratných pohárov, ktoré síce môžete vyhodiť, ba priam aj odhodiť na zem, hneď sa však našiel niekto, kto ich zodvihol, dal do igelitového vreca a odniesol do výkupného stánku, kde napríklad za jeden plastový pohár dostal 1 dánsku korunu, čo je asi 13 eurocentov.

Na Roskilde mi chýbalo len viac kultúrných podujatí a viac stánkov organizácií a združení, aj keď to zasa vyvážila veľmi zaujímavá art zóna. Okrem fantastického hudobného a kultúrneho zážitku si z festivalu odnášam aj dobrý pocit, že peniaze, ktoré som na ňom minula, šli na pomoc ľuďom v núdzi - na festivale pracujú dobrovoľníci a jeho tohtoročný zisk sa odhaduje na 200-270 tisíc eur, ktoré sa do začiatku budúcoročného vydania Roskilde rozdelia medzi neziskovky a charity. Ako po každý rok už od 1971.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?