Za odkazom Byzantia: Sychravý večer v Sofii

Autor: Martina Rúčková | 11.7.2014 o 8:45 | (upravené 9.9.2014 o 11:42) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1026x

Naše cesty po Balkáne nás, zákonite, v jednom momente museli priviesť aj do bulharskej metropoly. Napriek tomu, že počasie nám príliš neprialo, sme si popri chutnom miestnom pive a spoločnosti spolužiaka Viktora stihli pozrieť majestátne centrum mesta. Sofia ma prekvapila, na jednej strane klasickou architektúrou, popri ktorej sa občas vyskytli typické pravoslávne chrámy a niekoľko antických ruín.

Vonku mierne poprchávalo a fúkal nepríjemný studený vietor. Čerstvý január sa nám predvádzal skutočne v plnej forme. Už aj slnko sa pomaly ukladalo na svoju večernú striedačku. Ani tento čas nás však neodradil – keď sme v Sofii jeden jediný večer, musíme si predsa pozrieť aspoň jej najdôležitejšie pamiatky. Našťastie sme mali po ceste strategicky umiestnených niekoľko kostolov, ktoré boli okrem svojej nádhernej výzdoby aj teplé a nefúkalo v nich. Myslím, že moje uzimené a skrehnuté ja ich naozaj ocenilo ako boží dar...

Vystrájajúce počasie však rozhodne nebránilo miestnym aktivistom v ich protestoch. Keď sme prichádzali a parkovali neďaleko budovy bulharského parlamentu, priestor pred ním sa začal zapĺňať protestujúcimi. Viktor nám lakonicky vysvetlil, že to nie je nič nové, a že odkedy sa k moci dostala ľavicová koalícia pod vedením premiéra Orešarského, podobné protesty sú takmer na dennom poriadku.

My sme sa vydali na prechádzku naprieč centrom mesta. Jednou z najneprehliadnuteľnejších sofijských pamiatok je chrám Alexandra Nevského postavený v neobyzantskom štýle. Od roku 1882 ho stavali presne tridsať rokov a je poctou a spomienkou na dvesto tisíc vojakov padlých v boji o bulharskú nezávislosť počas Rusko-tureckej vojny. Navrhol ju architekt Alexander Pomerancev v štýle, ktorý bol v tom čase obľúbený aj v jeho domácom Rusku. Svojimi rozmermi i štýlom mi pripomenul Katedrálu Sv. Izáka v Petrohrade. Interiér je vyzdobený rovnako majestátne s využitím drahých materiálov ako ónyx či alabaster. Relikviár chrámu ukrýva pozostatky Alexandra Nevského a v rovnomennej krypte chrámu nájdete najväčšiu zbierku pravoslávnych ikon v krajine. Ikony do nej boli privezené zo všetkých kútov Bulharska.

Prechádzajúc sa popri budove vlády sme postupne nachádzali aj pravé byzantské stavby, ktoré sú vo svojej zakonzervovanej podobe dodnes organickou súčasťou mesta. Staré a menej staré pamiatky spolu nažívajú, zdá sa, bez konfliktov.

Bojanský kostol

Nie je veľkým tajomstvom, že Sofia ukrýva moho pokladov v podobe svojich pamiatok. Bojanský kostol však turisti akosi prehliadajú a to napriek jeho významu. Nečudo, nachádza sa na jednom z okrajov mesta, v parku uprostred rodinných domčekov a niekoľkých zničených budov. Nie je ľahké ho nájsť, nemať navigáciu, asi sa v spleti úzkych uličiek na jednom z kopcov obklopujúcich mesto stratíme. Možno aj pre jeho odľahlú polohu sa nezničil a dnes v ňom nájdete najzachovalejšie stredoveké fresky východnej Európy.

V prvom momente sa budete cítiť ako lesník. V slabo udržiavanom parku sa však dá nájsť cesta ku ohradenému komplexu kostola a potom zrazu vhupnete do civilizácie v podobe predajne lístkov, ktorá je hneď pri bráne. Môžete si vybrať, či si chcete kostol pozrieť len tak, na vlastnú päsť, alebo v spoločnosti sprievodcu. Dôležité je vedieť, že z dôvodu ochrany fresiek dnu môže vstúpiť obmedzený počet návštevníkov a každá skupina má na prehliadku vyhradených len 15 minút - v zime nás nebolo mnoho, no v lete sa vám môže stať, že si na návštevu chvíľu počkáte.

A ako sa takýto výnimočný kostol ocitol práve na tomto mieste? Dnešná Bojana, predmestie Bulharska, bola kedysi miestom, kde ležala veľká pevnosť, jedna z tridsiatich piatich, ktoré chránili Sofiu po celom jej obvode. Prvú drobnú kaplnku tu postavili v 11. storočí z tehiel. Kostol rozšírili v 13. storočí na objednávku Sebastokratora Kalojana a jeho ženy Desislavy. Posledná prístavba pochádza z polovice 19. storočia a financovala sa z verejnej zbierky. Od roku 1956 až do roku 2006 bol zatvorený z dôvodu rekonštrukčných a konzervačných prác.

Vzácne fresky kostola sú namaľované v niekoľkých vrstvách. Tie najznámejšie a najkvalitnejšie pochádzajú práve z polovice 13. storočia. Zaujímavé sú najmä tie časti stien, kde došlo k narušeniu jednej vrstvy a tak nájdete uprostred fresky dieru s časťou obrázka staršej fresky pod ňou. Farebná a bohatá výzdoba udala tón štýlu, ktorý by ste našli v ruských pravoslávnych chrámoch zo 14. až 16. storočia. Pre mňa boli tieto maľby krásnym príkladom stredovekého sakrálneho umenia, živšie a farebnejšie než ktorékoľvek iné z tohto obdobia.

Čo dodať? Sofia je jedno z veľkých miest nabitých kultúrou a krásnymi pamiatkami na každom kroku, ktoré sa oplatí navštíviť bez ohľadu na počasie. A keď sme sa usadili do jednej z jej pivárničiek, v družnom rozhovore a dobrom pive, na škaredé počasie sme rýchlo zabudli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?