Za odkazom Byzantia: Transylvánske tri B – Bran, Brašov a Biertan

Autor: Martina Rúčková | 22.8.2014 o 8:45 | (upravené 9.9.2014 o 11:27) Karma článku: 6,66 | Prečítané:  1024x

V Transylvánii sme okrem Sibiu, v ktorom sme dve noci prespávali a Sighisoary navštívili ešte tri ďalšie pozoruhodné miesta: Hrad Bran, ktorý sa spája s rumunským kniežaťom Vladom Tepešom a ergo aj Draculom, historické mesto Brašov, ktoré okrem iného dalo Rumusku jeho hymnu a dedinu Bjertan s jedným z obrnených kostolov, ktoré dômyselne chránili miestnych obyvateľov proti tureckým nájazdom.

Bran

Hrad, ktorý miestni dômyselne propagujú ako Draculov hrad, je pozoruhodným miestom aj bez legiend viktoriánskej gotiky. No ak ostaneme verní historickým faktom, zistíme, že sám Bram Stoker o tomto hrade ani len netušil a sám Vlad Tepeš, ktorému sa v dnešnej dobe dáva silné rovná sa s grófom Draculom, tu strávil len niekoľko nocí. V skutočnosti hrad postavili Sasi z Brašova v roku 1382, aby obránili priesmyk Bran, prírodnú hranicu medzi Valašskom a Transylvániou, proti Turkom. Knieža Vlad tu údajne pobudol niekoľko nocí v roku 1462 po tom, čo ustupoval z pozícií na pevnosti Poienari, ktorú obsadili Turci. Hrad však v tomto období patril maďarským kráľom a stratili ho až v roku 1533 výkonom záložného práva. Kráľ Vladislav II. Jagelovský akosi nedokázal splácať svoje dlhy...

Pevnosť získalo mesto Brašov. V roku 1920 sa stalo jedným zo sídlom rumunských kráľov a mimoriadne si ho obľúbila kráľovná Mária. Jej dcéra Ileana tu počas druhej svetovej vojny umiestnila nemocnicu, no hrad nakoniec skonfiškoval štát za komunistického režimu. Čo je však zaujímavé, rumunské reštitučné zákony z roku 2005 umožnili reštituovať nelegálne zhabaný majetok, okrem iného aj hrad Bran, na ktorý si nárokoval arcivojvoda Dominik von Habsburg, syn a dedič princeznej Ileany. Po, na východoeurópske pomery, relatívne krátko trvajúcom súdnom spore Rumunsko oficiálne odovzdalo hrad do držby a vlastníctva arcivojvodovi Dominikovi. Ten hrad tento rok ponúkol rumunskej vláde, no tej sa takmer 60 miliónov eur asi zdalo priveľa a hrad je v súčasnosti na trhu. Jedinečná šanca kúpiť si rozprávkový hrad!

Predaj či nepredaj, nový majiteľ hradu v ňom asi bývať nebude. Bran je skvelou turistickou atrakciou, ktorá láka návštevníkov aj uprostred treskúcej zimy. A s nimi je v pohdradí obrovské množstvo stánkov so suvenírmi a občerstvením, jednoducho, aby ste sa dostali na hrad, musíte pretrpieť ustavičné volanie predavačov v podhradí. Samotný hrad nie je bohato zariadený či vyzdobený, najviac nábytku sa zachovalo zo zbierky kráľovnej Márie, no vo svojej strohosti a úspornosti miesta má svoje osobité čaro. Mne osobne sa najviac páčilo to ustavičné blúdenie po prehliadkovej trase, tam sme vyšli hore schodami, tu zas dolu, do malej miestnosti, väčšej miestnosti, komôrky, na terasu...

Branu kreslia pozadie Karpaty a hrad pred nimi, ktorý sa týči ponad korunami štíhlych vysokých stromov pôsobí tajomne. Je radosť sa ponoriť do jeho unikátnej atmosféry.

Brašov

Mesto veľké asi ako naše Košice je siedmym najväčším rumunským mestom. Nachádza sa v pomyselnom strede krajiny a zo všetkých strán ho obklopujú Karpaty. Rád nemeckých rytierov a saskí kupci z neho vybudovali mesto s výraznými germánskymi prvkami. Jeho malebné zákutia pôsobia na turistov ako lep na muchu a spolu so Sinaiou je Brašov najnavštevovanejším miestom Transylvánie. To sa odrazilo v jeho kvalitných službách a trošku vyšších cenách, než je v Rumunsku zvykom.

Brašov je ideálne miesto na príjemnú popoludňajšiu prechádzku a nás nesklamala ani jedna z miestnych reštaurácií, v ktorej sme sa dočkali chutného miestneho jedla. Miestom, ktoré rozhodne nesmiete počas návštevy Brašova obísť, je Čierny kostol, najväčší gotický kostol medzi Viedňou a Istanbulom. Ako Košičanka som sa vždy hrdila tým, že náš Dóm svätej alžbety je najvýchodnejšie položenou gotickou katedrálou, no už to ďalej tvrdiť nebudem. Katedrála v Brašove leží východnejšie asi o štyristo kilometrov.

Čierny kostol bol postavený v rokoch 1383 až 1480 a svoje meno dostal vďaka začmudenému vzhľadu, ktorý mu ostal ako pamiatka na požiar v roku 1689. Katedrála dnes patrí Luteránom a jej rozmery sú obdivuhodné: 89 metrov dlhá, 38 metrov široká a od podlahy až po najvyšší bod svojej zvonice meria 65 metrov. Nájdete tu obrovský organ Carla Augusta Buchholza pozostávajúci zo štyroch tisícok píšťal. Dodnes sa na ňom hrá a údajne je to jediný Buchholzov orgán zachovaný vo svojej pôvodnej podobe.

Biertan

Biertan bol jednou z tých nenápadných pamiatok, ktoré sme navštívili vďaka odporúčaniam organizácie UNESCO. S jej zoznam pamiatok svetového kultúrneho dedičstva vždy konzultujeme náš itinerár a mnohokrát nás zavedie na zaujímavé miesta, ktoré by sme inak obišli. A tak to bolo aj v prípade transylvánskych dedín s opevnenými kostolmi. My sme navštívili dve, Valeu Villor a Biertan, sprievodné fotografie sú z tej druhej.

Sasi žijúci v tejto oblasti riešili problém tureckých nájazdov, no na rozdiel od bohatých európskych panovníkov si nemohli dovoliť stavať obrovské hrady. Preto sa rozhodli postaviť opevnenia okolo svojich kostolov. Nebol to len múr, opevnenia mali viacero priestorov a miestností, ktoré slúžili ako sklady a v prípade potreby sa na ich bezpečnú stranu dokázala presunúť celá dedina. Opevnenie Biertanského kostola vzniklo zhruba v rovnakej dobe ako kostol, v dvadsiatych rokoch šestnásteho storočia a jeho opevnenie pozostáva z dvoch valov.

A návštevou týchto transylvánskych pamiatok sme ukončili našu balkánsku cestu za odkazom Byzantia, čakal nás už len presun cez Maďarsko späť na Slovensko. Ak sa vám však naše balkánske putovanie páčilo, pozrite sa občas na môj blog aj naďalej, v našich zápisoch a fotoarchívoch máme ešte jednu balkánsku cestu. Do skorého videnia!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?