Škandinávsky road trip: Hora krížov a pestrofarebná Riga

Autor: Martina Rúčková | 29.8.2014 o 10:00 | (upravené 9.9.2014 o 11:27) Karma článku: 10,35 | Prečítané:  3219x

Zobudili sme sa do chladného a vlhkého rána, kedy človek len ťažko hľadá odhodlanie vyliezť zo spacáku a obliecť sa. Vie, že ho čaká podupkávanie v zime a striasanie rannej rosy zo stanov, aby sa zbalili v čo najsuchšom stave. Práve počas takýchto rán som bola vďačná za prenosný horák, ktorý nám zaručoval, že teplé nápoje aj jedlo si môžeme dopriať takmer kdekoľvek. Okrem teplej kávy nás hrial pri srdci aj fakt, že v tento deň toho uvidíme celkom dosť a každá z krajín Pobaltia sa nám predstaví v priebehu nasledujúcich dvanástich hodín.

Hora krížov

Keďže sme kempovali pri Šiauliai, na ceste do hlavného mesta Lotyšska sme sa zastavili pri Hore krížov, ktorá je symbolom Litvy ako kresťanskej krajiny a symbolom odboja proti totalite. Historici nevedia na sto percent povedať, kedy tradícia kladenia krížov a ružencov na tomto mieste začala, ale predpokladá sa, že by to mohlo byť počas povstaní v rokoch 1831 a 1863. Miestni vraj nemohli nájsť telá svojich zosnulých a tak sa rozhodli označiť krížmi práve miesto desať kilometrov od Šiauliai, kam sa budú môcť vracať a modliť sa za svojich zosnulých.

Hora krížov sa dá považovať za kolektívne umelecké dielo, ktorého autorom je každý, čo ju navštívil a položil na ňu kríž, ruženec, sochu alebo drevorezbu. Krížov postupne pribúdalo a ľudia sa sem chodili modliť za svetlú budúcnosť svojej krajiny. Táto tradícia sa ešte viac prehĺbila počas obdobia sovietskej okupácie v rokoch 1944-1990. Litovčania nezabudli na svoje hodnoty a svoju vieru a kríže kládli aj naďalej. Strane sa to, prirodzene, nepáčilo a hora bola niekoľkokrát zbagrovaná a kríže sa z nej pravidelne odstraňovali. Ľudí to ale neodradilo a kladením krížov aj naďalej prejavovali svoj pokojný nesúhlas s tým, čo sa v ich krajine deje.

Po zmene režimu sa Kryžiu kalnas, ako znie jej meno v litovčine, stala vyhľadávaným pútnickým miestom modlitby a pokoja. Aby som to uviedla na pravú mieru, pri názve hora sme očakávali dlhý výstup niekam na strmý kopec, opak bol ale pravdou: Hora krížov je na planine, na rovnakej, ako aj zvyšok Litvy. Len samotný vrch, kam sa kríže ukladajú, sa na niektorých miestach zvažuje a na iných zasa klesá. Odhadom by som povedala že najvyššie prevýšenie môže byť najviac dvadsať až tridsať metrov. Samotná hora je popretkávaná rôznymi chodníkmi a každý z nich lemujú tisíce krížov, na ktorých sú povešané ružence alebo prilepené papieriky s modlitbami, venovaniami a prianiami. Z tohto miesta vyžaruje neuveriteľný pokoj a je preto veľmi pochopiteľné, prečo je tak často vyhľadávané ako miesto modlitieb.

 

Lotyšsko všeobecne a Riga konkrétne

Naša cesta pokračovala do Rigy. Litovčania aj Lotyši, ako sme veľmi rýchlo zistili, milujú kruhové objazdy. Rovnako tak je mnoho ciest vo výstavbe a jeden z kruhových objazdov bol skôr offroad než cesta. Po tom, ako sme ním prešli, sa na ňom ešte dlho prášilo...

Patrilo by sa spomenúť niečo o Lotyšsku a tak vám ho priblížim prostredníctvom pár rýchlych "zábavných" faktov. Lotyšsko si užilo nadvládu niekoľkých mocností: Švédska, Nemecka (Pruska), Ruska a ZSSR. Svoju samostatnosť si znovu vybojovalo až v roku 1991. Jeho historický názov znie Lettland, podľa ktorého ho obývajú Letti alebo Lettovci. Lotyšsko má dodnes veľkú ruskú menšinu a je vysoká pravdepodobnosť, že s ruštinou sa tu dohovoríte, aj keď, pri súčasnej geopolitickej situácii je to citlivá téma. Lotyši sú hrdí na svoj jazyk a pravidelne organizujú súťaže v jeho správnom používaní. Lotyšská vlajka je vraj jednou z najstarších na svete, datuje sa z 13. storočia a za jej vznik môže podľa legendy jeden z miestnych náčelníkov, ktorého po bitke, zakrvaveného, zabalili do bielej plachty. Tú potom použili ako vojnovú zástavu. 44 percent územia tejto krajiny pokrývajú lesy, čo vysvetľuje jej relatívne nízku hustotu osídlenia.

Hlavným mestom Lotyšska je Riga, pestrofarebné mesto s nádhernou historickou časťou mesta, ktorú zdobí niekoľko pozoruhodných sôch a viacero budov v štýle art-noveau. My sme si našli parkovisko celkom rýchlo – pri tržnici, ovocnom pavilóne. Môj manžel, v tom čase ako jediný rusky hovoriaci člen našej expedície, dostal za úlohu zmeniť peniaze za miestne loty. Po prechádzke centrom mesta sme sa výťahom vyviezli na vežu najvyššieho kostola v meste – chrámu svätého Petra. Tri poschodia ku výťahu, ktorý nás odviezol ďalšie štyri a mali sme celé mesto ako na dlani. Vo výťahu sme mali možnosť vidieť jednu z najlepších brigád na svete: obsluhovača výťahu. Chalan si tam sedel na stoličke, čítal knihu a celá jeho práca spočívala v tom,že napočítal pätnásť ľudí, ktorých pustil do kabíny a stlačil gombík hore alebo dole. Pokračovali sme prechádzkou skrz uličky starého mesta, presvietené slnkom a plné veselých ľudí. Do žiadnej z kaviarní sme na našom študentskom rozpočte nezablúdili, ale na základe článkov a blogov o Rige to môžem určite odporučiť, majú vraj svojskú atmosféru a veľa vám povedia o živote mesta a jeho obyvateľov.

Na záver pred odchodom som absolvovala povinnú cikpauzu v rybom pavilóne, ktorá mi ukázala dedičstvo socialistických čias, ktoré máme s Lotyšmi veľmi podobné. Hajzelteta, taká echt, nám tak pekne po našom, nad čím nechápavo krútia hlavou všetci zahraniční turisti, odtrhla toaletný papier a pred tým, než nám ho podala, ho úhľadne poskladala. Lebo poriadok musí byť...

Deň však nekončil, ešte nás čakala aj tretia z pobaltských sestier – Estónsko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?