Mami, idem do Čečenska

Autor: Martina Rúčková | 21.10.2014 o 10:30 | (upravené 21.10.2014 o 13:42) Karma článku: 6,81 | Prečítané:  1777x

...povedala som pri internetovom rozhovore asi pred tromi týždňami. Moja mamka je už našťastie na naše cestovateľské počiny podobného charakteru zvyknutá a našu cestu vzala viac než športovo. Ale naozaj niet sa čoho báť – skúsili ste si niekedy nedávno vyhľadať v Googli Groznyj? Na vaše veľké prekvapenie by na vás vysokčila aj takáto fotografia:

Prečo Čečensko?

Do Čečenska nás priviedlo podujatie s názvom Medzinárodný kongres extrémnych cestovateľov, ktorý spojil asi tridsiatku najscestovanejších ľudí tejto zemegule. A nás, zaostávajúcich v ťažkom závese. Väčšinou sa jednalo o dobre až fantasticky zabezpečených pánov v strednom veku, ktorí veľkú časť svojho života oddali práve snahe precestovať všetky teritóriá sveta. Podľa stránky Most Traveled People (MTP) je ich vyše 800, podľa stránky The Best Travelled (TBT) až vyše tisíc. Niektorým chýbalo už naozaj málo, okrem iného práve Čečensko a ďalšie kaukazské teritóriá. My sme sa pridali najmä preto, lebo Čečensko sme určite chceli navštíviť a na rozdiel od zvyšku účastníkov sme mali mimoriadne jednoduché sa do Grozného dostať. Kongres zorganizoval nemecký podnikateľ s luxusom Kola Spöri, ktorý má na Kaukaze mnoho kontaktov a tie sa rozhodol využiť na prípravu tohto podujatia. A môžem potvrdiť, že pán s prezývkou Dobrodruh – gentleman robí všetko vo veľkom štýle.

Prileteli sme z moskovského Vnukova letom spoločnosti Grozny Air, spolu s niekoľkými ďalšími cestovateľmi. Let bol prvým z pozoruhodných zážitkov, leteli sme starým JAK-om, v ktorom všetko vŕzgalo, kývalo sa a držalo pohromade len silou vôle. Oné lietadlo na linke Moskva-Groznyj lieta každý deň a asi bude lietať, kým raz nespadne. Keď pred nám náš autobus zastavil a ja som uvidela ten stroj – dôchodcu, do ktorého sa nastupovalo zo zadu, nebolo mi všetko jedno. Na moje rozjímanie nad tým, či sa do toho Grozného dostaneme, môj muž len skonštatoval v štýle miestnych: Insha’Allah, snáď nespadne práve s nami. Ľutujem, že som si nestihla odfotiť letušky, ktoré k jedlu servírovanému na paluibe rozlievali časj z asi najväčších čajníkov, aké som v živote videla. Účastník kongresu Míša, ktoráý svojho času organizoval zoskoky padákom na severný pól, mi prezradil, že kedysi boli takéto obrie čajníky samozrejmosťou na každej linke Aeroflotu.

Na letisku v Groznom sa nám ani neobťažovali pristaviť autobus – vyložili nás z lietadla a ukázali, ktorým smerom máme ísť do letiskovej haly. Na pristávaciu prochu a prichádzajúcich turistov sa usmievajú veľké podobizne Putina a Achmada Kadyrova, otca súčasného čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova. Prvé z niekoľkých desiatok podobizní rozmiestnených po celom Čečensku...

A je to bezpečné?

V podstate klasická otázka od kohokoľvek, koho sme s našimi cestovateľskými plánmi oznámili. Nuž, obdobie deväťdesiatych rokov a prelom storočí boli mimoriadne búrlivé. Všetko sa zmenilo po teroristických útokoch na štadión Dinamo v Groznom, počas ktorých zahynul Achmad Kadyrov, rukojemníckej dráme v divadle na Dubrovke a smutne známemu Beslanu. Práve tieto udalosti v ušiach ľudí znepopularizovali názov „bojovníci za slobodu“, ktorý sa do toho času používal pravidelne. Od tohto momentu sa voči teroristom obrátili aj vlastní. Podnikli sa tvrdé kroky a podporu získal proruský Ramzan Kadyrov, ktorý si ju udržal dodnes. Kaukaz je dnes bezpečný až na niektoré miesta, kam však iných, ako miestnych i tak nepustia. Nemôžem nezopakovať, tá drsn príroda je nádherná a ľudia mimoriadne pohostinní, dali by vám prvé aj posledné. Kaukaz je úžasné miesto, ktoré zatiaľ objavilo len málo ľudí. A je to škoda.

Groznyj

Pri návšteve hlavného mesta Čečenska sú investované peniaze dobre viditeľné. Mesto, ktoré bolo bojmi takmer kompletne zrovnané so zemou, dnes vstalo z popola. Na rozdiel od zvyšku krajiny, kde prevláda tradičná architektúra, tu postavili moderné budovy, vrátane viacerých výškových v centre mesta. Podľa plánov chcú tiež postaviť štyristometrovú vežu. Výškové budovy sa večer menia na svetelnú šou a jedna z nich okrem iného hrdo oznamuje: "Ramzan, ďakujeme za Groznyj!"

Pýchou mesta je Mešita Achmada Kadyrova, údajne najväčšia mešita v Rusku, ktorú tiež volajú Srdcom Čečenska. Achmad Kadyrov objednal jej zhotovenie u starostu Konye, konzervatívneho mesta v centrálnom Turecku, ktoré je zároveň významným náboženským centrom a práve tu majú svoje centrum tancujúci derviši. V mešite sa nachádza jedna z významných relikvií islamu, 1400 rokov stará miska proroka Mohameda. Ak vám mešita pripomína Modrú mešitu v Istanbule, tak sa nečudujte, pretože jej návrh sa ňou výrazne inšpiroval.

Medzinárodný kongres extrémnych cestovateľov

Ubytovali sme sa v Hoteli Grozny City, podľa čečenských štandardov päťhviezdičkovom, v našom ponímaní to mohlo byť medzi tromi až štyrmi hviezdičkami. Izby boli pekné, no v oblasti služieb by bolo ešte čo cepovať, aby si hotel svojich päť hviezdičiek naozaj zaslúžil. Ale zato sme mali na izbe rýchlovarnú kanvicu, ktorá po zovretí vody začala hrať, tak také čudo som ešte v živote nevidela...

Veľmi milo nás prekvapila úroveň, na akej bol kongres zorganizovaný. Pod svoju záštitu si ho vzal čečenský minister cestovného ruchu Amroudi Edigiriev, bratranec súčasného prezidenta Ramzana Kadyrova a ministerstvo nás hostilo celé dva dni. Prvý večer sa konal banket v reštaurácii pod kupolou na 32. pochodí hotela. Atmosféru našim rozhovorom dotváral pohľad na nasvietené centrum Grozneho. Pripomínalo mi Baku, tam tiež svetlami nešetrili.

Najväčšími rockovými hviezdami medzi cestovateľmi bol Donald Parrish, ktorý z 875 teritórií podľa MTP navštívil už 839.  Tento sympatický sivovlasý pán nižšieho vzrastu mi po tom, čo sme sa zoznámili a ja som mu povedala, že som zo Slovenska, hneď vysypal dátum, v ktorom sa Československo rozdelilo. Don je už dlho na dôchodku, vďaka čomu sa môže venovať cestovaniu. Len o pät teritórií za ním zaostáva zakladateľ stránky MTP Charles Veley, podnikateľ v oblasti softvéru. Trojicu najscestovanejších mužov kongresu uzatváral Kari-Matti Valtari z Fínska. Ako som spomínala, páni cestovatelia sú iná liga a mnohí z nich majú aj úplne iné možnosti cestovania. Stránky MTP a TBT okrem toho podporujú niečo, čo sa volá „Tick box travelling“, teda cestovanie na miesto, ktoré si človek jednoducho odškrtne. Niekde naozaj strávia dosť času na to, aby dané miesto spoznali, inokedy cez niektoré oblasti len prefrčia, respektíve zosadnú svojim súkromným lietadlom, aby mohli povedať, že nohu položili na zem aj na tomto mieste. Nuž, každému ako mu to vyhovuje. Bez ohľadu na to však majú nespočetné množstvo zážitkov zo svojich ciest a je veľmi obohacujúce sa s nimi rozprávať.

Kaukazská pohostinnosť

To, čo sa mi páčilo najviac je, že títo ľudia nemajú predsudky bežného človeka voči destinácii, ktorú pozná len zo správ. A správy sa väčšinou sústredia len na to zlé. Práve preto bolo čečenské ministerstvo cestovného ruchu veľmi rado, že prvé stretnutie niekoľkých klubov cestovateľov tohto druhu sa konalo práve tam. Myslím si, že Čečensko si tiež zaslúži, aby si ľudia o ňom zlepšili mienku a nebáli sa navštíviť ho. Návštevu cestovateľov využilo ako svoje promo a na naše veľké prekvapenie nás pri príchode na banket čakalo množstvo novinárov s kamerami a fotoaparátmi.

A starali sa o nás celé dva dni. Vozili nás, sprevádzali, tlmočili pre tých, ktorí nevedia po rusky, dokonca pre nás zorganizovani vystúpenie miestneho detského folklórneho súboru, ktorý pre nás predviedol hodinové predstavenie typických tancov a piesní Čečenska. Bola som ohromená kvalitou vystúpenia a disciplínou, ktorú ukázali deti, z ktorých najmladší účinkujúci mali päť rokov a najstarší dvanásť. K národnej hrdosti očividne vychovávajú deti od mala, pretože zatancovať temperamentné čečenské tance s toľkým zanietením by bez nej nebolo možné. Prikladám krátku ukážku z tohto skvelého vystúpenia:

Okrem kultúry Čečenska sme spoznávali aj jeho prírodné krásy v podobe majestátnych hôr a zelených údolí. O nich už zasa o týždeň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?