Škandinávsky road trip: Bergen

Autor: Martina Rúčková | 31.10.2014 o 16:00 | (upravené 28.11.2014 o 11:41) Karma článku: 10,96 | Prečítané:  10384x

Ráno v zelenom zákutí Aurlandského fjordu bolo opäť raz chladné a to sme netušili, že v Bergene, kam sme mali namierené, bude zima ešte väčšia. Pre mňa je to však stále krajšie strávená letná dovolenka ako v štyridsiatkach niekde pri mori, preto som príliš nešomrala. Naopak, tešila som sa z malebných pohľadov, ktoré sa nám naskytali na každej jednej zastávke pri fjordoch. Cestu do Bergenu sme si zvolili obchádzkou o asi sto kilometrov, no horské serpentíny boli omnoho zaujímavejšie než jeden tunel za druhým.

Predstavujeme Bergen

Toto utešené mesto na západnom pobreží Nórska má priam rozprávkovú lokalitu, obklopuje ho totiž sedem fjordov a sedem kopcov. Takmer tisícročné mesto je druhým najväčším v Nórsku, s počtom obyvateľov vyše štvrť milióna. Ako také Nórske Košice, hovorí lokálpatriot vo mne. Potom som si však pripomenula, že rovnako veľký Bergen má len osem mestských častí, na rozdiel od košických dvadsaťdva. Ale späť na sever. Bergen je významným prístavom a prekvitá tu obchod so všetkým možným, no najmä rybami. Nečudo, v dvanástom storočí malo toto mesto v rámci Nórska obchodný monopol. Za svoje nádherné drevené domčeky nesúce hanzové dedičstvo však mesto zaplatilo v priebehu svojej histórie krutú daň: v pamäti miestnych je až sedemnásť zdokumentovaných požiarov, ktoré zničili väčšie či menšie časti mesta.

A keď sme pri tých domoch, nás v Bergene tiež čakala honba za kempom s chatkou. Bez šance – nachádzali sme sa v druhom najväčšom meste Nórska, samozrejme, že všetko bolo plne obsadené a vopred objednané. Bohužiaľ si nespomeniem názov kempu s presnou istotou, ale mohol to byť Bratland Camping, bol poriadny buzerplac. Za euro a niečo mal človek nárok na štyri minúty sprchovania a kuchynky boli dosť nelogicky umiestnené pred záchodmi a variť sa v nich mohlo, z neznámeho dôvodu, maximálne do deviatej večer. Tráva bola vysadená na kameňoch, vďaka ktorým bolo zapichovanie kolíkov stanu skoro nemožné. Ale tak čo už, aspon bol relatívne lacný, za auto a štyri osoby v dvoch stanoch sme zaplatili, na rozdiel od 50 eur v Osle, len 30 eur. Pani recepčná nás tiež potešila, keď sme si medzi sebou zamrmlali, že v noci nám snáď nebude zima. Zahlásila: „Hlásia štyri stupne, to by ste mali prežiť.“ Radšej sme sa vybrali navštíviť mesto.

Bryggen

Najprv sme však museli zvládnuť dopravnú situáciu – nájsť miesto, kde môžeme zaplatiť poplatok za vjazd do mesta, podobne ako v Osle, a potom sme polhodinu hľadať parkovací dom. Mohli sme stihnúť záchytné parkovisko vo vonkajšej časti mesta, ak by sme sa tam však vrátili, museli by sme platiť vjazdné opäť.

Bergenský starý prístav Bruggen je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Domčeky síce padli za obeť mnohým požiarom, miestni obyvatelia ich však vždy vystavali využívajúc pôvodné postupy a technológie, čím zaručili kontinuitu hanzového kultúrneho dedičstva. V súčasnosti si vďaka nemu môžete utvoriť predtavu, ako obchodníci využívali priestor v okolí prístavu, ktorý mali k dispozícii.

Prístav založil v roku 1070 kráľ Olav Kyrre a pôvodne ho vlastnila nórska šľachta, ktorá mala monopol na trh s rybami. Okolo roku 1350 tu vplyv získala hanza, ktorá v Bryggene rozbehla balenie potravín. Typické rozmiestnenie domčekov sem priniesli Nemci, ktorí úzke uličky postavili paralelne s dokmi pre čo najjednoduchšiu manipuláciu s tovarom.

Mestská jednotka pozostáva zo spoločného nádvoria, okolo ktorých bolo postavených niekoľko drevených trojposchodových budov s drevenými šindľami. V zadnej časti nádvoria bol takzvaný kamenný sklad, ktorý chránil proti ohňu. Nemeckí obchodníci, ktorí boli starí mládenci, v zime bývali v malých domčekoch a sklady používali ako spoločné odkladacie priestory.

Pevnosť Bergenhus, jeden z najstarších a najzachovalejších zámkov v Nórsku, sme navštívili len zvonku, pretože jeho vnútorné nádvoria boli uzavreté kvôli koncertu. Pýtali sme sa usporiadateľa, kto to čo to a ten len pokrčil plecami a povedal: „Nejaký nórsky chlapík si brnká na gitare.“

Záver našej prehliadky patril chýrnemu prístavu. Po potulkách po zákutiach malých nádvorí drevených domčekov sme stihli aj známe rybie trhy. Nakúpili sme zopár konzervovaných suvenírov a dokonca sme ochutnali aj údené veľrybie mäso, ktoré napriek odrádzajúcej tmavočervenej až čiernej farbe chutilo ako údené bravčové.

A pri ceste spät k parkovaciemu domu sme narazili na takto zaujímavo odetú mládež. Boli to maturanti, po uspesnom zlozeni skusok si tyzden mozu robit co chcu.

Čo všetko sme sa počas nášho pobytu v tomto meste dozvedeli? Že Bergen je malebné nórske mestečko plné starej severskej ľudovej architektúry, známe svojimi rybími trhmi, prístavom a okrem iného aj faktom, že v ňom prší 275 dní v roku. Neverili sme, kým sme pozerali mesto, pretože bolo celkom pekne. Ešte aj na stavanie stanov a večernú vodku (tuším ešte Fínsku) nám počasie celkom pekne vydalo. Od momentu, kedy sme sa ale schovali do stanov a usalašili sa v spacákoch na dobrú noc, začalo nám liať jedna radosť. A ešte tým, že sme si ustanovali pod stromami, na nás síce sprvu nepršalo, ale potom boli tie kvapky dažďa superobrovské a celú noc nám to bubnovalo na stan, testujúc jeho vodeodolnosť. Utešovala som sa tým, že odteraz bude naša cesta pokračovať zásadne na juh...

(Autorom niektorých fotografií je Vlado Kabát, ktorému týmto ďakujem za súhlas s ich použitím.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?