Škandinávsky road trip: Zlatý Göteborg a Malmö

Autor: Martina Rúčková | 14.11.2014 o 8:45 | (upravené 28.11.2014 o 11:42) Karma článku: 11,85 | Prečítané:  4204x

Ďalšiu etapu našej škandinávskej cesty sme začali premrznutí a mokrí v kempe pri Bergene. Prvým  bodom tejto etapy bola Odda. Celá cesta bola upršaná jedna radosť, ale čo je na Nórsku zaujímavé, nestráca nič zo svojej krásy ani v daždi, naopak, zelená príroda nám ožívala všade pred očami. Ísť v aute touto krajinou je neuveriteľnou pastvou pre oči, všade stromy, skaly porastené machom a sem tam popri nich dedinka s charakteristickými červenými domčekmi s bielou alebo zatrávnenou strechou. Všetko je tu drevené a krajina  navôkol malebná. Nórsko je skutočne strhujúce, až na ten konštantný dážď a tmu skoro nonstop v zimnom období. V lete je tu krásne, ale žiť kdekoľvek v Škandinávii počas celého roka by som okamžite odmietla.

Taká Odda je podľa nášho, ako sme už stihli dávno zistiť, vždy spoľahlivého turistického sprievodcu, asi najškaredším mestom Nórska. Tipovali sme, že asi kvôli fabrike na spracovanie železnej rudy, ktorá je na ostrove uprostred jazera. Škaredá, len čo je pravda... Tiež typická červená, s bielymi lištami, bielou strechou, ešte aj ten dym, ktorý ide z komínov, je snehovo biely. Jazero je obkolesené kopcami, úbočie ktorých je posiate maličkými domčekmi. Najškaredšie miesto, aké sme kedy videli, len čo je pravda... 

Göteborg

Polmiliónové mesto, ktoré volajú aj Gothenburg, je druhým najväčším v Švédsku. Láka mladých ľudí túžiacich po univerzitnom vzdelaní a turistov, ktorí preferujú uvoľnenejšiu a pomalšiu atmosféru ako tú, ktorú ponúka Stockholm. Koná sa tu najznámejší filmový festival v Škandinávii, Göteborský medzinárodný filmový festival.

A dorazili sme. Zlatý Göteborg, na ktorý každý verný faúšik slovenskej hokejovej reprezentácie tak rád spomína a dúfa, že raz sa našim chlapcom podarí ešte jeen takýto Göteborg... Vítal nás slnečný a na nedeľné poludnie prekvapujúco živý a rušný. V čase keď sme prichádzali, sa akurát húfy ľudí zliezali pred miestnym futbalovým štadiónom, všetci v modro-bielych prúžkovaných dresoch, niektorí aj pomaľovaní a nebolo vôbec vzácne vidieť aj rodiny s deťmi. Asi nemajú žiadnych ultras ako u nás či u susedov Čechov, ani britských hooligans. Nie, ale napokon This is Sweeden! Pekne spapať nedeľný obed a poďho na futbal.

Popozerali sme si mesto. Videli sme operu, boli sme v mestskom múzeu, kde nás zaujala expozícia venovaná Vikingom. Majú tam jedinú zachovanú vikingskú loď, ktorú vytiahli z morského dna v tridsiatych rokoch minulého storočia. Čakali sme ju ale trochu viac v celku – je síce veľmi vkusne naaranžovaná na červenej látke cez celú obrovskú miestnosť, ale sú to... no dlhé dosky vysušeného zničeného tmavého dreva. Podľa ich dĺžky si akurát vieme predstaviť aká majestátna musela tá loď byť, ale tam už možnosti akejkoľvek predstavivosti jednoducho končia. Lodička vraj bola obchodnou loďou. Vikingom bola venovaná časť múzea a exponáty boli zaujímavo vystavené – celá miestnosť bola ladená do tmavohneda a v skoro úplnej tme, nasvietené boli len exponáty v presklených stĺpoch alebo vitrínach a popisy k nim. Göteborské múzeum malo viacero expozícií, okrem tej vikingskej aj o vývoji švédskeho priemyslu a výstavu zopár stoličiek z veľkej zbierky múzea – vraj ich má asi sedemsto. Potom sme si tak trochu pokorzovali po meste – bolo živé aj mimo okolia futbalového štadiónu, práve sa im tam konal nejaký festival. Naďalej to tak pokračuje, že všade kde práve prídeme, sa práve niečo deje. Alebo žeby sa tie festivaly konali na našu počesť?

Odskočili sme si do McDonaldu na rýchle občerstvenie a ďalej na diaľnicu až do Malma, kam sme dorazili večer.

Malmö

Tretie najväčšie švédske mesto sa spočiatku nemohlo pochváliť tou najlepšou povesťou. Spolu s Kodaňou patrí do oblasti Oresund, ktorá je najhustejšie osídleným regiónom v celej Škandinávii. Kedysi to vraj bolo mesto so zvýšenou kriminalitou, všetko sa však zmenilo, keď v Malme postavili Oresundský most a tunel, ktorý mesto spojil s Kodaňou. Malmö rozpráva príbeh mesta, ktoré sa ťažko vyrovnávalo s postpriemyselným obdobím, no ktorému sa podarilo nabrať druhý dych a dokázalo prilákať architektov a firmy orientujúce sa na najnovšie IT a biotechnológie.

Dominantou mesta je od roku 2005 dekonštruktivistický mrakodrap španielskeho architekta Santiaga Calatravu s názvom Turning Torso, ktorý Malmu daroval najvyššiu budovu nielen v Švédsku, ale aj v celej Škandinávii. Mrakodrap má 54 poschodí a meria 190 metrov. najvyššie poschodie je oproti prízemiu vytočené o 90 stupňov, z toho názov "Otáčajúci sa trup". Turning Torso nahradilo inú dominantu mesta, ktorá odkazovala na jeho priemyselnú históriu: Žeriav Kockums. 138 metrov vysoký portálový žeriav zo sedemdesiatych rokov, ktorý dokázal dvihnúť až 1500 ton, už mesto nepotrebovalo a tak ho v roku 2002 predalo spoločnosti Hyunday za milión dolárov. Dnes ho nájdete v juhokórejskom Ulsane, kde ho volajú Slzy Malma ako spomienku na obyvateľov švédskeho mesta, ktorí vraj za stratenou dominantou mesta plakali. Dôvod na radosť im priniesol práve nový mrakodrap, ktorý definitívne zmenil siluetu mesta.

Architektonické divy Malma obdivoval náš rezidentný architekt Vladko, zatiaľ čo zvyšok výpravy sa rozhodol trochu si oddýchnuť v kempe. Ten bol príjemný, útulný a jeho červené chatky sa krásne vynímali na zelenej tráve.

Z kempu sme dokonca dovideli na Oresundský most, ktorý nás mal nasledujúci deň zaviesť až do Kodane. Takmer osemkilometrový most obsluhuje cestnú aj železničnú dopravu a na umelom ostrove Peberholm plynule prechádza do tunela Drodgen. Názov ostrova je slovná hračka, znamená Ostrov korenia, pretože neďaleko neho sa nachádza Ostrov soli.

Na druhej strane mora nás už čakala Kodaň...

(Autorom niektorých fotografií je Vlado Kabát, ktorému týmto ďakujem za súhlas s ich použitím.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?