Niečo z histórie
Napriek tomu, že prvé písomné zmienky o meste pochádzajú už zo začiatku 13. storočia, po nasledujúce tri storočia ostal počet jeho obyvateľov na úrovni malej dediny, iba 500. Rozvoj mesta nastal v 18. storočí, kedy sa v Liverpoole postavil prvý komerčný prístav. O sto rokov neskôr v Liverpoole prekvital obchod, dovážal tabak, cukor a rum a mesto lákalo prisťahovalcov z rôznych končín, o čom dodnes svedčí mnoho rôznorodých náboženských budov. No až do začiatku 19. storočia sa mesto preslávilo aj smutne: až do zrušenia otroctva v roku 1807 to bolo transportné centrum otrokov z Afriky.
Status veľkého dopravného uzla dal mestu najstaršiu černošskú a čínsku komunitu v Európe, oplatí sa tu pozrieť si koloritný Chinatown. V roku 2004 historické štvrte mesta zapísali na zoznam svetového dedičstva UNESCO a v roku 2008 sa spolu s nórskym Stavangerom stalo európskym hlavným mestom kultúry.
Moderné čudá
Ako je zrejmé z fotiek, tradičná architektúra z obdobia priemyselnej revolúcie a prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa v Liverpoole najviac stavalo, sa tu prelína s modernými budovami, ktoré boli postavené v posledných desaťročiach. Ak by som vám mohla dať tip na prehliadku mesta, určite sa najprv po Liverpoole len tak prechádzajte a nasávajte jeho jedinečnú atmosféru. Od Lime Street Station sme sa akosi nechali unášať davom cez rôzne ulice, vedeli sme len, že potrebujeme ísť smerom dole po svahu, teda k vode. A keď uvidíte budovy, nad ktorými len bezradne krútite hlavou, ocitli ste sa sa správne na Mann Island. Čierny Equator, ktorý sa v čase našej návštevy ešte stále staval, je už dnes dokončený, rovnako ako Múzeum Liverpoolu. Tento obrovský biely obdĺžnik mi pripomenul operu v Osle. Po dokončení boli reakcie na tieto budovy rôzne. Kritici najčastejšie oplakávali stratený výhľad na Pier head, jednu z historických lokalít. A to sme sa ešte nedostali k obrovskému nákupno-zábavnému komplexu Liverpool One...
Albert Dock
Návšteva Liverpoolu sa určite nemôže zaobísť bez prehliadky historického prístavu Albert Dock. Tento komplex dokov a skladov dostavali v roku 1846 a nesie významné prvenstvo: bola to prvá stavba v Británni, ktorá využívala ako svoje materiály iba železo, tehly a kameň, teda bez drevených konštrukcií. O dva roky neskôr by ste mohli nájsť prvé hydraulické žeriavy na svete, prirodzene, na vykladanie tovaru z lodí. O päťdesiat rokov bol však väčšine lodí malý, stále ho ale využívali ako sklad. Počas druhej svetovej vojny v ňom kotvila britská atlantická flotila. Letecké nájazdy v máji roku 1941 ho ťažko poškodili. V nasledujúcich desaťročiach bola jeho história neistá, no vďaka zápisu na zoznam svetového dedičstva prístav ožil ako kultúrne centrum.
Nájdete tu špecializované múzeá, ktoré mapujú históriu mesta, ako ju mohli vidieť práve z prístavu: od obchodu s rôznymi časťami sveta, cez transport otrokov v ťažkých okovách až po významné námorné bitky. A, samozrejme, múzeum venované The Beatles. Určite však nevynechajte ani liverpoolsku pobočku Tate Modern, v ktorej nájdete zaujímavé umelecké inštalácie.
Dve katedrály
Od prístavu sme sa prešli do liverpoolskeho Chinatownu, kde sme si dali obed v jednej z čínskych reštaurácií. Prezradím vám, že chutil podobne ako európska "čína", ktorú poznáme aj z našich bistier. Ďalej po ceste nás čakali dve katedrály: Katedrálny kostol Ježiša Krista v Liverpoole, skrátene Liverpoolska katedrála, a Metropolitná katedrála. Tieto dva kostoly predstavujú dva body na historickej úsečke mesta: jedna to staré a klasické a druhá to mladé, živé, experimentálne.
Liverpoolska katedrála sa s pôdorysom 189 metrov zvonku (spolu s mariánskou kaplnkou) a 150 metrov zvnútra hrdí prívlastkom najdlhšej katedrály na svete. Stojí na deviatich tisícoch štvorcových metrov zastavanej plochy, piata najväčšia na svete. Navrhol ju dvadsaťdvaročný Giles Gilbert Scott. Jeho nákres vybrala komisia spomedzi stovky podaných návrhov napriek tomu, že Scott bol v tom čase ešte len učeň a, ako sám povedal, z jeho návrhov sa doposiaľ realizoval akurát stojan na fajky. Jeho odporcom nebol po vôli ani fakt, že anglikánsku katedrálu mal navrhovať rimokatolík. Od Scottovho prvotného náčrtu do vysvätenia dokončenej katedrály v roku 1978 uplynulo vyše sedemdesiat rokov a sám Scott sa ho už nedožil. Pochovaný je v katedrále.
Asi o kilometer ďalej po ceste, počas ktorej musíte zliezť z jedného vŕšku a vyliezť na ďalší, stojí biela Metropolitná katedrála, sídlo liverpoolskeho arcibiskupa, ktoré miestni volajú vigvam či komín. Biela stavba bola paradoxne dokončená skôr ako jej veľký anglikánsky sused, v roku 1967. Ani ocenenia za dizajn jej architektovi, Sirovi Frederickovi Gibberdovi nepomohli navrhnúť ju úplne bez chýb a už niekoľko rokov po otvorení katedrály ho cirkevní predstavitelia žalovali za pretekanie hliníkovej steny a vady na mozaikových kachličkách, ktoré začali odpadávať z betónovej konštrukcie.
Okrúhla katedrála má až trinásť kaplniek, zvnútra je dosť ponurá, tento efekt vyvolávajú úzke okenné štrbiny s modrými vitrážami, cez ktoré preniká málo svetla. Keďže sa stavala v povojnovom období s heslom: hlavne rýchlo a čo najlacnejšie, v deväťdesiatych rokoch musela podstúpiť rozsiahlu rekonštrukciu, počas ktorej na nej vymenili viaceré nevhodné materiály, napríklad hliníkové platne strechy nahradili nerezovými.
The Cavern
Navštívili sme aj klub The Cavern, v ktorom The Beatles, v tom čase ešte pod názvom The Quarrymen, odštartovali svoju kariéru. Spoznali sa tu so svojím manažérom Brianom Epsteinom. V roku 1961 sa publiku práve tu predstavili už pod novým názvom The Beatles a v "jaskyni" údajne hrali až tristokrát.
Dnes je to krčma turistického typu, čo znamená, že za pivo tu zaplatíte viac ako inde. Vždy tu však hrá živá hudba, niektorý z miestnych hudobníkov, väčšinou na gitare hrá mix hitov od Chrobákov a ďalšie obľúbené piesne z Ostrovov.
Liverpool One
Keď sme mali pocit, že sme už pozreli a zažili všetko, čo bolo od skorého rána fyzicky možné, no napriek tomu sme mali ešte tri hodiny do odchodu diaľkového autobusu do Oxfordu, vybrali sme sa do multiplexu Odeon v centre Liverpool One. Jeho projekt vznikol s cieľom využiť relatívne spustnutý mestský priestor. Toto obrovské nákupné centrum pod holým nebom tvorí niekoľko samostatných budov, niektoré z nich sú spojené schodami a mostami. Miestni sa obávali, že centrum zaberie verejné cesty a chodníky, no podľa dohody s magistrátom sú stále verejné. Za seba môžem povedať, že je to unikátny koncept, ktorý som naozaj ešte nikde nevidela. Človek sa tu nebojí byť ani po zotmení, pretože v noci je Liverpool One veľmi pekne nasvietený.
(Z našich britských zážitkov mám pre vás ešte prichystaný Cornwall, Ostrov Man a môj milovaný Oxford.)
