Na ceste do Kiži, pokladu ruskej Karélie

Autor: Martina Rúčková | 4.2.2015 o 10:45 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  909x

V rámci jedného z výletov nočným vlakom z Moskvy "na otočku" sme sa vybrali do Karélie, severozápadnej časti Ruska, v ktorej v zime pekne prituhuje a noci sú tam tiež dlhšie, než by vám bolo milé. Práve preto sme Karéliu prenechali letu a vybrali sa do nej v auguste, v jednom z mesiacov, kedy môže návštevník najviac oceniť jej prírodné a kultúrne pamiatky. Poďte sa do nej pozrieť spolu so mnou!

Petrozavodsk

Naša cesta začala v sobotu ráno v Petrozavodsku, na ruské pomery relatívne malom meste vzdialenom tisíc kilometrov od Moskvy, ktoré sa rozprestiera na západnom pobreží Onežského jazera. Petrozavodsk je zaujímavou kombináciou klasickej a socialistickej architektúry, ktorá sa strieda na poctivo narysovaných prospektoch, bulvároch a uliciach. Toto mesto sa dodnes nedokázalo vzdať socialistických pomenovaní ulíc po postavách komunizmu a socializmu a preto tu nájdete ako prospekt Andropova, tak aj Lenina či Karla Marxa. Polohu na ňom kreatívne využil jeden z miestnych nočných klubov, ktorý nesie názov Das Kapital.

A opäť raz zaujímavý Lenin, pri ktorom môžete hádať, čo mal sochár týmto počinom na mysli. Vylieza práve Vladimír Iljič z nejakej šachty? Alebo kormidluje rýchloloď? Alebo sa sochárovi nechcelo sochať jeho telo aj od pol pása dole? Toľko otázok, tak málo odpovedí! A od socíku späť ku klasike nás priviedlo miestne postavené v klasickom slohu. Na rozdiel od väčšiny námestí, ktoré zvyknú zívať svojou betónovou sivotou bolo to pred divadlom zatrávnené a podľad na veľkú zelenú plochu nám hneď zlepšil náladu.

Petrozavodsk má pozoruhodné nábrežie, ktoré na niekoľkých kilometroch lemuje jazero a okrem reštaurácií, stánkov s občerstvením a atrakcií je na ňom niekoľko zaujímavých moderných umeleckých inštalácií. Návštevníkom, ktorí do mesta priplávajú, sa ako prvý naskytne pohľad na sochu cára Petra I., ktorý ako keby ukazoval, áno tu bude to mesto, ktoré bude pre moju Baltskomorskú flotilu vyrábať delá a kotvy. Lebo presne na tento účel založil princ Menšikov na tomto mieste na cárov príkaz mesto, ktoré sa pôvodne volalo Petrovskaya Sloboda. A cár zvečnený v bronze skutočne ukazuje na ústie rieky Lososinka, kde bol v roku 1773 založený závod, ktorý vyrábal delá. Práve z jeho názvu - Petrov závod - vznikol názov mesta, ktorý sa zachoval až do súčasnosti.

Okrem Petra je tu niekoľko ďalších sôch, súsoší a inštalácií, ktoré majú spoločné to, že ich Petrozavodsku venovali jeho sesterské mestá. Oceľovú inštaláciu s názvom Rybári má mesto od amerického Duluthu, ktorý mu ju venoval v roku 1991 a na oplátku tiež dostal od Petrozavodska sochu. V tejto tradícii sa pokračovalo aj v prípade nemeckého Tübingenu (1994), švédskeho Umea (1996), ktoré dalo mestu Strom želaní, fínskeho Varkausu a Joensuu (1997). Francúzske La Rochelle venovalo Petrozavodsku Madonu Karélie. A na nábrežnej promenáde nájdete aj inštalácie z Neubrandenburgu, Mo i Rany a Leningradskej oblasti.

Táto pozoruhodná a nesúrodá zbierka umeleckých inštalácií pod holým nebom príjemne osvieži prechádzku a donúti vás pri každej soche zastaviť sa a zamyslieť, čo asi symbolizuje. Pri niektorých je to očividnejšie než pri iných, napríklad miestni sa dodnes snažia prísť na to, čo im chceli tí Tübingenčania povedať...

Popri svadobných prípravách sme sa prešli až spät na mólo, kde nás čakal náš "teplochod" zvaný Kométa. Kým kotví pri móle, tak si na vode leží, no v momente, keď naberie rýchlosť, nadvihne sa a po hladine kĺže na plavákoch. A za asi dve hodinky vás dopraví na šesť kilometrov dlhý a kilometer široký ostrov Kiži vzdialený od Petrozavodska asi sedemdesiat kilometrov, ktorý ukrýva bujnú zelenú vegetáciu a pozoruhodné drevené pamiatky.

Kiži

Tú najkrajšiu časť ostrova, Kižský pogost, ohradený komplex dvoch chrámov a zvonice. Je pozoruhodným príkladom sakrálnej architektúry ortodoxnej komunity, ktorá žila svoj život na málo obývanom a ťažko dostupnom mieste a ani len to počasie jej príliš nežehnalo, najmä v zime. Miestne drevené cibuľky už dávno využívali námorníci plaviaci sa po Bielom mori ako orientačný bod. Pogost sa nachádza na južnej časti ostrova. Ako prvý vás upúta Predobraženský chrám s dvadsiatimi dvomi cibuľkami, celý z dreva, ktorý sa nám zachoval z roku 1714. Jeho predchodca zhorel po tom, čo doň udrel blesk. S úctyhodnou výškou 37 metrov je to v súčasnosti jedna z najvyšších drevených budov na severe Ruska. Majstri tesári ju postavili bez použitia klincov (s výnimkou šindľov).

V čase našej návštevy prebiehala jeho kompletná rekonštrukcia zaujímavým spôsobom: celý chrám sa pomocou kovovej konštrukcie nadvihol a tesári - reštaurátori ho rozkladali od podlahy smerom hore, pričom opravené drevené dosky kládli na pôvodný základ. V roku 2013 tak toto čudo z mnohých strán ukrývala drevená ohrada komplexu a tak chrám pôsobí normálne, na niektorých fotkách sa môže zdať, že levituje. No naši známi, ktorí sa sem vybrali vlani už také šťastie nemali a chrám majú odfotený sťaby prepílený napol..

Komplex má chrámy dva, okrem iného preto, že krásny Predobraženský chrám sa vďaka svojim rozmerom nedá vykúriť a preto sa v ňom v zime nemôžu konať bohoslužby. Tie sa počas dlhých tmavých dní od začiatku októbra až do Veľkej noci presunú do vedľajšieho Pokrovského chrámu, ktorý po mohutnom požiari postavili ako prvý, v roku 1694 a v roku 1764 zrekonštruovali do jeho súčasnej podoby. 

Tridsať metrov vysoká zvonica je stará 150 rokov. Pôvodná ohrada bola postavená v 17. storočí ako obrana proti nájazdníkom švédskeho a poľského pôvodu, zrekonštruovaná bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Prístav sa nachádza neďaleko hlavného pamiatkového komplexu, aby to turisti nemali ďaleko. Dostanú sa doň po drevom vyloženej ceste krátkou prechádzkou, ktorá trvá sotva desať minút. Ak sa vám to však zdá byť ďaleko, alebo si chcete obísť celý ostrov, môžete si prenajať bicykel.

A pozrieť celý ostrov určite odporúčam. Po prvé, pogost a okolité drevené budovy si pozriete veľmi rýchlo a po druhé, rovnako rýchlo budete mať chuť odísť od davu turistov, ktorí prišli na Kométe spolu s vami. Na Kiži sa vám budú rátať práve tie romantické zákutia, ktoré vyzerajú sťaby namaľované: na mieste, kde sa stretávajú modrá obloha s bielymi oblakmi a vysoké steblá trávy, leží maličká drevená stavba: báňa, dom, kostolík...

Cesty sú prašné no dobre vyšľapané a občas dokonca miniete niektorú z malých historických dediniek o pár domoch, ktoré sú dodnes obývané. Až do vydania ediktu v roku 1971 sa väčšina obyvateľov ostrova živila poľnohospodárstvom. Polia tvorili až polovicu ostrova a na pestovanie obilia a zemiakov sa využila prakticky všetka úrodná pôda ostrova. Miestni dokonca premiestnili dve dediny len preto, aby získali viac ornej pôdy. V súčasnosti, kedy je celý ostrov chránený ako pamiatková rezervácia, sa miestni venujú najmä službám v rámci cestovného ruchu a v malých stánkoch predávajú svoje výrobky z dreva a tkanín.

Odmenou nášho hodinového putovania po ostrove bol pohľad na krajinu okolo z kopca, na ktorom sa nachádzal tento krásny drevený kostolík z prelomu 17. a 18. storočia. Kým po nás stihla prísť Kométa, ktorá nás odviezla späť do Petrozavodska, stihli sme si pri tomto peknom počasí po našej príjemnej prechádzke dopriať jedno chladné pivo. 

 

Rozlúčili sme sa s Kiži a nalodením na Kométu začali našu cestu späť do Moskvy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?