Z Európy na Kaukaz: Kamenné mesto ako z iného sveta

Autor: Martina Rúčková | 27.2.2015 o 8:45 | (upravené 27.2.2015 o 9:03) Karma článku: 5,42 | Prečítané:  788x

Naša cesta pokračovala z ortodoxnej tureckej Konye do obľúbenej turistickej Cappadoccie. Vďaka svojmu kamenému podlažiu ju jej obyvatelia od nepamäti využívali ako miesto, do ktorého si môžu svoje príbytky doslova vydlabať. Za dlhé storočia vytvorili z mesta Göreme a okolitej oblasti Cappadocie miesto, ktoré je fascinujúce a zároveň  neskutočne bizarné...

Doprava

Do Cappadocie sme si kúpili lístok na autobusovej stanici v Konyi. Priamo do Goreme ponúkala cestu len jedna z autobusových spoločností, tak sme si vybrali práve ju. Pred koncom cesty nás  však z ničoho nič vysadili v jednom z neďalekých miest na autobusovej zastávke s tým, že niekoho volajú. Tak sme sa s mužom tešili, že nebodaj konečne zažijeme aj nejaké dobrodružstvo. Turecko však opäť ukázalo svoju pozitívnu stránku a náš problém sa vyrišeil ešte predtým, než vôbec vznikol a síce, že po nás prišiel akýsi predstaviteľ jednej z miestnych cestoviek. Lámanou angličtinou si ponadával na nami vybranú autobusovú spoločnosť, ktorá je vraj nespoľahlivá a nekvalitná a popri tom nás odviedol na kraj cesty, kde vraj stojí autobus, ktorý ide do Göreme, ktoré sa nachádza v centre oblasti.

Cappadocia

Čo sa pod týmto názvom skrýva? Ak ste niekedy videli na propagačnej fotke Turecka či ilustračnej fotke k článku zem, z ktorej vyliezajú zvláštne kamenné útvary a na nebi nad nimi lietajú desiatky balónov, videli ste práve Cappadociu. Kapadokya, ako názov vyslovujú miestni, sa nachádza v Strednej Anatólii a je známy vďaka zvláštnym komínom, v akých vyrástli jeho skaly a mnohým budovám vyrytým priamo do kameňa.

V strede tohto rozprávkového regiónu sa nachádza mesto Göreme, ktoré bolo obývané už počas obdobia antického Ríma. V kamenných úkrytoch mohli prví kresťania nerušene praktizovať svoju vieru. Prapodivné skalné útvary vznikli v dôsledku sopečnej činnosti, pričom niekoľko nečinných sopiek, tá najvyššia dosahuje takmer štyri kilometre nad morom, ju lemujú z juhu aj východu.

 Do Göreme sme dorazili tesne pred zotmením a kým sme sa zložili v našom hoteli, slnko zapadlo a vystriedalo ho pouličné osvetlenie, pod ktorým hrali kamenné budovy rôznymi farbami. V tomto meste turista netrpí núdzou o hotely či penzióny, reštaurácie a obchody so suvenírmi, všetkých má k dispozícii niekoľko desiatok. Hotel sme mali vopred zarezervovaný a tak nám na večer ostala len jediná úloha a síce nájsť miesto, kde sa navečeriame. Vybrali sme si sympatickú reštauráciu Pumpkin, umiestnenú, ako ste asi uhádli, v jednej z budov vyvŕtaných priamo do skaly. Zaujímavé je, že na večeru servírujú štvorchodové menu, ktoré je pevne určené a každý večer iné. Chutné a pekne naaranžované jedlá z lokálnych potravín nás veľmi potešili. V ten večer sme sa vybrali skoro spať, ráno sme totiž mali letieť balónom...

Poletíme, poletíme...

Najobľúbenejším spôsobom, akým sa dá zvláštna krajina navôkol poobdivovať, je let balónom a v Göreme vám ich budú ponúkať všade navôkol. Vzhľadom na počet turistov sa tu uživí dosť spoločností, ktoré prevádzkujú let balónom. Všetky spoločnosti ponúkajú v podstate to isté: ráno asi hodinu pred východom slnka (v našom prípade o piatej) vás vyzdvihne niekto zo spoločnosti a privezie vás na miesto stretnutia. Tam vám servírujú malé raňajky a čaká sa na zhromaždenie skupín na let. Po tom sa prevážajú na miesto odletu, samotný let balónom trvá asi hodinu a uvidíte počas neho východ slnka. Po pristátí vás čaká prípitok šampanským, aj keď z recenzií som vyčítala, že to býva väčšinou skôr detské šampanské, lebo Turecko je predsa len moslimská krajina a nie každý sa drží mojej zásady že alkohol až po dvanástej, s výnimkou šampanského.

To je teória, v praxi sme ju bohužiaľ nezažili. V deň nášho letu bola totiž obloha zatiahnutá a fúkal nepríjemný vietor. A tak nám neostávalo nič iné, len požiadať o vrátenie peňazí, na druhý deň sme totiž odchádzali skoro ráno do Ankary a opakovaný pokus o let balónom by sme neboli stihli. Na druhej strane, vidiac fotky a čítajúc recenzie ľudí, ktorí let absolvovali, mi to však ani nie je ľúto. Neviem ako vy, ale ja som si let balónom predstavovala ako relatívne súkromnú záležitosť o maximálne štyroch ľuďoch v jednom balóne. Pravdou ale je, že za dosť vysokú cenu 160 eur na osobu si zaplatíte miesto v balóne s kapacitou 16-20 ľudí, čo zvyšuje šancu, že za svoje peniaze toho až tak veľa neuvidíte. Na pocit výnimočnosti môžete zabudnúť. Ak chcete znížiť kapacitu balóna o polovicu, priplatíte si ďalších 80 eur a v rámci takzvaného Deluxe tour môžete svoju polovičku romanticky požiadať o ruku v prítomnosti ďalších (len) ôsmich pasažierov. Skvelé, že? Za súkromný let v balóne s kapacitou do štyroch osôb zaplatíte rovnú tisícku.

Možno je to mojou prirodzenou tendenciou pozerať sa na všetko z tej lepšej stránky, ale v konečnom dôsledku som bola vlastne rada, že sa náš let nekonal. Masové turistické atrakcie ma totiž príliš nelákajú a spolu s mužom utratiť jednu minimálnu slovenskú mzdu za let v balóne, v ktorom by sme boli natlačení s takmer dvadsiatkou ďalších ľudí ako sardinky, by ma asi poriadne sklamal.

Ešte jedna rada na záver, vzhľadom k veľkému počtu záujemcov treba objednávať lety s veľkým časovým predstihom, v opačnom prípade sa vám môže stať, že vás umiestnia nie na let pri západe slnka, ale o dve hodiny neskôr, kedy sa už vonkajší vzduch oteplí a spolu s nepredpokladateľnými zmenami poveternostných podmienok to nie je práve najbezpečnejšia záležitosť.

Keď nie vzduchom, tak po zemi

A tak sme dospali ešte dve hodinky, naraňajkovali sa a vybrali sa do jednej z miestnych požičovní ľahkých premiestňovadiel - skútrov. Pozerajúc sa na mapu oblasti nám totiž práve skúter vyšiel ako najrýchlejší a najpohodlnejší dopravný prostriedok na prehliadku múzeí pod otvoreným nebom, rezervácií a ďalších atrakcií. Alternatívne sa dajú využiť spoločnosti ponúkajúce celodenné prehliadky autobusom, len si treba dať pozor na to, aby ste výlet strávili v miestach, ktoré ste si prišli pozrieť a nie v miestnych obchodoch s kobercami.

Údolie Göreme vytvarovala do jeho pozoruhodnej podoby erózia sopečných sedimentov vetrom a vodou. Tá vytvorila stĺpy, veže, obelisky či ihlany dosahujúce výšku až do 40 metrov. Neďaleko sa dokonca nachádza dodnes aktívna sopka, ktorá ešte občas vychrlí lávu. Napriek tomu, že kamenné formácie nájdete prakticky všade, najznámejšou časťou je Múzeum pod holým nebom v Göreme, v ktorom sú zároveň pamiatky z Byzantskej ríše z období, ktoré nasledovali po časoch ikonoklazmy až po tureckú inváziu. Nájdete tu obydlia, kláštory aj kostoly, pričom mnohé z nich sú prekrásne vyzdobené. Sieť jaskýň, ktorú vyhĺbili do kamenných útvarov kresťania, hľadajúci tu útočisko, sa datuje od 4. storočia.

 Najväčším pokladom je takzvaný Temný kostol z 11. storočia vyzdobený nádhernými dobovými freskami. Po tureckej invázii sa využíval ako holubník a to až do roku 1950. V súčasnosti sa náklady na jeho drahú a zdĺhavú rekonštrukciu, pri ktorej trvalo štrnásť rokov len zoškrabať vtáčí trus zo vzácnych fresiek, snažia miestni kompenzovať samostatným vstupným, ktoré musíte zaplatiť, ak chcete kostol vidieť.

Z múzea sme si to namierili na jednu z miestnych vyhliadok s krásnymi pohľadmi na šírošíre údolia a hory navôkol. Vďaka nie najlepšiemu počasiu sme nemali výhľad ani zážitok pokazený ďalšími hordami turistov, no všimli sme si infraštruktúru, ktorá pre nich bola aj na tomto mieste "uprostred ničoho" pripravená.

Múzeum pod holým nebom v Zelve (na nasledujúcich fotografiách) sa mi páčilo snáď ešte viac ako to v Göreme. Priznávam sa, že som taký mierny mizantrop a sčasti to bolo opäť preto, že sme ho mali takmer celé pre seba. Keďže prehliadková trasa si vyžaduje niekoľko kilometrov pre našinca ľahkej prechádzky, pre niekoho turistiky, vyberie sa sem len zopár nadšencov. No okrem toho je to prírodný poklad, v ktorom sa stretávajú tri údolia, pomenované jednoducho Zelve I, Zelve II a Zelve III, pričom každé z nich vás ohúri zvláštnymi skalnými útvarmi a miestnou faunou.

V porovnaní s minulosťou dnes cez údolia vedie veľmi pohodlný vybetónovaný turistický chodník, prechádzka preto skutočne nie je náročná, len škoda, že túto nádheru postupne ničí erózia. Údolia boli obývané až do roku 1952, kedy sa miestna samospráva rozhodla, že sú na bývanie nebezpečné a obyvateľov premiestnila do niekoľko kilometrov vzdialeného Aktepe, ktoré sa nazýva aj Nové Zelve. 

 Na záver vám dám dve odporúčania: ak hľadáte skutočne originálny suvenír, na ktorý sa vám nebude na poličke prášiť, navštívte predajňu Ozler Onyx v Uchisare, v ktorom predávajú strieborné a zlaté šperky z miestnych ónyxov a tyrkysov v najrôznejších vyhotoveniach a cenových reláciách. Môžete si vybrať kameň, ktorý vám v priebehu dňa osadia do vybraného kovu a šperk bezplatne dodajú až do hotela. Nájdete tu skutočné polodrahokamové špecialitky, ktoré vás budú tešiť dlho po tom, čo sa vrátite z dovolenky.

A čo sa týka jedla, z Cappadocie nesmiete odísť bez ochutnania miestnej špeciality - Testi Kebab, teda kebaba v hlinenej nádobe, ktorá sa plní zvrchu, zmes koreneného mäsa a zeleniny sa v nej opečie a čašník ju následne pred vami rozbije. Zážitok je to najmä vizuálny, no určite stojí za to. Po vyskúšaní tejto kulinárskej kuriozity pochopíte, prečo je po okolí reštaurácií porozhadzovaných toľko hlinených nádobiek - všetky sú totiž len na jedno použitie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?