reklama

Po Európe so svokrovcami: Monsee, pútnický kostol vo Wies a Neuschwanstein

Keďže môj muž zdedil svojho cestovateľského chrobáka práve po svojich rodičoch, ktorí sa okrem iného rozhodli ísť poňho do jazykového tábora v Anglicku autom a cestou sa zastaviť na čo najviac zaujímavých miestach, naše cestovateľské plány sa občas spoja a niekam vyrazíme spoločne. Napriek tomu, že pri svokrovcoch v názve by ste si predstavovali telenovelu plnú zápletiek a konfliktov, sklamem vás hneď na začiatku: s mojimi svokrovcami je radosť cestovať. Poznávanie ich zaujíma rovnako ako nás a program si vždy vieme individuálne upraviť tak, aby vyhovoval všetkým. V lete roku 2011 sme takto absolvovali spoločnú cestu naprieč západnou a južnou Európou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Svokrovci navštívili pred niekoľkými rokmi v rámci takejto cesty mesto Cognac a na základe pozitívnej skúsenosti a svokrovho vrelého vzťahu k tomtu nápoju sa rozhodli výlet zopakovať. Svokra Marína prejavila záujem po ceste navštíviť svoju kamarátku a spoužiačku z vysokej, ktorá v súčasnosti žije v Zürichu a my s mužom sme zasa vymysleli, že by sa oplatili pozrieť si operné predstavenie vo veronskej Aréne. Obrysy sa začali postupne pretavovať do konkrétneho itinerára. Až sme sa v jedno pekné júlové ráno ocitli pred domom švagrinej vo Vajnoroch, kde sa večer predtým zišla celá posádka nášho veľkého premiestňovadla, ktoré s nami úspešne absolvovalo osemtisíc kilometrov okolo Škandinávie. Smer Zürich. Plánovaná trasa: osemstopäťdesiat kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Mondsee

Ak ste kedykoľvek šli cez Rakúsko smerom na západ, motorest pri Mondsee asi poznáte. Je to jedno z príjemnejších miest, kde sa dá zastaviť a najesť sa a to vďaka mimoriadne malebnému pohľadu, ktorý sa vám naskytne z terasy reštaurácie. Jazero Mondsee je dlhé 16,4 a široké 2,3 km, vďaka svojmu pretiahlemu tvaru ho volajú aj Strážnou vežou Solnohradska. S teplotou až 27 stupňov patrí medzi najteplejšie jazerá Rakúska.

Samotný názov jazera je údajne od slova človek, teda po nemecky Mann, no povráva sa, že vojvoda z Bavorska v 8. storočí prišiel v noci k tomuto jazeru a takmer by doň spadol, mysliac si, že ide stále po suchej zemi, keby neuvidel odraz mesiaca zrkadliaceho sa na jeho hladine. Ten mu zachránil život. Toť legenda. Mondsee dnes zachraňuje minimálne dobrú náladu mnohým hladným motoristom. Napojí a zasýti a to všetko na teraske s jedným z najkrajších výhľadov, aké vám môže reštaurácia pri diaľnici ponúknuť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Aj keď občas je ten výhľad rôzny...
Aj keď občas je ten výhľad rôzny... 
Obrázok blogu

Pútnický kostol vo Wies

Po asi dvoch hodinách jazdy sme sa dostali na prvú vážnu zastávku nášho výletu. To už sa môj manžel rozhodol, že sa svojej záľube "zbierania" UNESCO miest bude venovať naplno a jedným z jeho krás je práve to, že vás zavedie na miesta, o ktorých ste predtým ani len netušili, nieto ešte plánovali ich navštíviť. A presne takto to bolo aj v prípade pútnickeho kostola v nemeckom Wies, ktorý si ma získal hneď na začiatku. Odolali by ste pohľadu na pasúce sa kravky pred snehobielym kostolom, v popredí svieža zelená trávička a na modrej oblohe biele mraky? Letná idyla ako vyšitá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A čo podnietilo vznik tohto rokokového kostola? Všetko to začalo v roku 1738, kedy si miestni dedinčania všimli, že drevená socha Krista pri potoku, ktorú tu kedysi postavil Premonštrátsky rád, plače. Vraj preto, lebo sa k nej už nechodia modliť. Na toto čudo sa začali chodiť pozerať ľudia zblízka aj zďaleka a všetci sa prišli aj pomodliť. Premonštrátsky rád preto nad sochou opäť prevzal svoj patronát a postavil okolo nej drevenú kaplnku. Pútnikov však neubúdalo, priam naopak: chodili sem z území dnešného Rakúska, Nemecka, Talianska aj Česka. 

A tak sa opát Premonštrátov z bavorského Steingadenu rozhodol postaviť svätyňu, akú si tento zázrak naozaj zaslúži. Navrhol ho známy architekt Dominius Zimmermann, ktorý sa rozhodol do dedinského prostredia netradične vsadiť naleštený a elegantný rokokový kostol. Práce na ňom začali v roku 1745 a zavŕšili sa v roku 1754. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kostol má oválny tvar a jeho pokladom je jeho živá výzdoba: farby obrazov, tvarovanie detailov v hornej časti kostola, fresky aj štuky priamo ovplyvňujú tok svetla. Je tu mnoho motívov i postáv, línie sú plynulé a celý priestor je otvorený, stĺpy sú len po obvode hlavného oválu. Zaujímavé je, že všetky farby sa dodnes zachovali svieže tak, ako boli namaľované pred takmer tristo rokmi. 

Povráva sa, že bavorská vláda chcela počas obdobie sekularizácie Bavorska tento rokokový klenot buď predať, alebo zničiť a zachránili ho iba protesty miestnych dedinčanov. Je to však len mýtus, naopak, štát chcel kostol zachovať aj napriek tomu, že na vysoké náklady na jeho údržbu sa sťažoval aj sám opát zo Steingadenu.

Turistická infraštruktúra v jeho okolí je primeraná skromnému počtu turistov, no stánky na suveníry tu určite nájdete. Zároveň však nekazia celkový dojem z celku a to, že ste ako prvý práve objavili veľký poklad.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zámok Neuschwanstein

A keď sa bavíme o davoch turistov, poďme sa pozrieť na druhý extrém. Vitajte v municipalite Schwangau, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 800 metrov na prechode medzi Alpami a stále vysoko položeným, no rovinatým terénom. Už z diaľky uvidíte jej najväčšie lákadlo, zámok Neuschwanstein. Americkí turisti, ktorých je tu požehnane, sa čudovali, že ako to, že niekto postavil presne taký zámok, aký bol aj v Disneyho Spiacej krásavici a neskôr sa stal logom štúdií. Nádych, výdych, vtipných hlášok amerických turistov na tomto mieste si užijete viac než dosť, napríklad sa divili, ako to, že majú vo vodovode takú dobrú vodu a prečo ju niekto neplní do fliaš a nepredáva... 

Obrázok blogu

Späť k zámku. Navrhol ho bavorský kráľ Ludwig II., ktorý miloval Wagnerove opery. Namiesto architekta si prizval na pomoc divadelného scénografa a výstavba finančne mimoriadne nákladného zámku začala v roku 1869. Ludwig v ňom, paradoxne, býval len 170 dní a zámok nebol nikdy dokončený. O pôvodných plánoch a tom, čo nakoniec vzniklo, by sa dalo rozprávať hodiny. Vďaka svojmu romantickému vzhľadu však hrad láka turistov dodnes.

Dnu sme sa nedostali vzhľadom na dlhú cestu, ktorú sme mali pred nami. Z dediny si to totiž na hrad musíte najprv vyšliapať a potom si ešte postáť v rade na lístky. Preto sme sa uspokojili s potmolením sa snáď až príliš preľudnenej záchytnej dediny pod zámkom, vypili trochu vody a vybrali sa ďalej, smerom na Zurich. Najkrajší výhľad na zámok je totiž aj tak z diaľky, keď sa rozpína v celej svojej majestátnosti... 

Obrázok blogu
Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu