Po Európe so svokrovcami: Bordeaux

Autor: Martina Rúčková | 19.5.2015 o 10:00 | Karma článku: 6,48 | Prečítané:  535x

Deň, ktorý sme začali v upršanom Cognacu a ktorý nás priviedol do príjemného Saint-Émilionu, sme nakoniec ukončili v Bordeaux, do ktorého sa nám podarilo doraziť popoludní.

Navigácia mestom je vždy veselá, najmä ak ste v ňom prvýkrát v živote a pokúšate sa nájsť parkovacie miesto. Nakoniec sme našťastie úspešne našli aj parkovisko aj hotel. Ten sa nachádzal neďaleko námestia Place des Grands Hommes, teda Námestie veľkých mužov, ktorého nazvanie je akýmsi zhrnutím pre osoby spisovateľov, vedcov a filozofov, po ktorých sú pomenované ulice, ktoré do Place des Grands Hommes ústia: Comte de Buffon, Étienne Condillac, Jean Jacques Rousseau, Michel Montaigne, Gabriel Bonnot de Mably, Dennis Diderot, Voltaire, či Motesquieu. A práve na ulici posledného menovaného sme boli ubytovaní v malom Hoteli Continental. Ten sme však využili len na rýchle zloženie vecí, kým sme mali nad sebou žiarivé slniečko a poďho objavovať miestne krásy!

Bordeaux je mesto, ktoré preslávili jeho znamenité červené vína, no svetu toho dalo omnoho viac. Bolo jedným z centier osvietenstva a kultúrna výmena na jeho území prebiehala kontinuálne takmer dve tisícročia. V treťom storočí pred naším letopočtom mesto pod názvom Burdigala založil keltský kmeň Bituriges Vivisci, ktorý sa neskôr dostal skrz svoj konflikt s kmeňom Allobrogov do konfliktu s Rímom, ten však v roku 107 pred naším letopočtom porazili a poslali domov so stiahnutým chvostom. Radosť však netrvala dlho a o 47 rokov neskôr sa definitívne dostali pod rímsku nadvládu. Burdigala sa neskôr stala centrom rímskej Akvitánie a prekvitala až do obdobia tretieho storočia nášho letopočtu. V rokoch 276 a 409 ju vyplienili Vandali a k nim sa neskôr pridali aj Vizigóti a Frankovia, ktorí z neho spravili súčasť Franskej ríše. Boje pokračovali na území mesta aj v priebehu stredoveku, Franská ríša proti Akvitánii a ešte v deviatom storočí na území mesta šarapatili aj Vikingovia.

Všetko sa zmenilo, keď sa vojvodkyňa Eleonóra Akvitánska vydala za grófa Henriho Plantageneta, ktorý bol neskôr korunovaný za anglického kráľa Henricha II., počas tohto obdobia mesto prekvitalo jedna radosť. Počas vlády Čierneho princa Eudarda sa stalo nezávislým štátom, no po Bitke pri Castillone ho anektovalo Francúzsko. To zastavilo prosperujúci obchod s vínom s Anglickom. V šestnástom storočí Bordeaux opäť získalo významné postavenie v rámci Francúzska, okrem vína sa jeho prístav využíval na prepravu cukru a otrokov. Rozmach vo výstavbe mesta prišiel o dvesto rokov neskôr a najkrajšie dodnes zachované budovy pochádzajú z 18. storočia.

Dnes je to mesto umenia a histórie. Kedysi ho volali La Belle au Bois Dormant, teda Spiaca krásavica, až kým do Bordeaux nezavial nový vietor v podobe starostu Alaina Juppého, ktorý naordinoval rozsiahlu rekonštrukciu neoklasických budov, dal vytvoriť mnoho peších zón a zefektívnil systém mestskej hromadnej dopravy. Aj vďaka týmto snahám bolo 18 kilometrov štvorcových mesta zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V meste nájdete 362 národne chránených historických pamiatok, viac má už len Paríž.

Na poznávaciu prechádzku po meste v ležérnom tempe sme si vyhradili celé popoludnie a večer, s mnohými občerstvovacími a ochladzovacími zastávkami vzhľadom na neznesiteľné horúčavy. Ako prvú zastávku určite odporúčam Place des Quinconces, jedno z najväčších námestí v Európe (aj keď takí hrdí Samarčania by vám hneď povedali, že ich Kujbiševskaja plošaď je väčšia o dobrých päťdesiattisíc metrov štvorcových). Má tvar obdĺžnika so zaoblenou západnou stranou, na ktorej stojí pompézny Monument aux Girondists. Táto fontána bola postavená v rokoch 1894 až 1902 na počesť Girondistov – poslancov Národného zhromaždenia. Dvadsaťdva z nich bolo v roku 1793 počas Francúzskej revolúcie obvinených z kontrarevolučných aktivít a popravených. Obrovskej spleti sôch dominuje vysoký biely stĺp so sochou, ktorá symbolizuje slobodu.

Počas prechádzky po nábreží rieky Garonne sme videli časť fuseláže jedného z Airbusov, ktoré sa skladajú dohromady v neďalekom Toulouse. Bola to malá príprava na veľké divadlo s názvom Navštívte Airbus, ktoré nás čakalo nasledujúci deň.

Pokračovali sme na Place de la Bourse. Veľký priestor dívajúci sa na rieku Garonne si vybral kráľ Ľudovít XV. na mimoriadne skromný cieľ: veľkolepú oslavu svojej osoby ako skutočného symbolu Francúzska. Výstavbou poveril kráľovského architekta Ange-Jacquesa Gabriela. Zámerom bolo, aby toto veľkolepé námestie tvorilo vizuálnu bránu do mesta pre návštevníkov, ktorí sa doň plavili po rieke. Pre otvorenie výhľadu dal kráľ dokonca zbúrať časť mestských hradieb. Námestie počas svojej histórie vystriedalo mnoho názvov, okrem iného bolo Námestím slobody, Cisárskym námestím. S názvami sa menila aj socha v jeho strede: pôvodná jazdecká socha Ľudovíta XV. neprežila revolúciu a na jej mieste neskôr stál Strom slobody. Dnes na jeho mieste stojí fontána s Troma gráciami, Diovými dcérami.

No na Place de la Bourse nájdete ešte jednu fontánu, podľa mňa asi najdômyselnejšiu, akú som v živote videla. Volá sa Miroir d'eau, teda Vodné zrkadlo. Veľké granitové bloky s rozlohou 3 450 metrov štvorcových sú v pravidelných dávkach z trýsk polievané vodou, vďaka čomu sa na nich odrážajú majestátne budoby námestia. V lete ako bonus ešte prskajú vodu s tenkým rozptylom, takže celé námestie vyzerá, ako keby bolo pokryté oparom. Ako môžete vidieť z fotografie, najmä pod pražiacim letným slnkom je to mimoriadne obľúbené miesto, ktoré sa stalo prirodzeným cieľom vychádzok miestnych aj turistov. Deti sa s radosťou hádžu o zem, aby sa vykúpali v tých dvoch centimetroch vody na zemi, dospelým stačí vyzuť si topánky a prejsť sa po chladných kameňoch.

A ak nemáte dosť tieňa, stačí sa ukryť v úzkych uličkách starého mesta, nájdete v nich mnoho romantických zákutí. No tiež vás musím varovať: August je aspoň v Bordeaux mesiacom, kedy si takmer všetci berú dovolenku. Tešiac sa na rôzne vínne degustácie sme ostali nemilo prekvapení, že mnohé z obchodov a vinárničiek malo mesačnú "celozávodnú".

 Poslednou pamiatkou, ktorú sme navštívili, bola miestna Katedrála svätého Ondreja, ktorá je zároveň sídlom arcibiskupa z Bordeaux. Tvorí jednu zo zastávok na pútnickej ceste do Santiaga de Compostelly. Dlhá je úctyhodných 124 metrov, vysoká až 29 metrov. Tak ako aj v prípade iných gotických katedrál, je postavená na zachovaných častiach predošlého kostola postaveného v románskom slohu, ktorý vysvätil pápež Urban v roku 1096. Jej vnútorná výzdoba sa zničila počas obdobia Francúzskej revolúcie, počas ktorej sa katedrála využívala ako stodola.

 Opäť malé varovanie, ak máte chuť na kávu a dezert, zastavte sa v jednej z predražených kaviarní neďaleko katedrály jedine, ak máte dostatok času a peňazí. V opačnom prípade sa opäť vráťte do bočných uličiek a nájdite si príjemnú lokálnu ustanovizeň. Nám postačili aj produkty miestneho supermarketu, krásny výhľad sme mali aj z okna nášho hotela...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?