Spomienky na Barcelonu

Autor: Martina Rúčková | 29.5.2015 o 13:00 | Karma článku: 5,17 | Prečítané:  621x

Prichádzal prelom rokov 2010 a 2011 a my sme už od mája vedeli, kam sa vyberieme vítať nový rok. Na narodeniny som dostala ako darček silvestrovské letenky do Barcelony, na ktorú som sa veľmi tešila.

Španielsko som dovtedy síce navštívila mnohokrát, ale prekvapujúco to nikdy nebola jeho pevnina. Zato mám dokonale spoznané jeho Baleárske ostrovy, ktoré boli dlhodobo obľúbenou dovolenkovou destináciou mojej rodiny. O Barcelone som ale vždy počula len samé chvály a preto som sa na ňu nevedela dočkať. Počas obdobia pred Novým rokom je snáď ešte hlučnejšia a živšia než obyčajne a turisti ju doslova okupujú, napriek tomu bola príjemná, bezstarostná a bezprostredná. 

Keďže sme v meste chceli absolvovať silvestrovské oslavy, zainvestovali sme do ubytovania, ktoré síce bolo v hosteli, ale s dobrou adresou, v jednej z bočných uličiek od známeho bulváru La Rambla. Ušla sa nám malá dvojposteľová izba s náterom farby aj vzoru cestovateľskej hnačky a tak sme vedeli, že v nej nebudeme tráviť veľa času, iba čo dospíme to najnutnejšie.

Prileteli sme skoro ráno nočným letom z Viedne a tak sme si rýchlo zložili veci, pospali asi dve hodiny a následne sa vybrali objavovať mesto. Naše prvé kroky viedli do Barrio Gotico, starého mesta, ktorého niektoré pamiatky si dodnes pamätajú nielen stredovek, ba dokonca aj staroveký Rím. Na rozdiel od novej časti Barcelony, ktorej ulice sú úhľadne narysované do siete rovnobežných a kolmých čiar, Barrio Gotico je milý labyrint, v spleti ktorého na vás vždy vyskočí niečo zaujímavé.  

Jednou z povinných zastávok Barcelony je Bazilika Svätej rodiny - Sagrada Familia, dodnes nedokončené dielo architekta Antoniho Gaudího, ktoré preslávili hlavné mesto Katalánska. Napriek tomu, že práce na nej dodnes trvajú, ju v roku 2010 zasvätil pápež Benedikt XVI.. Keďže nie je sídlom biskupa, nemôže byť katedrálou, preto je "len" bazilikou.

Gaudí sa narodil v roku 1852 v malom mestečku Reus na juh od Barcelony a jeho tvorbu ovplyvnil smer modernizmu, ktorý podnecoval využívať nové techniky a materiály, no zároveň vyzýval k návratu k národnej hrdosti a identite. Zomrel po nehode v roku 1926. Jeho najznámejšie dielo si odvtedy žije svojím vlastným životom.

Projekt začal známy architekt Francesc de P. del Villar v roku 1882 v neogotickom štýle, pričom hlavná loď a kaplnky mali nadobudnúť tvar kríža. O rok neskôr sa do návrhu pustil Gaudí, ktorý ho prepracoval a dohliadal nad stavbou baziliky až do svojej smrti. Keď mu vyčítali, že práce na kostole trvajú pridlho, Gaudí len lakonicky skonštatoval, že jeho klient sa nikam neponáhľa. V súčasnosti je predpokladaný dátum ukončenia prác na bazilike rok 2028, teda 102 rokov po smrti veľkého architekta.

Ďalšou pozoruhodnou Gaudího pamiatkou je obytný dom Casa Milá, ktorú miestni volajú "La Pedrera", čo v preklade znamená kameňolom. Zvláštny exteriér budovy skutočne môže každému pripomenúť niečo iné. Má za sebou dlhú a kľukatú históriu: z monumentálneho rodinného sídla, ktoré si objednal bohatý manželský pár sa v polovici dvadsiateho storočia stal obytný dom, v ktorom vytvorili niekoľko komunálnych bytov. Medzitým si to La Pedrera užila aj ako sklad nepotrebných vecí. 

V súčasnosti je z nej múzeum venované Gaudího životu a tvorbe. Na jednom z poschodí môžu návštevníci vidieť jeden z bytov, ktoré sa po zmene vlastníkov v dome vytvorili. Zaujímavé je podkrovie bytu s gotickými oblúkmi a na streche som sa cítila ako v scéne z Hviezdnych vojen, aj keď oficiálne sa volá Záhrada bojovníkov podľa komínov, ktoré sťaby chránili mnohé svetlíky. 

Secesný Palau de la Música Catalana, je jednou z budov, ktoré asi najlepšie zastupujú štýl modernizmu alebo secesie, výnimočný je nielen pre svoj návrh ale aj pre jeho organické zasadenie do historického centra Barcelony. Už počas jeho návrhu autori brali ohľad na nové technológie, ktoré doba prinášala: kovové konštrukcie, veľké priestory a nenosné vonkajšie steny a kontinuálne sklené závesy, ktoré ju obklopujú. Celý objekt bol navrhnutý ako inteligentná súhra priestoru vyplývajúce z náhleho oddelenia vonkajšej a vnútornej časti a maximálneho využitia denného svetla.

Palau de la Música Catalana sa tak stal výnimočným príkladom fúzie dvoch základných pojmov: tradícia a moderna, ktorú povýšil na úroveň umenia. Hudba a architektúra tu spolu súznia a k tvorbe Palau prispelo niekoľko najvýznamnejších umelcov a remeselníkov tej doby: sochári Pau Gargallo, Francesc Modollel, Miguel Blay, a Eusebi Aranau; mozaikár Lluís Bru, Francesc Labarta a Mario Maragliano; maliar Miguel Massot, a sklár Jeroni Granella. Vzťahy medzi architektami a umelcami bol intímne a konštruktívne:  koncertná sála s veľkou obrátenou kopulou z maľovaného skla pôsobí harmonicky s bohatou výzdobou.

Do Palau de la Musica sme sa vybrali na novoročný koncert Strauss Gala. Bolo takmer vypredané a počas príjemného koncertu sme mali možnosť obdivovať jeho neobvyklú výzdobu.

Na konci La Rambly sa nachádza známy pamätník moreplavcovi Krištofovi Kolumbovi, zhotovený pri príležitosti výstavy v roku 1888 a spomína na Kolumbovu prvú plavbu na americký kontinent. O svojej výprave podal moreplavec hlásenie práve v Barcelone - kráľovnej Izabele I. Kastílskej a kráľovi Ferdinandovi II. Aragónskemu.

Pokračovali sme na malý vŕšok Montjuic, obľúbený výhľad na mesto. Dá sa naň dostať rôznymi spôsobmi, my sme sa rozhodli pre panoramatickú jazdu visutou lanovkou s tým, že dole si to už odkráčame po svojich.  Na vrchu hory sa nachádza rovnomenná pevnosť, ktorá po dlhé stáročia slúžila ako väznica. Pešiu cestu smerom dole z Montjuicu určite odporúčam, je to príjemná prechádzka, počas ktorej ste obklopení stromami, parkom a záhradami, je plná miestnych i turistov a máte z nej nádherný výhľad, ako sa postupne približujete na úroveň mesta.

A tento krásny ranný pohľad sa nám naskytol za odmenu, že sa nám ráčilo vstávať skoro ráno aj napriek patrične prehýrenej silvestrovskej noci. Ale kto sa chce dostať do benediktínskeho kláštora na vrchu Montserrat v rozumnom čase a bez návalov turistov, musí si privstať bez ohľadu na to, či je Nový rok, alebo ktorýkoľvek iný všedný deň.

Zážitky a fotografie z Montserratu nájdete na tomto mieste presne o týždeň!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?