Martina sprevádza po Petrohrade: Pamiatky, ktoré musíte vidieť

Autor: Martina Rúčková | 10.7.2015 o 8:45 | Karma článku: 6,30 | Prečítané:  1598x

Po tom, ako sme navštívili Ermitáž, môžeme v Petrohrade pokračovať v návšteve miest, ktoré nemôžete počas svojej návštevy obísť.

Chrám Spasiteľa na preliatej krvi 

Podľa mňa najkrajší kostol Petohradu má za sebou viac než pohnutú minulosť. Nádherná stavba, ktorá pripomína skôr perníkvoú chalúpku a človek sa pri pohľade na jej veselé vežičky rozplýva, však vznikla na podnet nepríjemnej udalosti - atentátu na cára Alexandra II. V Rusku sú tri kostoly, ktoré nesú v názve prívlastok "Na preliatej krvi". Jeden nájdete v Ugliči, kde bol podrezaný desaťročný sin Ivana IV. cárovič Dmitrj, druhý v Jekaterinburgu, na mieste bývalého Domu Ipatjeva, v ktorého podzemí vystrieľali celú rodinu a služobníctvo cároviča Mikuláša II. v exile a napokon tento v Petrohrade.

Na pamiatku svojho otca ho dal postaviť cár Alexander III. Alexander II. zomrel na následky bomby, ktorú atentátnici hodili pod jeho koč, pričom baldachýn obrovských rozmerov z drahých kameňov ako jaspis či malachit dnes stojí presne na mieste, kde cár vydýchol naposledy. 

Chrám Spasiteľa na preliatej krvi je mojím najobľúbenejším petrohradským kostolom a navštívim ho vždy, keď som v meste. Rovnako krásny ako zvonku je totiž i zvnútra, počnúc nádhernými mozaikami, ktoré pokrývajú všetku plochu jeho stien a stropu, podlahou z niekoľkých druhov kameňa a prenádherný kamenný ikonostas, ktorý je vykresaný tak, že vzbudzuje dojem drevorezby. Kostol v minulom storočí nevyzeral vždy tak majestátne ako dnes - jeho interiér značne poškodilo drancovanie a rabovanie, ktoré nasledovalo po Veľkej októbrovej revolúcii. Počas blokády Leningradu za druhej svetovej vojny sa zasa využíval ako dočasná márnica. Po vojne si ešte svoje "odkrútil" ako sklad zeleniny, vďaka čomu ho Rusi volali "Chrám Spasiteľa na zemiakoch".

Na lepšie časy chrámu svitlo až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa dostal pod patronát neďalekej Kazanskej katedrály. To, čo kostol vybral z milodarov, obetoval na rozsiahlu rekonštrukciu Chrámu Spasiteľa na preliatej krvi, ktorý bol znovu sprístupnený verejnosti v roku 1997. Nikdy však už nebol opäť vysvätený a dnes slúži najmä ako turistická atrakcia, konajú sa tu najmä spomienkové obrady. Za pozornosť stoja najmä prenádherné mozaiky v žiarivých farbách, ktoré zobrazujú známe biblické výjavy svojským, povedala by som až komiksovým štýlom. Budú sa páčiť malým aj veľkým.

Otvorený je každý deň okrem stredy od desiatej do šiestej, v sezóne od 1. mája do 30. septembra až do pol jedenástej. Vstupné stojí 250 rubľov na osobu. 

Petropavlovská pevnosť

Srdce mesta a miesto, kde bol Petrohrad založený. Ukrýva v sebe mnoho zaujímavostí. Ak do nej pôjdete pešo, začínajúc po Dvorcovom moste pri Ermitáži, ten vás privedie na východný cíp Vasilevského ostrova, kde oproti historickej budove burzy stoja dva červené stĺpy, nazývané rastrálne. Kedysi na ich vrchu svietilo svetlo, podľa ktorého sa orientovali lode. Z konca cípu ostrova, Strelky, je veľmi pekný výhľad práve na budovu burzy. Sochu sediacu v spodnej časti stĺpu zasa môžete nájsť na päťdesiatrubľovej bankovke.

Petropavlovská pevnosť sa nachádza na Zajačom ostrove, ktorý bol veľmi nehostinným miestom, no v roku 1703 sa cár Peter Veľký rozhodol postaviť tu pevnosť, pričom sám kládol jej základné kamene. Šesť bášt pevnosti pomenoval po svojich poradcoch, generáloch a priateľoch. Neslávne známa je Trubeckého bašta, ktorá do začiatku dvadsiateho storočia slúžila ako väzenie pre politických väzňov - svoje si tu odsedeli napríklad Maxim Gorkij či Lev Trockij.

V pevnosti sa nachádzajú ešte dve múzeá, podľa môjho názoru neboli až také zaujímavé a kupovať kompletný lístok na všetky výstavy by som skôr neodporúčala. V závislosti od toho, koľko času máte a nakoľko sa zaujímate o ruskú históriu, sa rozhodnite, či chcete ísť navštíviť Trubeckého baštu, v ktorej sa dnes nachádza múzeum tejto väznice a následne sa prejdite do Katedrály sv. Petra a sv. Pavla - nájdete tu pochovaných všetkých členov rodu Romanovcov. Tak, ako sú cári rodu Rurikovcov pochovaní v Archangeľskej katedrále v moskovskom kremli, Romanovci odpočívajú v srdci Zajačieho ostrova a Petropavlovskej pevnosti. Toto miesto vám poskytne asi najbližší kontakt s ruskými dejinami, aký si viete predstaviť. 

Či už sa nachádzate v pevnosti alebo pri Ermitáži, ak o dvanástej začujete obrovský rachot, nezľaknite sa, to sa len z pevnosti vypálila salva. 

Ruské múzeum

Ruské múzeum je mojou najobľúbenejšou a najmilšou galériou v Petrohrade: nachádza sa uprostred krásneho Michailovského sadu a nájdete tu to najlepšie z ruského výtvarného umenia. Nádherná zeleň v okolí pohladí vaše oko a interiér múzea, na rozdiel od Ermitáže, dokonale ladí s vystavovanými obrazmi a zbytočne od nich neodvádza pozornosť.

Ruské múzeum, ktoré sa nachádza v Michailovskom paláci, ukrýva mnoho pokladov rýdzo ruského výtvarného umenia. Niekoľko dramatických pohľadov na more, či už rozbúrené, alebo pokojné, v každom prípade unikátne a jedinečné, ako ho vedel namaľovať iba Ivan Ajvazovskij, ktorý vraj všetky svoje obrazy maľoval z pamäti. Ak nájdete obraz, na ktorom sa svetlo mesiaca odráža od morskej hladiny, všimnite si, že lúč jeho svetla na hladine je vždy nasmerovaný smerom k vám, bez ohľadu na to, kde vo vzťahu k obrazu práve stojíte.

Ďalším známym ruským klasikom je Iľja Repin, ktorý maľoval rôzne námety. Obraz nižšie sa volá Burlaci na Volge, inšpiroval sa vraj pospolitým ľuďom ťahajúcim bárku v dedinke Širjajevo neďaleko Samary. Repinov štýle je však rôznorodý, od realistických výjavov až po fantazijné motívy. Skúste nájsť fascinujúci podmorský svet zvečnený v zelených tónoch jeho diela Sadko. Je to jeden z mojich najobľúbenejších obrazov v tejto galérii.

Michailovský dvorec v sebe ukrýva aj sekciu moderného umenia, na rozdiel od Tretiakovskej galérie v Moskve, ktorá je rozdelená na dve samostatné budovy (do 20. storočia a umenie 20. storočia). V spomínanej Tretiakovke nájdete jeho najväčší "hit" Čierny štvorec, no Malevičových fanúšikov poteší aj Ruské múzeum dielami Čierny kruh a Čierny kríž. Dnes už človeku prejedenému moderným umením môžu prísť podobné diela absurdnými, no v čase svojho vzniku (1915) to bolo niečo nevídané. Malevičove diela sa dajú interpretovať rôzne, napríklad, že jeho obrazy predstavujú ikony modernej doby, ktoré namiesto toho, aby ohurovali zlatom a okázalosťou, jednoduchosťou svojich tvarov a farieb nútia človeka pozrieť sa pri hľadaní pravdy a morálky do seba. 

Ruské múzeum má ešte ďalšie filiálky, okrem iného v Mramorovom paláci na Miliónnej ulici, ten som navštívila naposledy a musím povedať, že som nebola veľmi nadšená. Za rovnaký peniaz omnoho menej muziky - prostredie paláca je síce krásne, no legendárnu Mramorovú sálu neuvidíte, vchod do nej je zatarasený, dá sa do nej len nahliadnuť skrz bočné dvere. Múzeum má veľmi skromnú zbierku moderného umenia, vystavené sú Ruiny od Roya Lichtensteina, dva Warholove obrazy a pár ďalších diel dohromady v asi šiestich miestnostiach. Údajne sa dá objednať prehliadka so sprievodcom inak nesprístupnených častiach paláca, kde majú viac Warholov, no neabsolvovala som ju a preto neviem povedať, či vám za to bude stáť.

O týždeň doplním tento seriál o odporúčania na ďalšie pamiatky mesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?