Spomienky na Berlín

Autor: Martina Rúčková | 21.7.2015 o 12:20 | (upravené 23.10.2015 o 12:45) Karma článku: 6,00 | Prečítané:  904x

Keďže sa nám zaujímavé miesta v blízkom či menej blízkom okolí Bratislavy začali postupne míňať, s manželom sme sa rozhodli využiť hotel nočný vlak a vybrali sme sa na otočku do Berlína – v piatok večer tam a v nedeľu večer späť.

Ešteže som mala prácu tak blízko železničnej stanice, do ktorej som prišla hneď po príjazde vlaku! Neviem, ako je to dnes, ale pred štyrmi rokmi, kedy sme sa s mužom na túto cestu vybrali, prevádzkovala linku Bratislava – Berlín Deutsche Bahn – nemecká železničná spoločnosť. My sme lístky objednávali cez internet, ale boli v klasickom medzinárodnom formáte a tak nám prišli poštou. Našťastie dorazili v poriadku, neviem ako je to dnes, dúfam, že už trochu pokrokovejšie. Síce sme cestovali druhou triedou, ale naše kupé bolo dvojmiestne, jedna posteľ nad druhou, príjemné a čisté. Skoro ráno sme dorazili do Berlínskej hlavnej železničnej stanice. Dnes sa nachádza v modernej budove a na prvý pohľad pripomína skôr elegantné obchodné centrum než všetko, čo si našinec v duchu spojí so železničnou stanicou. Vlaky sa odpravujú z nástupiští v dvoch úrovniach, ktoré sú orientované kolmo na seba a na podlaží medzi nimi sa nachádzajú obchody a reštaurácie.

 

Ostrov múzeí

Naše kroky okamžite smerovali na Ostrov múzeí, fenomenálny projekt, ktorý Berlínu dalo osvietenstvo. Nachádza sa na ňom päť múzeí svetového významu, ktoré boli postavené v rokoch 1824 až 1930, pričom každé z nich bolo postavené na mieru zbierkam, ktoré mu boli zverené na chránenie. Bez preháňania ho môžeme nazvať Berlínskou Akropolou. Z piatich múzeí sme navštívili tri, to bolo všetko, čo stihli naše vnemy zachytiť pred tým, než potrebovali oddych a tak nám ešte niekedy v živote ostáva navštíviť Bode Museum a Altes Museum.

 

Najprv sme si to zamierili do Pergamonského múzea, najmladšieho z múzeí ostrova (1910-1930). Známe je tým, že sa v ňom nachádzajú zrekonštruované monumentálne stavby starovekého sveta s použitím niekoľkých „pôvodných“ súčiastok. Stojí tu zrekonštruovaná západná strana Pergamonského oltára, Milétska trhová brána, či slávna babylonská Ištarina brána a trónna sieň kráľa Nabuchodonozora II.

Nové múzeum, postavené v rokoch 1843 – 1855, bolo ťažko poznačené bombardovaniami druhej svetovej vojny a svoje brány nanovo otvorilo v roku 2009. Dnes je známe najmä vďaka svojmu obrovskému bielemu schodisku v hale. Sústredí sa na zbierky z obdobia praveku a staroveku, pričom asi najznámejším exponátom, ktorý tu môžete vidieť, je busta egyptskej kráľovnej Nefertiti.

Stará národná galéria, úhľadná budova v neoklasickom štýle v sebe ukrýva zbierky umenia v slohoch neoklasiky, romantizmu, biedermeiera, impresionizmu a moderny. Budovu stráži jazdecká socha pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV.

 

Obľúbený berlínsky pároček

Toľko kultúry a umenia vyčerpá každého turistu a tak sme sa potrebovali občerstviť. Po ceste sme našli stánok s vychýrenou berlínskou špecialitou s názvom Currywurst, dovolím si preložiť ako karipárok. Túto špecialitku vraj vymyslela v roku 1949 pani Herta Heuwer, ktorá sa vďaka britským vojakom dostala ku kečupu a kari koreniu. Zmiešala ich dohromady, naliala to na bravčový párok a začala predávať v stánku. V tom čase to bolo obľúbené jedlo chudobných ľudí, ktorí si nemohli dovoliť poriadny kus mäsa a aj chuťovo to bolo niečo nové a odlišné od zvyčajných typických nemeckých zemiakov a kyslej kapusty. Čo bolo najlepšie, Currywurst bol mimoriadne lacný, po prerátaní na súčasnú hodnotu peňazí by stál asi päťdesiat centov.

Znie to skvele a tak sme si dali jeden Currywurst. Zatiaľ čo môjmu mužovi chutil, mňa až tak neohúril, čo ale asi súvisí s faktom, že nemám príliš rada ani hranolky a k párkom skôr horčicu než kečup. Možno by bolo iné vyskúšať toto jedlo s omáčkou niektorého z vynaliezavých miestnych šéfkuchárov, ale kečup, na ktorom bola nasypaná štedrá porcia mletého kari korenia ma príliš neohúril. To radšej poriadnu klobásu s kyslou kapustou a zemiakovou kašou!

 

Berlínsky múr

Pokračovali sme k časti Berlínskeho múru, ktorý oddeľoval Východný a Západný Berlín a fakticky celú Nemeckú demokratickú republiku od „fašistických mocností“, ako Západné Nemecko a krajiny Severoatlantickej Aliancie označovala vtedajšia propaganda. Múr boli vlastne dve vrstvy bariéry s pásom smrti medzi nimi, ktoré boli dokonale strážené za pomoci veží, zákopov, strážnych psov a ostnatého drôtu.

Najznámejší bod prechodu medzi západnou a východnou časťou múru, Checkpoint Charlie, sme navštívili nasledujúci deň.

 

Brandenburská brána

Večer sme sa boli prejsť na ulicu Unter den Linden a následne aj k Brandenburskej bráne – bývalej bráne do mesta, ktorá označovala začiatok cesty do mesta Brandenburg an der Havel. Postavená bola v roku 1734, zrekonštruovať do dnešnej podoby ju dal pruský kráľ Fridrich Wilhelm II.. Socha stojaca na štvorzáprahu predstavuje bohyňu mieru Eirene. A tá si pocestovala: Napoleon vzal sochu do Paríža, aby sa v roku 1814 opätovne vrátila do Nemecka. Počas obdobia existencie múru sa k nej nedalo dostať, pretože sa nachádzala v hraničnom páse. Nájdete ju na nemeckých 10, 20 a 50-centových minciach.

A my sme si po náročnom dni dopriali večeru a oddych, aby sme boli pripravení na druhý deň poznávania Berlína a Postupimu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?