Martina sprevádza po Petrohrade: Sochy a mosty

Autor: Martina Rúčková | 24.7.2015 o 8:45 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1061x

Nie je Petrohrad Petrohradom bez jeho povestných mostov, ktoré križujú kanály a spájajú jeho ostrovy. Dnes si povieme niečo o nich a upozorním vás aj na tie najzaujímavejšie sochy, ktoré v meste môžete vidieť.

Sochy

Pamätník Mikuláša I.

Jazdeckú sochu cára Mikuláša I. je ťažké prehliadnuť. Nachádza sa na Námestí sv. Izáka neďaleko rovnomenného kostola. V čase, kedy ju v Petrohrade postavili, vzbudzovala táto šesťmetrová socha veľký obdiv, pretože sa stojí len na dvoch podporných bodoch - zadných nohách koňa. Bola to prvá takáto socha svojho druhu v Európe. Sochy na podstavci predstavujú alegorické zosobnenie cností a nesú podobizeň Mikulášových dcér. Kôň je zadkom nasmerovaný na Mariinsky palác, sídlo jeho dcéry, veľkovojvodkyne Márie Nikolajevny, čo ju uvádzalo do veľkých rozpakov. Dnes je to jedno z obľúbených miest, kde sa vyskytujú dvojníci Petra Veľkého a Kataríny Veľkej, s ktorými si môžete spraviť fotografiu.

Medený jazdec

Názov dostala socha podľa rovnomennej Puškinovej básne, v našej rodine sa akosi ustálilo pomenovanie Nájazdník. Sochu dala postaviť Petrovi I. Katarína II., ako sa na jej kamennom podstavci hrdo píše - Katarína tým chcela svetu ukázať svoje nasledovníctvo po veľkom cárovi, ktorý vybudoval nové hlavné mesto veľkého a majestátneho impéria. Sochu má na svedomí francúzsky sochár Étienne Maurice Falconet, ktorý Kataríne Veľkej odporučil francúzsky encyklopedista a filozof Denis Diderot. Katarína, ako správny Jakub Fatalista, súhlasila. Socha si svoje užila už pri jej zrode - počas odlievania praskla forma a horúci bronz začal vytekať a zapaľovať všetko navôkol. Utiekli všetci okrem jedného - majstra odlievača Emeljana Chajlova, ktorý sochu zachránil. Cárovu tvár vymodelovala žena - vtedy len osemnásťročná Marie-Anne Collot podľa posmrtnej masky cára a niekoľkých portrétov.

Cár Peter Veľký na tejto fotke sedí hrdo na koni s rukou ukazujúcou smerom k Neve, pričom koň šliape po hadovi, ktorý podľa rôznych zdrojov symbolizuje zradu, zlo, alebo len názorovú opozíciu Petra - predstaviteľov staroruských názorov. Legenda vraví, že kým bude táto socha stáť v strede mesta, nikdy nepadne. Socha obalená lešením a vakmi s pieskom prekvapujúco prežila všetkých 900 dní leningradskej blokády a skutočne, mesto nikdy nepadlo. Nájdete ho na Senátnom námestí, medzi Alexandrovským sadom a Admiráltejskej náberežnej.

Pamätník Kataríne Veľkej

Dokončený bol v roku 1873 a vznikol až po smrti cárovnej, ktorá mala v sebe toľko politického taktu a predvídavosti, že počas svojho života odmietala akékoľvek návrhy na pamätníky, ktoré by ju mali oslavovať. Nečudo, na trón sa dostala pučom po smrti svojho manžela a nikdy nebola v priamej línii nasledovníctva. Okolo piedestálu sedí mnoho významných osobností svojej doby: politici, básnici, generáli. Všimnite si ženu v tomto mužskom ansámbli, je ňou Jekaterina Dašková, prvá žena predsedajúca ruskej Akadémii vied.

Z ďalších sôch stojí za vašu pozornosť krásna socha zamysleného Puškina pred budovou Ruského múzea a pochádza z roku 1957 pri príležitosti 250. výročia založenia mesta. Puškin má v meste sôch niekoľko, jedna z nich stojí v nádvorí bytového domu, kde sa dodnes nachádza v pôvodnej podbe byt, v ktorom umrel, no táto je moja najobľúbenejšia.

Na Nábreží admiraľtejstva sa tiež nachádza pozoruhodná socha, ktorá zobrazuje cára Petra Veľkého ako tesára stavajúceho loď. Toto zaujímavé vyobrazenie mladého cára neprežilo boľševícke jatky, no v Amsterdame, ktorý cár Peter pravidelne navštevoval, sa zachovala jeho kópia a Amsterdam ju mestu s radosťou venoval k tristému výročiu vzniku Ruskej námornej flotily.

Na Miliónnej ulici zasa nájdete niekoľko takýchto obrov podopierajúcich portikus Novej Ermitáže:

Na nábreží univerzity pred budovou Ruskej akadémie umení stoja dve sfingy. Sfingy sú originálne z Egypta, do Petrohradu sa dostali v rámci dobovej fascinácie všetkým egyptským v roku 1832. Tieto dámy majú na krku úctyhodných tri a pol milénia. V spodnej časti nábrežia takmer na úrovni rieky nájdete kamenné polkruhové lavičky, ktoré strážia sochy grifonov. Grifina treba pohladiť po uchu, rovnakou rukou prejsť až k jeho ústam a do ucha mu pošepkať svoje želanie.

Mojou najobľúbenejšou sochou mesta je maličká jedenásťcentimetrová socha čižíka podľa obľúbenej miestnej riekanky: Čižík-pyžík, kdes’ ty byl? Na Fontánke vodku pil! Je veľa vysvetlení, prečo práve Čižík a ako táto riekanka vznikla, ale faktom je, že neďaleko sa nachádza právnická fakulta a slávnostné taláre študentov práva sú zeleno-žlté, pripomínajúce perie tohto malého vtáčika. Študenti sa snažia na sochu hodiť mincu tak, aby mu ostala stáť na hlave, potom budú mať šťastie na skúške. Sochu má na svedomí gruzínsky umelec Rezo Gabriadze, ktorý jeho existenciu vysvetlil slovami: “Čižík-Pyžík pomáha študentom spamätať sa z nešťastných lások a cestovať hromadnou dopravou bez toho, aby ich prichytili.” Sochu už zo svojho miesta niekoľkokrát ukradli a Múzeum mestského sochárstva, v ktorom sú uložené nákresy sošky, má v depozite niekoľko kusov jej kópií - pre každý prípad.

 

Mosty

A, samozrejme, nebolo by Petrohradu bez jeho mnohých mostov. Viaceré z nich uvidíte počas potuliek mestom a ak navštívite Petrohrad v lete, rozhodne nasadnite na niektorú z výletných lodí, či už masovej turistiky alebo súkromnú, aby ste si mosty a kanály pozreli práve takto: z úrovne rieky. Ďalšou veľkou letnou atrakciou sú otváracie mosty. Spomeniem niekoľko z nich. Ako som už spomínala v prvom článku série, otvárajú sa v časoch od druhej do piatej hodiny ráno, a bude lepšie, ak budete mať ich rozpis časov otvárania so sebou najmä, ak sa plánujete túlať mestom do neskorých nočných hodín. Ľahko sa vám totiž môže stať, že medzi ostrovom, na ktorom sa nachádzate a ostrovom, na ktorom leží váš hotel bude jeden krásne nasvietený, no otvorený a neprechodný most.

Most Alexandra Nevského spája západnú a východnú časť mesta. Najmajestátnejším divadlom je otváranie troch mostov, po ktorých prejdete, ak sa chcete dostať z Ermitáže do Petropavlovskej pevnosti a naspäť: Dvorcový most z ľavej strany Zimného paláca, ktorý vás dovedie na Vasiľevský ostrov, z neho budete pokračovať po Burzovom moste pomenovanom po starej ruskej Burze cenných papierov a ktorý vás dostane na Petrohradský ostrov. Z neho sa späť do Centrálneho rajóna na Marsovo pole dostanete po Trojickom moste postavenom v štýle Art Nouveau dlhom takmer šesťsto metrov. Tieto tri veľké mosty lemujú Nevu a ich svetlá hrajú pozoruhodné divadlo s fascinujúcimi kulisami: Zimným palácom na jednej strane a zlatou vežou Petropavlovského kostola na druhej.

Ďalšie veľké otváracie mosty sú Blagovešenský po ľavej strane Dvorcového, Tučkov, ktorý spája Vasiľevský a Petrohradský ostrov na sever od Burzového, Litejnij po pravici Trojického. Nezabudnuteľné je aj otáranie Mosta Petra Veľkého, ktorý má po oboch svojich stranách veľké kovové konštrukcie.

Tie najkrajšie mosty bez ohľadu na ročné obdobie sú pre mňa ozdobné mosty, ktoré sa síce neotvárajú, no stoja na nich rôzne zaujímavé sochy a útvary.  Lomonosov most cez rieku Fontánka lemujú štyri dórske pavilóny s malými kopulami na streche, Aničkov most zachytáva štyroch krotiteľov koní navždy zamrznutých v pohybe. Sú odliati z foriem, ktoré sa zachovali po dvoch pároch sôch, ktoré cár Mikuláš I. poslal pruskému kráľovi Fridrichovi Wilhelmovi IV. a sicílskemu kráľovi Ferdinandovi II.

Sfinga stráži Egyptský most a Veľkú a Malú taliansku ulicu na dvoch brehoch Gribajedovho kanála spája, ako ste mohli uhádnuť, Taliansky most. Rieku Mojka križujú Červený most a Modrý most široký 97 metrov, ktorý je údajne najširším mostom na svete.

A určite nezabudnite ísť si pozrieť Bankovský most so štyrmi zlatými grifinmi - mýtickými bytosťami, ktoré vraj strážili poklady, veľmi vhodný námet pre most nachádzajúci sa pri budove bývalej banky, v ktorej dnes sídli petrohradská Štátna ekonomická a finančná univerzita.

V ďalšom pokračovaní vám predstavím nie tak masovo známe, no o to zaujímavejšie múzeá Petrohradu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?