Spomienky na Salzburg

Autor: Martina Rúčková | 14.8.2015 o 9:15 | (upravené 14.8.2015 o 17:32) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  3895x

Vzhľadom k tomu, že Slovensko momentálne trápi nepríjemná vlna horúčav, rozhodla som sa vybrať ako tému blogu jeden z mojich zimných výletov. Verím, že čítanie o zasneženom Salzburgu a jeho okolí vás aspoň trochu ochladí.

Keďže slovenských vianočných trhov sa nie a nie dočkať, rozhodli sme sa nasadnúť do auta a vybrať sa do Rakúska, v ktorom sa začínajú od posledného novembrového týždňa. Viedeň je taká klasika, boli sme v nej už mnohokrát, no zato sme ešte neboli v Salzburgu, svojráznom historickom meste, ktoré dnes veľmi rado na svoju propagáciu využíva svojho rodáka Mozarta, s ktorým počas jeho krátkeho života zas až tak vrúcny vzťah nemalo. Ale čo už, aspoň sa tu ostošesť podporuje vážna hudba a komorných koncertov je tu toľko, že si nebudete vedieť vybrať.

Salzburg, v preklade Soľnohrad je štvrtým najväčším mestom Rakúska. Žije tu 150 000 obyvateľov. Mesto sa nachádza na hraniciach s Nemeckom a z Bratislavy sa doň dostanete autom za tri a pol hodiny. Hneď prvá prechádzka vám odhalí šarmantné mesto plné budov v rôznom štýle, podchvíľou sa cítite ako v Nemecku a o chvíľu zasa sťaby v Taliansku. Je to preto, lebo to bol Salzburg, kde sa tieto dve kultúry stretávali a navzájom na seba pôsobili. Výsledkom je príťažlivé a pozoruhodne zachované barokové mesto.

Na potulkách mestom

Panoráme Salzburgu dominuje pevnosť Hohensalzburg, najväčšia v Európe. Dostanete sa na ňu dvoma spôsobmi: tí lenivší na pozemnej lanovke, tí šetrnejší a s lepšou kondičkou si môžu na hradný kopec vyliezť po vlastných. Vo vnútri sa nachádza múzeum so svetskými aj cirkevnými priestormi, ktorých výzdoba a vybavenie prechádza od stredoveku až po dvadsiate storočie. V čase našej návštevy bolo jej nádvorie súčasťou vianočných trhov, takže sme si na tomto mieste dopriali varené víno, nakúpili domáci džem a pokračovali v objavovaní mesta.

Pozreli sme si povestný Mozartov dom a čokoládovo-marcipánové guličky s podobizňou môjho asi najobľúbenejšieho skladateľa sa na nás provokujúco vyškierali snáď z každého výkladu. Ako suvenír som si vybrala CD s opernými áriami z Mozartových opier a cestou zo Salzburgu šla moja najobľúbenejšia „Der Vogelfanger bin ich ja“ na repeate. Prehliadku malebných námestí a zákutí mesta  sme prekladali pravidelnými dávkami punču a vareného vína, môj muž z ich nealkoholickej produkcie, keďže bol poverený úlohou šoféra. Vyskúšali sme samozrejme aj povestné miestne klobásky.

A čo by bol Salzburg bez paláca Mirabell? Tento skvost s krásnou záhradou pochádza z roku 1606 a postavil ho princ arcibiskup Wolf Dietrich Raitenau pre svoju milenku Salome Alt. Len o šesť rokov neskôr milého Wolfa zatkli a Salome s celou jej rodinou z paláca vyhnali. Meno dostal práve vtedy a to podľa dosť presnej charakteristiky „nádherný“ v taliančine. O sto rokov neskôr sa prestaval v barokovom štýle a o ďalších sto rokov neskôr nadobudol súčasnú neoklasickú podobu. Prestavby však prežila známa Mramorová sieň, v ktorej kedysi hral aj Mozart. Dnes je z nej obľúbená sobášna sieň. Večer sa v nej odohrávajú komorné koncerty vážnej hudby a jedného takého sme sa zúčastnili.

 

Noc na Wolfgangsee

Večer to na vianočných trhoch ožilo – osvetlenie sa rozsvietilo naplno, z každého stánku sa šírili mimoriadne lákavé vône, až mi bolo ľúto, že sme sa museli vybrať preč. Ubytovaní sme totiž bolo pri neďalekom Wolfgangsee, v penzióne Weissenbacher. Izba mala krásny maľovaný nábytok a ja som sa cítila ako v rozprávke, ktorá sa odohráva v takej tej zidealizovanej dedine. Ranné pohľady na prírodu okolo boli úžasné, slnkom zaliate údolie nás hneď ťahalo von a ďalej na cesty.

 

Krátke intermezzo o turistických špecifikách a jednej kurióznej dedinke

A tak sme nasadli do auta a odviezli sa na miesto, ktoré je mimoriadne obľúbené najmä medzi turistami z Ázie – áno, dedinka Hallstatt. Mimochodom, je zaujímavé, ako majú niektoré národy svoje obľúbené miesta v Rakúsku. Maďari milujú Sissi a celkovo habsburskú históriu, preto navštevujú najmä paláce v centre Viedne: Schönbrunn, Hofburg a ďalšie. Našinec k tomu pridá galérie. Američania radi navštevujú miesta z muzikálu Sound of Music a vďaka cestovateľom z Británie som sa dozvedela o dedinke Fucking, ktorá v Rakúsku existuje. Nachádza sa asi štyridsať kilometrov na sever od Salzburgu, má len niečo vyše sto obyvateľov, no vysoké náklady na pravidelnú výmenu dopravnej značky s názvom dediny, ktorú nevychovaní turisti pravidelne kradnú. A všetko to spôsobili britskí a americkí vojaci počas druhej svetovej vojny, ktorý sa k tomuto názvu chodili fotiť. Úbohy obyvatelia Fuckingu ani len netušili, čo znamená názov ich dediny. Okrem pravidelných krádeží, ktoré sa však podarilo zastaviť nainštalovaním odolnejších značiek, museli vo Fuckingu nainštalovať k značkám aj kameru, pretože milí turisti si radi natáčali na video ako súložia pred značkou, ktorá výstižne popisuje túto činnosť. Teraz, vidiac kameru, sa pred ňou našťastie len odfotia. Napriek tomu, že obyvatelia Fuckingu uvažovali o miestnom referende o zmene názvu dediny, rozhodli sa, že nezmažú osemsto rokov histórie kvôli pár hlúpym turistom. V roku 2010 sa v Nemecku začalo vyrábať pivo s názvom Fucking Hell, pričom áno, Fucking je podľa rakúskej dediny a Hell znamená po nemecky svetlý, označujúc druh ležiaka. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu sprvu odmietol udeliť ochrannú známku takémuto pivu, pivo Fucking Hell uspelo až po odvolaní.

 

A späť do predošlej zaujímavej dedinky, Hallstattu

Podobne ako Fucking, Hallstatt je zasa najobľúbenejším miestom v Rakúsku pre všetkých turistov z Ázie, predpokladám že preto, že vyzerá, ako keby bola namaľovaná. Priezračná hladina jazera, na ktorej sa odráža celá panoráma dedinky uloženej na úbočí hory, ktorá sa nad ňou prudko zvažuje, ostré strechy sympatických domčekov a kostolov a to celé úžasným spôsobom osvetľuje ranné slnko, keď sa oprie do hory. Je to skutočne jeden z najkrajších pohľadov, aké sa vám môžu kedy naskytnúť.

Hallstatt leží na jazere rovnakého mena, v regióne Salzkammergut. Má necelú tisícku obyvateľov. Ešte aj my sme sa na dejepise učili o halštatskej kultúre, rozšírenej v rokoch 700 až 400 pred naším letopočtom  naprieč Európu. V Hallstatte našli jej veľké pohrebisko. Počas stredoveku to bolo kupecké mesto, odnepamäti sa tu ťažila soľ. Dnes žije prevažne z cestovného ruchu.

Mimochodom, pre svoju veľkú popularitu si ju čínski developeri dobre napodobnili, aby v meste Luoyang spravili v rámci developerského projektu jej kópiu. V čínskom Hallstatte si môžu záujemcovia kúpiť byty. Starosta pôvodného Hallstattu, Alexander Scheutz, to vzal pragmaticky a vyhlásil, že tento krok len prinesie viac turistov do jeho dediny a v roku 2012 sa zúčastnil slávnostného otvorenia projektu. Sesterským mestom Hallstattu je ďalšie čínske mesto Huizhou.

Po doobdivovaní tejto veľkej krásy sme sa odviezli späť do Bratislavy a po zaujímavom víkende nám ešte ostalo nedeľné popoludnie a večer k dobru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?