Úvod do Strednej Ázie: Staroveké pevnosti Starej Nisy a Mervu

Autor: Martina Rúčková | 25.8.2015 o 11:00 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1635x

Turkmenistan rozhodne nie je len o čudesných megalomanských stavbách a špecifikách režimu. Keďže leží na mieste, ktorým prechádzala známa hodvábna cesta a vystriedalo sa tu hneď niekoľko civilizácií.

Fanúšikovia histórie si v ňom prídu na svoje. Dozviete sa tu o kultúrach, o ktorých ste možno v živote nepočuli a uvidíte divy starovekého sveta, ktoré nemajú obdoby. Jedno z takýchto miest sa nachádza asi hodinu autom z Ašchabádu, do toho druhého sme museli na otočku letieť vnútroštátnou linkou.

 

Stará Nisa

História Turkmenistanu siaha až do doby kamennej. Jedna z pozoruhodných civilizácií krajiny pochádza z doby na prelome milénií a to Partská ríša, ktorá mala svoje hlavné mesto v Nise neďaleko dnešného Ašchabádu. Partská ríša existovala od polovice 3. storočia pred naším letopočtom do roku 224 nášho letopočtu. Z centra, ktoré si vytvorila na úbočí pohoria Kopet-Dag podnikala vojenské výpravy, prostredníctvom ktorých nebojácne rozširovala svoje územie. Počas obdobia svojho najväčšieho rozmachu zaberala územie dnešného Iránu a časti jeho susediacich štátov. Známa je najmä tým, že napriek tomu, že sa stretávala s Rímskou ríšou v rôznych lokálnych konfliktov, Rimania ju nikdy nedobyli. Obdobie, kedy Partská ríša prekvitala ukončilo až zvrhnutie jej posledného vládcu a vznik Novoperzskej ríše.

Archeologické pamiatky v Starej Nise sa na prvý pohľad nejavili ako obzvlášť výnimočné. Až neskôr sa ukázalo, že jej pevnosť nebola len obyčajným vojenským stanovišťom, naopak, bol to súbor obroských a podľa všetkého honosne zariadených budov. Dobové výrazové prostriedky sa spojili s klasickou gréckou tradíciou. Základom pevnosti bol prírodný val, ktorý bol celý ohradený hlinenými a bahennými tehlami. Dnes je možné ohradenie pozorovať len ako vyvýšenie povrchu pôdy po obvode archeologických vykopávok. Tie začali v roku 1930 a pokračujú prakticky dodnes. Odhalili niekoľko veľkých priestorov a ich cieľom je zistiť viac o živote obyvateľov Partskej ríše – spoločenské vzťahy, vierovyznanie, umelecké preferencie.

Dátum vzniku komplexu stavieb archeológovia len odhadujú, no asi to bolo medzi polovicou tretieho a polovicou druhého storočia pred naším letopočtom. Starý názov pevnosti je Mithradatkirt – teda Mithradatova pevnosť, čo podľa všetkého naznačuje, že za jej vznik sa pričinil práve kráľ Mithradates I.

Nisou nás sprevádzal náš vodič Andrej. Najprv nás odviezol hore kopcom k rampe, ktorú strážil správca s jedným, zato zlatým, zubom. Podišiel k autu vybrať vstupné a asi som sa mu zapáčila, lebo keď ma uvidel, prestal komunikovať so všetkými ostatnými. Devuška toto, devuška tamto, môjmu manželovi za mňa dokonca ponúkol tri ťavy. (Jeda ťava má hodnotu asi 2000 dolárov a pre Turkménov je to to najvzácnejšie, čo majú.) Lákavá ponuka, ale slušne sme odmietli a radšej sme sa vybrali pozrieť si Nisu. Súdiac podľa toho, že sme boli jediní návštevníci široko - ďaleko, musí pán správca stretávať ľudí veľmi riedko. I keď aspoň niekto v Nise predsa len bol, videli sme asi dvoch miestnych pri drobných opravách.

Pevnosť je obrovská: najprv človek musí vyšliapať hore schodami, na vrchu ktorých sa pred ním rozprestrie nádherná zelená pláň, na ktorej dodnes možno pozorovať stopy dávneho opevnenia. Samotný komplex tvorí obrovská spleť budov a chodieb, tajomstvo niektorých archeológovia už vypátrali, na iné sa ešte len čaká. Archeologické vykopávky a bádanie pokračujú.

 

Merv

Do Mervu sme sa vybrali letecky: skorým ranným letom do neďalekého mesta Mary, odkiaľ nás vzal miestny šofér, ktorý nás odviezol do Mervu. Cesta trvala asi štyridsať minút, pričom samotný archeologický park je obrovský a bez auta sa len ťažko dajú obísť všetky jeho pamiatky za jeden deň. Letecky to inak nie je drahé, vzhľadom k tomu, že miestne aerolinky dotuje štát, za miesto v ekonom triede s výhľadom na portrét prezidenta krajiny zaplatíte 20 eur jedným smerom. V skutočnosti je ale dostať sa k nim tak trochu zložitejšie, záujemcov je veľa a keďže dopyt sa nemôže regulovať cenovou ponukou, prichádza na rad rôzne všimné v predajniach miestnej leteckej spoločnosti.

Merv je najstaršie a najlepšie zachované mesto - oáza na Hodvábnej ceste v jej stredoázijskej časti. Tie najstaršie pamiatky majú až štyritisíc rokov. Ľudia ho osídľovali už od tretieho tisícročia pred naším letopočtom, počas doby bronzovej bolo jedným z významných kultúrnych centier východu. Prvé mesto s týmto názvom bolo založené až v 6. storočí pred naším letopočtom. Vraví sa, že Merv dokonca navštívil Alexander Veľký, ale historici sa prikláňajú k názoru, že je to len povera.

Vrchol dosiahol počas moslimskej éry - na začiatku 9. storočia sa stalo hlavným mestom arabského kalifátu a v 11. - 12. storočí bolo hlavným mestom ríše Seldžuckých Turkov.

Na obrázkoch nižšie sú dve hlinené pevnosti: Veľká a malá Kyz Kala zo 7. storočia, pozliepané z veľkých hlinených "brvien". Tú väčšiu používali ju ešte aj seldžuckí sultáni o 600 rokov neskôr. Stoja asi sto metrov jedna od druhej.

Celý archeologický park obsahuje pamiatky z doby bronzovej, doby železnej a stredoveké pozostatky. Má 353 hektárov. Niektoré z nich sú skutočne obrovské, ako napríklad Erk Kala: staroveké mesto s veľkým obranným valom, niektoré pozostatky stien dodnes dosahujú až 30 metrov. Mauzoléa a cisterny sú stredoveké, tu som po prvýkrát uvidela portál a použitie modrých kachličiek, tak typické pre Uzbekistan. Dôležité je povedať, že pamiatky Turkmenistanu síce vyzerajú menšie a menej bohato zdobené, v porovnaní s Uzbekistanom sú však omnoho staršie.

Vyliezli sme si na jeden z valov, aby sme si pozreli obrovskú pevnosť, ktorú ohradzuje. Val je dodnes spojený zo všetkých strán, ak by ste chceli, dá sa obísť. V diaľke sme videli stáda tiav, ktoré sa voľne pasú v púšti a k svojim majiteľom sa vracajú raz za dva mesiace, aby sa napili.

Neďaleko pamiatok sa nachádza fungujúca mešita a pri nej mnoho letných kuchýň jedna vedľa druhej, kde si počas sviatočných dní prinesú ľudia barana, ktorého zarežú a celý deň varia a hodujú.

Na obrázku nižšie sa nachádza najtypickejší pohľad Mervu, Mauzoléum sultána Sanjara z polovice 12. storočia. V čase svojho vzniku ho obklopovali ďalšie monumentálne budovy, dnes je jedinou zachovanou široko - ďaleko. Nedávno ho rekonštruovali.

Ďalšou pozoruhodnou budovou je mauzoléum Muhammada ibn Zayda z 12. storočia na severozápade stredovekého Mervu. Tvorí ho niekoľko budov s kupolami. Za mauzoleom varili miestne ženy pečienku. Dali sme sa s nimi do reči, ochutnali sme, bola vynikajúca.

Z Mervu sme sa vybrali do Mary, navštíviť miestne múzeum a potom na letisko, no ešte predtým nás náš vodič odviezol do jednej z miestnych čajchán na šašlík. Lepší šašlík z baraniny som ešte v živote nejedla. Len škoda, že je z Moskvy tak ďaleko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?