Štyri dni v Holandsku: Amsterdamský úvod

Autor: Martina Rúčková | 28.8.2015 o 13:30 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  1083x

Mesiac po svadbe prišli Dušičky a keďže sme celú rodinu videli nedávno, rozhodli sme sa deň voľna doplniť ďalším dňom dovolenky a ísť si bližšie pozrieť krajinu, ktorú sme navštívili pred tromi rokmi len na skok.

Náš škandinávsky road trip viedol naprieč mnohými krajinami a na ceste, ktorá už viedla domov, sme sa zastavili aj v holandskom Groningene. Ten nám ukázal pohodový život holandského univerzitného mestečka, no táto fascinujúca krajina v sebe ukrýva omnoho viac príbehov. A tak sme sa do Holandska vrátili počas upršaného novembra vďaka akcii na letnky. Za základňu sme si zvolili Amsterdam.

Amsterdam je fascinujúce mesto už na prvý pohľad. Nečudo, keď pristávate na letisku Schiphol, ktoré sa nachádza pod úrovňou mora - v najhlbšom bode 3.4 metra. Z pohľadu množstva prepravených pasažierov je to piate najväčšie Európske letisko. Ako svoju základňu ho majú Holandské kráľovské aerolínie (KLM airlines), člen aliancie SkyTeam.

Z letiska vedie dobrý prípoj do Amsterdam Central, hlavnej železničnej stanice mesta. Prekvapujúco je to až druhá najväčšia a najrušnejšia železničná stanica v krajine, za tou v Utrechte. Jej nádherná historická budova je národnou pamiatkou. Navrhol ju Pierre Cuypers, ktorý mal ten luxus, že si mohol dovoliť prenechať väčšiu časť štukturálneho návrhu železničným inžinierom, ktorí sa babrali s technickými požiadavkami, statikou a podobnými somarinami a on sa mohol naplno venovať jej vzhľadu a čančaniu. Výsledkom je budova, o ktorej by ste len ťažko povedali, že je to železničná stanica. Má dve vežičky, je postavená v neorenesančnom štýle a pripomína menší palác. Oficiálne bola otvorená v roku 1889 a zaujímavosťou je, že bola postavená na troch prepojených umelo vytvorených ostrovoch na jazere.

Prvou vecou, ktorú si návštevník Amsterdamu okamžite všimne, sú jeho kanály. Tou druhou je neuveriteľné množstvo bicyklov a cyklistov. Holandsko má viacero národných symbolov: oranžová farba, dreváky, tulipány a už spomínané všadeprítomné bicykle. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že tu majú vždy a všade prednosť cyklisti. Chodec je podradné plemeno a treba si dať veľký pozor na to, aby ste sa vždy nachádzali na svojej strane chodníka, inak po vás okolití cyklisti pokrikujú a občas máte pocit, že by vás najradšej zrazili. Sami Holanďania si robia srandu z toho, že oni sú vlastne celkom milí a prívetiví ľudia, len z neznámeho dôvodu sa v momente nasadnutia na bicykel menia na krvilačné monštrá.

Amsterdam je mimoriadne pohodové mesto. Ani v čase, kedy v ňom bolo najrušnejšie, som nikdy nemala pocit, že sa niekto niekam ponáhľa (teda, okrem šialených cyklistov), naopak, ľudia sa ležérne prechádzali, fotili si všetky pamiatky navôkol seba a užívali si pokoj aj uprostred ruchu. Osobne som mala problém sa v ňom zorientovať, pretože mesto je súbor do seba poukladaných polkruhov, jeden do druhého. Oddeľujú ich kanály a cesty a cesty a kanály ich aj presekávajú. Predstavte si seba ako panáčika vo veľkom labyrinte: keď sa na labyrint pozeráte zvrchu, krásne vidíte, ako a kam idú jeho cesty. No skúste byť priamo v ňom a kvalitne si poblúdite. Našťastie som sa vždy mohla spoliehať na dobrý orientačný zmysel svojho manžela.

Typická amsterdamská ulica je nábrežie kanála, ktoré má z oboch strán nekonečný rad domov, jeden na druhom, s úzkymi fasádami, ktorých stavby sa tiahnu do dĺžky. Bolo to tak preto, lebo od šírky priečelia budovy závisela daň, ktorá sa za dom platila. Kanál v niekoľkých miestach pretína most. Väčšie priestory sú na miestach, kde kanály nie su tak husto rozšírené, tam sú priestranné námestia, múzeá a veľké historické budovy.

Ak ma niečo mimoriadne prekvapilo, tak to, že stromy boli zelené aj na začiatku novembra. Napriek relatívne nepríjemnému a chladnému počasiu sa to všade zelenalo. A mám na mysli mestskú zeleň, nie zelený list ako symbol všadeprítomných coffee shopov. Jeden z nich sme mali priamo pod hotelom. Hotel bol tiež veselý, úzky a dlhý, na našu malú izbietku v podkroví sme sa dostali po vyšľapaní štyroch poschodí po úzkych a ešte k tomu aj strmých schodoch. Bol ale čistý a nachádzal sa v živej štvrti na Rembrandtplein.

Amsterdam začal svoju históriu v 13. storočí ako malá rybárska dedina na rieke Amstel. Názov mesta v sebe nesie názov tejto rieky a slovo pre hrádzu, ktorá bola použitá na to, aby sa pre mesto získala ďalšia zem vysušovaním pôdy. V roku 1306 bol Amsterdam vyhlásený za mesto a v roku 1369 vstúpil do hanzy. Mnohé z domov v meste sa museli stavať na drevených pontónoch, pretože zem pod nimi schla pomaly. Veľký požiar v roku 1452 zničil väčšinu drevených budov. Nahradili ich nové, tehlové, ktoré dali Amsterdamu jeho typický vzhľad.

V 16. storočí mesto bojovalo proti španielskej nadvláde, ktorá sa v krajine snažila nastoliť katolicizmus. Už v tej dobe bolo Holandsko protestantské, no nábožensky mimoriadne tolerantné a prilákalo mnohých perzeukovaných hugenotov z Francúzska a mnohé židovské rodiny. Na konci 16. storočia sa využili všetky voľné stavebné pozemky po obvodový kanál Singel. Znamenalo to obrovský projekt rozširovania mesta, pre ktoré sa zároveň navrhol komplexný obranný systém (o ňom niečo viac nabudúce). Amsterdam ďalej rástol, a vroku 1685 bol príjem na jedného obyvateľa štvornásobne vyšší, než v Paríži. Napriek tomu tu nevznikali honosné obrovské paláce, mesto ťahala primárne stredná trieda a kupci a zachovalo si svoj tolerantný a humanisticky orientovaný charakter.

Nebyť Amsterdamu, nebolo by ani Petohradu v jeho dnešnej podobe - Cár Peter Veľký nachádzal inšpiráciu pre svoje odvážne reformy v mnohých európskych mestách, no holandský Amsterdam mu mimoriadne prirástol k srdcu. (Mám podozrenie, že okrem iného to bolo aj preto, lebo to bolo asi jediné miesto, kde zapadol medzi ľudí a neprevyšoval všetkých o hlavu. Holanďania sú mimoriadne vysokí - ja sa s výškou 171 centrimetrov cítim v Holandsku ako liliput a môj o hlavu vyšší manžel vraví, že konečne krajina, kde majú ľudia oči vo výške ako on.) Peter I. sa v Holandsku priúčal stavbe lodí, sám pracoval ako tesár. Systém petrohradských kanálov na Neve a ďalších riekach je veľmi podobný tomu holandskému a mesto bolo vybudované rovnako: na obrovskej bažine, z ktorej sa postupne vysúšaním získavala nová zem.

Amsterdam neskôr svoj význam stratil, najmä pre mnohé vojny, v ktorých sa Holandsko zúčastnilo. Obnova významu jeho prístavu začala v 19. storočí. V tomto období tiež začal trend, ktorý prebieha doteraz: prestavba obrovských skladov na bytové domy. V 20. storočí pribudlo mnoho nových kancelárskych budov, nová výstavba však vždy rešpektovala zaužívané architektonické štýly, takže mesto má veľmi príjemne jednotný vzhľad.

Na obrázku nižšie sa nachádza kaviareň, no kedysi bola táto budova pitevňou s galériami, z ktorých pitvu mohli sledovať pozorovatelia. So záujmom sa ich zúčastňoval aj cár Peter Veľký.

Amsterdam má v sebe mnoho zaujímavostí, okrem iného aj kostol, ktorý je čo by kameňom dohodil od uličky červených svetiel. Slúžil vraj námorníkom, ktorí sa mohli ísť po návšteve miestnych neviestok vyspovedať, aby sa mohli s pokojným srdcom a očistení od svojich hriechov vybrať na more. Ulička červených svetiel je rovnako miestom obchodnej výmeny, ako turistickou atrakciou. Bolo pre mňa maximálne bizarné sledovať výklenky, v ktorých stáli vystavené slečny všetkých možných tvarov aj odtieňov. Vraj si stačí vybrať. Len pozor na fotografovanie, rešpektujte ich súkromie, inak sa na vás dlhonohá polonahá Amazonka vyrúti sťa fúria a s krikom sirény vám rozbije fotoaparát...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?