Štyri dni v Holandsku: Kinderdijk a Utrecht

Autor: Martina Rúčková | 4.9.2015 o 8:45 | (upravené 4.9.2015 o 9:47) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  943x

Amsterdam úspešne popozeraný, čo ďalej? Našťastie má Holandsko krás a zaujímavostí pripravených viac než dosť. Prvou povinnou zastávkou a jedným z najkrajších výletov je dedinka Kinderdijk.

Kinderdijk

Leží asi pätnásť kilometrov na východ od Rotterdamu. Asi ste postrehli slovo kinder označujúce deti v názve, dijk znamená hrádzu a dohromady je to doslova detská hrádza. Prečo také meno? Legenda hovorí, že počas veľkých povodní v roku 1421 nezalialo polder v tejto oblasti úplne a tak, keď najsilnejší lejak ustál, miestni šli pozachraňovať zo svojich domov, čo sa dalo. Uprostred vody uvideli kolísku a keď podišli bližšie, zistili, že sa hýbe. Podišli ešte bližšie a v kolíske uvideli mačku skákajúcu zo strany na stranu, kolísajúcu ju tak, aby sa neprevrátila do vody a bábätko, ktoré v nej spalo, sa neutopilo.

Sieť veterných mlynov v Kinderdijku a Elshoute nielen poskytuje mnohé nádherné zábery ako s turistického katalógu, no ukrýva v sebe príbeh dlhých stáročí, počas ktorý obyvatelia dnešného Holandska bojovali proti vode, ktorá zaberala veľkú časť ich krajiny. Veterné mlyny slúžili na odčerpávanie vody z pôdy a síce ich v roku 1950 odstavili, dodnes sú plne funkčné. Kedysi bolo v celej oblasti vyše 150 veterných mlynov, koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia tento počer klesol na polovicu a nakoniec sa zachovalo 28 veterných mlynov, z ktorých 19 je zapísaných v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a z nich sa 16 nachádza v dedine Kinderdijk. Všetky pochádzajú z roku 1740. Ako som už spomínala, dodnes sa udržiavajú v prevádzkovom stave, Holanďania sa tak poistili proti tomu, že by vypadla všetka elektrická energia a tak zlyhali ich moderné odčerpávacie systémy. Veľmi rozumné plánovanie!

Scenéria tejto krajiny je jednoducho nádherná. Z fotografií je asi len ťažko uhádnuť, že boli fotené začiatkom novembra, ale je to tak. Vlhkosť udržiava trávu zelenú, na stromoch ostalo lístie a studený vietor, ktorý v Kinderdijku v čase našej návštevy vial, si spomínam už len ja. Veterné mlyny sú rozložené po širokom priestranstve po oboch stranách dvoch ciest a je to celkom slušná prechádzka. Na bicykel bola akosi zima.

Mimochodom, ak by ste hľadali najstarší holandský veterný mlyn, našli by ste ho v provincii Gerderland. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1451. Miestni farmári ho museli povinne používať na mletie svojho obilia a volali ho "nanútený mlyn". Počas druhej svetovej vojny ho nemecký Wehrmacht používal ako vyhliadkovú vežu a Kanaďania zasa v jeho podkroví umiestnili vysielač. Mlyny sa nepoužívali len na mletie múky ale aj na mnoho iných vecí, tie v Zaanstreeku slúžili miestnym celulózkam, ktoré dodali papier, na ktorom bola podpísaná americká Deklarácia nezávislosti. Vďaka mlynom, ktoré slúžili ako píly, dokázali Holanďania rýchlo spracovávať veľké brvná a stavať lode ako na bežiacom páse. Dedinčania medzi sebou komunikovali okrem iného aj vlajkami, ktoré umiestnili na mlyn.

Utrecht

Z Kinderdijku sme sa odviezli do Utrechtu, jedného z najstarších holandských miest. Podobne ako iné holandské mestá je rozložené na kanáloch, ale tie jeho vyzerajú akosi inak: ak si všimnete, kanály síce majú vysoké steny, no zároveň sa na úrovni vody nachádza vždy malý chodníček, z ktorého sa dostanete do priestorov vo vnútri steny. V 13. storočí takto vybudovali sklady, dnes sú v ich priestoroch industriálne pôsobiace reštaurácie, vinárne a pivárne.

Do Utrechtu sme si prišli, okrem iného, pozrieť jeden mimoriadne nezvyčajný dom. Času sme ale mali na rozdávanie a tak sme si boli pozrieť miestne múzeum umenia Centraal Museum. Mám pocit, že ho umiestnili do niekoľkých kedysi obytných budov, pretože výstavné miestnosti boli skôr malé než veľké a viedla cez nich poriadna spleť schodisiek a úzkych chodieb. V skutčnosti je ale na mieste stredovekého kláštora. Od pivnice až po povalu sme sa postupne prepracovali od stredovekého cez novoveké, moderné a aplikované umenie. To, čo je na obrázku hore, neviem zadefinovať. Chápem, že je to inštalácia, ale čo tým autor chcel povedať, už asi nikdy nezistím.

Prvá cyklistická cesta v Utrechte pochádza z roku 1885. Dominantou mesta je gotická zvonica Katedrály sv. Martina, Domtoren. Meria 112 a pol metra. Údajne stojí na mieste, kde Utrecht pred dvetisíc rokmi vznikol.

Najzaujímavejším miestom mesta však pre nás bola historická pamiatka zo začiatku minulého storočia. Je to dom, Rietveld - Schröder, ktorý nesie mená jeho objednávateľa, vdovy, pani Truus Schröder-Schräder a architekta Gerrita Thomasa Rietvelda, ktorý ho pre ňu navrhol a postavil v roku 1924. Aj na vtedajšie pomery to bol veľmi malý rodinný dom pre pani Schröderovú a jej tri deti. Drobný dom pre jednu rodinu má prízemie, v ktorom je hala, šatník a kuchyňa. Pani Schröderová dala svojmu architektovi požiadavku, aby horné poschodie upravil tak, že zároveň bude celý priestor otvorený a multifunkčný, no zároveň ho bude možné na noc predeliť na štyri izby, aby aj ona aj každé jej dieťa malo svoje súkromie.

A tak, kým sa všade inde stavalo v štýle pozostatkov secesie, alebo art deco, ktorým boli búrlivé dvadsiate roky preslávené, tento dom bol funkcionalistický a minimalistický. Dominujú rohy a hrany a kombinácia piatich základných farieb: bielej a čiernej, modrej, žltej a zelenej. Hlavnú úlohu v geniálnom návrhu horného poschodia zohrávajú posuvné steny, ktoré dokážu pretvoriť priestor na počkanie. Sú dodnes funkčné.

 

Keďže priestory sú malé, na prehliadku domu sa treba vopred objednať v jednej z malých skupiniek. Určite sa to vyplatí, najmä, ak vás zaujíma architektúra. A tak, ako sme začali deň starými veternými mlynmi, sme ho zakončili modernou architektúrou. To však ešte nebolo z Holandska všetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?