Precestované, no nenapísané

Autor: Martina Rúčková | 22.9.2015 o 11:30 | (upravené 22.9.2015 o 11:35) Karma článku: 7,95 | Prečítané:  718x

Témy článkov svojho blogu vyberám takmer náhodným spôsobom, no vždy sa snažím kombinovať nedávno precestované a zažité so zápiskami zo starších ciest.

A vyberá sa ťažko, každá cesta bola niečím zaujímavá a pýta sa podeliť sa s vami o svoje krásy. V mojom archíve tak ostáva mnoho zážitkov, zápisov a fotografií, ktoré čakajú na svoje "poradie" na blogu. Dnešný článok by som rada venovala im a aspoň v podobe pár záberov vám ukázala, na čo sa na mojom blogu ešte môžete tešiť.

Napríklad na tieto nádherné drevené kostolíky v rumunských horách Maramures.

 

Delfy som navštívila tesne pred svojou svadbou. S mužom sme predsa potrebovali konzultovať známu miestnu veštiareň, či do toho máme ísť, alebo je ešte čas zdupkať :)

 

Do Kaliningradu sme dorazili nočným vlakom z Vilniusu o šiestej ráno. Bolo sychravo a zima a mali sme pár hodín, kým sa s nami stretla naša sprievodkyňa. No pookriala som pri pohľade na miestnu katedrálu a miesto posledného odpočinku veľkého filozofa Immanuela Kanta.

 

 

Kurská kosa v Kaliningradskej oblasti má takýto podivný tancujúci les:

 

Volgograd, kedysi Stalingrad sme navštívili v období medzi dvoma teroristickými útokmi v miestnom trolejbuse a veru sme sa v ňom aj viezli. Odviezol nás späť do mesta z Mamajev Kurganu, obrovskému pamätníku Veľkej vlasteneckej (2. svetovej) vojny. Na fotografii socha Rodina Mať.

 

V rámci ruských ciest sme navštívili citadelu v dagestanskom Derbente, najstaršom meste Ruska.

 

Z Murmanska sme precestovali až na Solovetské ostrovy, v ktorých kláštore bol vytvorený prvý ruský gulag.

 

Pol roka po marcových udalostiach vlaňajšieho roka sme navštívili Krym. Na obrázkoch nižšie Lastovičkine hniezdo na pobreží Jalty a Bachčisarajský palác, o ktorého fontáne písal Puškin.

 

V Bazilike Sv. Petra vo Vatikáne som videla Michelangelovu Pietu

 

V Tivoli navštívila úžasnú Vilu D'Este, ktorej záhradný architekt sa nenechal odradiť ani tým, že celý pozemok sa nachádza na strmo sa zvažujúcom kopci.

 

Hneď "o dom ďalej" mal kedysi svoju vilu rímsky cisár Hadrián, s takýmto skvelým bazénikom:

 

A v Cerveteri sme si pozreli etruský nekropolis.

 

Malaca, šarmantné mesto v Malajzii.

 

Čajové plantáže v Kameronských vysočinách, Malajzia.

 

Jaskyne Batu, Kuala Lumpur.

 

Najviac ma však z Malajzie chytil za srdce polostrov Penang a mesto George Town, ktoré je fascinujúcou zmesou rôznych kultúr,

 

nádherného street artu,

 

a vynikajúceho street foodu.

 

Svet je malý a tak som až v Bangkoku zistila, že tam pracuje moja spolužiačka z Oxfordu. Vzala nás do jedného z miestnych skybarov a za tento výhľad vďačím práve jej.

 

Ayutthaya je plná historických budhistických chrámov.

 

Nájdete v nej aj sochu ležiaceho Buddhu, ktorého sochár zobrazil v momente jeho umierania (teda dosahovania nirvány).

 

V Singapure sme prakticky okamžite vyrazili do čínskej štvrte, v chráme sme práve stihli mníchov pri rannom obrade.

 

Je tu najlepšie a najlacnejšie jedlo v celom Singapure, ak teda nemáte problém s jedením v štýle staničný bufet. Ale keďže je to Singapur, ešte aj ten je čistý.

 

Singapur. V botanickej záhrade sme našli orchidey šľachtené na počesť osobností, ktoré ju navštívili, táto chudinka nesie meno Ivana Gašparoviča.

 

Posledné ráno, ktoré sme strávili v Izraeli, sme vyliezli na Chrámovú horu v Jeruzaleme

 

a videli človeka nesúceho svoj kríž - niesť kríže po Via Dolorosa na prvú zastávku krížovej cesty, odkiaľ si ich budú niesť pútnici.

 

V Rusku som mala tú česť byť na návšteve u niekoľkých známych spisovateľov: U Tolstého v Jasnej Poľane,

 

u Turgeneva v Spaskom - Ľutovine,

 

 

u Ťutčeva v Ovstugu,

 

a u Gribaedova v Chmelite.

 

A takto sme sa vydali v ústrety Sibíri:

 A všetky tieto zážitky a miesta Vám už skôr či neskôr priblížim. Ďakujem všetkým Vám, ktorí si nachádzate čas navštíviť môj blog a čítať tieto články, obzvlášť tým, ktorí tak robia pravidelne. A ako vždy, obrovská vďaka patrí aj môjmu manželovi Ivanovi, ktorý naše cesty vymýšľa, plánuje a dokumentuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?