Úvod do Strednej Ázie: Samarkand, perla východu

Autor: Martina Rúčková | 25.9.2015 o 11:00 | Karma článku: 10,13 | Prečítané:  3129x

Nadšení Turkmenistanom a pozerajúc nádherné fotografie úžasných modrých medres sme si kúpili letenky do ďalšej stredoázijskej destinácie: Uzbekistanu.

Víza, let a rýchlo sa zorientuj!

Plán bol priletieť do Samarkandu, popozerať si krásy krajiny premiestňujúc sa z mesta do mesta, aby sme na koniec odleteli späť do Moskvy z Taškentu. Hotely, vnútroštátne letenky a vízovú službu nám opäť zabezpečovala agentúra, s ktorou sme mali po návšteve Turkmenistanu dobré skúsenosti. Samotnú žiadosť o udelenie víz sme ale museli absolvovať na uzbeckej ambasáde v Moskve osobne a bola to dobrá príprava na to, čo nás čakalo priamo v Uzbekistane. Ambasáda je v peknej časti mesta, samotná budova je však viac než ošarpaná, človek prechádza cez plný a zatuchnutý vestibul, cez dvor s polorozpadnutými schodmi do takzvaného "vybavovacieho stanu", šiatru rozloženom na dvore s tromi prepážkami. Našli sme si svoje a čakali. Hodinu, dve. Deti sa hrali, behali hore-dolu po chodbe, kričali, občas ich okríkli zriadenci stanu, ženy aj muži debatovali. Bolo plno. Vypočuli sme si mnoho príbehov, vo vedľajšom okne napríklad vybavovali mnohé ženy, ktoré sa vydali za Rusa, zrieknutie sa občianstva. A úradník za okienkom s tými, čo im chýbala nejaká bumažka, nejednal práve v rukavičkách.

Horko-ťažko sme sa tesne pred koncom úradných hodín dopracovali k okienku so zriadencom. Dlhý čas čakania bol spôsobený jeho pravidelným odchádzaním do zadnej miestnosti, kde robil nevedno čo. Keď sme sa už báli, že túto tortúru si budeme musieť zopakovať, milo nás prekvapil a po odovzdaní ústrižku o zaplatení konzulárneho poplatku (v dolároch, ak by ste sa chystali do Uzbekistanu) nám vrátil naše pasy s nalepenými vízami. Hurá!

Leteli sme Aeroflotovským nočným letom do Samarkandu. Po príletových formalitách (musíte deklarovať prinesené peniaze po mene a na cent presne a ešte aj napr. všetky zlaté a strieborné veci) sa na nás vrhla grupa taxikárov, ktorí začali hádzať úplne šialené ceny za to, že nás odvezú na hotel. Nakoniec sme čo-to zjednali a náš taxikár nám zároveň poslúžil ako prvá zmenáreň: peniaze v Uzbekistane sa menia zásadne na čiernom trhu, ergo u každej živej a dýchajúcej ľudskej bytosti, ktorú stretnete, lebo v zmenárňach dostanete za svoje peniaze asi o 40% menej uzbeckých somov. Len sa pripravte na to, že za sto eur ich dostanete v priemere asi štyristo tisíc, pričom väčšinou sú vyplatené v tisícsomových bankovkách, občas sa horko-ťažko nájdu päťtisícky. Na uzbecké somy vám nebude stačiť peňaženka, je na ne potrebná samostatná igelitka. (Inak tú naozaj odporúčam, mnohé bankovky prešli už mnohými rukami a okrem toho, že sú značne špinavé a otrhané, smrdia.) Takto sme sa dostali k nášmu hotelu, na obrázku nižšie výhľad, ktorý sme mali z okna našej hotelovej izby so zlatým nábytkom, zlatými kohútikmi a zrkadlom nad posteľou:

Registan a niečo z histórie Samarkandu

Samrakand - snáď žiaden iný názov sa nespája s Hodvábnou cestou viac, než tento prísľub rozprávkovej exotiky. Ak by ste hľadali dejisko miesta, kde žil šách z Tisíc a jednej noci, je ním práve Samarkand a ak ste váhali, ktorým exotickým smerom si predstavovať dejisko týchto príbehov, sú to práve majestátne medresy hrajúce rôznymi odtieňmi modrej. Samarkand je jedným z najstarších miest na svete a rovnako starý ako Rím - bol založený sedemsto rokov pred naším letopočtom a počas svojej histórie sa nazýval Afrasiab či Maranakda. V roku 329 pred naším letopočtom ho dobyl Alexander Veľký, následne sa mesto stalo obchodným centrom Hodvábnej cesty. Alexander o ňom povedal: "Všetko, čo som počul o Marakande, je pravda, až na chýry o jej kráse - je ešte krajšia, než som si ju predstavoval." V nasledujúcich obdobiach sa mesto bránilo proti Peržanom, Grékom a Arabom, Arabský kalifát ho definitívne porazil v 8. storočí a odvtedy sa stal významným strediskom moslimskej kultúry.

V roku 1220 mesto vyplienil a takmer úplne zničili Mongoli. Potom však prišiel Timur, alebo Tamerlán a rozhodol sa zo Samarkandu vybudovať hlavné mesto svojej ríše. Väčšinu najznámejších pamiatok vybudoval Timur alebo jeho potomkovia, najznámejším z nich bol jeho vnuk Ulugbek. V roku 1868 Samarkand dobyli ruskí vojaci, ktorí ho pripojili k Ruskému cárstvu. Štyri roky od roku 1925 bol Samarkand hlavným mestom Uzbeckej socialistickej republiky, hlavné mesto sa následne presunulo do Taškentu.

Po krátkom šlofíku sme sa vybrali do centra mesta, obdivovať jeho krásu. Mali sme to asi 15 minút peši od pamiatky, ktorá poskytuje asi najikonickejší pohľad na Samarkand: námestie Registan ("piesočnaté miesto"). Tri nádherné medresy sú jednými z najstarších na svete, všetko ostatné sa poodarilo Džingischánovi zrovnať so zemou. Ešte na začiatku minulého storočia boli v dosť zúboženom stave, súdruhovia reštaurátori sa však posnažili, aby ich priviedli do ich súčasnej podoby.

A čo je to tá medresa? Tento názov značí miesto poznania a boli to budovy, ktoré slúžili na vzdelávanie, či už sekulárne alebo náboženské. Nádherné budovy naprieč celým Uzbekistanom s typickým veľkým portálom a priestorným dvorom slúžili vzdelávaniu a len neskôr sa niektoré z nich pretransformovali na bazáry, hotely či múzeá. Na obrázku vyššie je Ulugbekova medresa, hlavná náboženská inštitúcia v Samarkande. Mala 50 komôr, ktoré slúžili ako internát pre vyše stovku študentov. Medresu navrhol Ulugbekov otec Kavamaddin Sherazi. Sám Ulugbek v nej vraj vyučoval matematiku.

Ďalšie dve medresy námestia postavil Emir Yalangtush Bahadur. Tou prvou je Medresa Sher-Dor, stojaca oproti Ulugbekovej medrese. Na rozdiel od Ulugbekovej medresy, hotovej za tri roky, sa táto stavala celých sedemnásť. Zaujímavá je najmä vďaka dvom tigrom na portáli - v islamskej tradícii je zakázané zobrazovať ľudí či zvieratá, využívajú sa len geometrické vzory a dekoratívna kaligrafia. Táto medresa má svoje tigre, ktoré jej aj dali názov.

Treťou medresou je Tillya-Kari, postavená desať rokov po ukončení prác na Sher-Dor. Okrem priestoru pre učenie má v sebe aj mešitu. Tú sa oplatí vidieť pre jej nádhernú vnútornú výzdobu - strop a steny sú pozlátené a hrajú živými farbami. Cieľom bolo ukázať bohatstvo Samarkandu.

 

Mešita Bibi - Chanym

Z Registanu sme pokračovali k mešite Bibi - Chanym, najväčšej mešite v Strednej Ázii a jednej z najväčších mešít v celom moslimskom svete. Cestou sme minuli pár brán vedúci k dômyselne ukrytému starému Samarkandu, ktorý sa skrýva pred očami turistov - miestne úrady si asi myslia, že nepôsobí príliš fotogenicky.

Názov Bibi-Chanym znamená "Najstaršia žena", pretože ju postavila Timurova najstaršia žena Sarai-Mulk-Chanym, ktorá to len tesne stihla pred Timurovou smrťou. Jej kupola sa týči do výšky 41 metrov. V priebehu storočí chátrala a zdalo sa, že zemetrasenie v roku 1897 jej zasadí definitívnu ranu. Jedna rekonštrukcia sa uskutočnila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, trochu opráv by potrebovala aj dnes, občas sa zdá, že sa drží pohromade najmä silou vôle. V jej dvore sa nachádza obrovský stojan na korán a podľa miestnej povery, ak ho žena podlezie, bude mať veľa detí.

S mešitou sa spája zaujímavá legenda: Timurova žena, ktorá ju dala postaviť, pôvodom z Číny, chcela mešitu darovať svojmu mužovi ako prekvapenie. Architekt sa do nej šialene zaľúbil a ako odmenu za jej postavenie si vypýtal bozk. Rozmazal jej však rúž, to si všimol Timur, ktorý práve prišiel, nebohého architekta dal popraviť a ženám prikázal nosiť závoj, aby mužov nepokúšali.

Toľko prvé dojmy a zážitky zo Samarkandu, o týždeň sa doň vrátime, pretože má ešte mnoho ďalších nádherných pamiatok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?