Najzápadnejšia časť Ruska

Autor: Martina Rúčková | 6.10.2015 o 14:00 | (upravené 6.10.2015 o 14:13) Karma článku: 8,01 | Prečítané:  1696x

Raz to muselo prísť, čo by boli výlety po Rusku bez navštívenia Kaliningradskej oblasti? S multivstupovými vízami je to o poznanie jednoduchšie, ak sa už turistovi v krvi a pote podarí si ruské víza vybaviť,

nebodaj aj na dva vstupy, asi ich investuje skôr na návštevu Moskvy a Petrohradu, prípadne Zlatého Kruhu, než na Kaliningradskú oblasť. No keďže v jednom zo spomínaných žijem a druhé som už navštívila niekoľkokrát, rovnako ako aj ďalšie zaujímavé strediská v okolí, prišlo i na najzápadnejšie umiestnený cíp Ruskej federácie, enklávu hraničiacu s Poľskom a Litvou. Kaliningradskú oblasť som navštívila v rámci víkendového výletu: večerný let do Villniusu, mimoriadne intenzívny deň vo Villniuse a pri ďalších zaujímavých litovských pamiatkach.  O polnoci, po dvoch hodinách prespatých na lavičke železničnej stanice vo Villniuse, sme konečne nasadli do vlaku na šesťhodinovú cestu do Kaliningradu. Vozeň bol síce ležadlový, no uprostred noci nás zobudila hraničná kontrola. Ráno som privítala na kaliningradskej železničnej stanici pred šiestou hodinou a tak som s polorozlepenými očami nedokázala naplno oceniť jej krásu.

A tak som si ako správny bezdomovec asi dve hodinky zdriemla. Prezradím vám tajomstvo, niektoré z našich šialených cestovných itinerárov zvládam najmä vďaka mojej skvelej schopnosti zaspať v ľubovoľnej polohe a ľubovoľnom dopravnom prostriedku alebo čakárni. Takto napríklad úspešne bojujem s morskou chorobou či nevoľnosťou pri jazde po serpentínach: proste sa "vypnem".

Krátke historické okienko. Dnešná Kaliningradská oblasť bola počas stredoveku pod správou Rádu nemeckých rytierov, neskôr sa stala súčasťou Pruska. Kaliningrad vznikol v polovici 13. storočia a o sto rokov neskôr sa stal súčasťou hanzy. V Königsbergu (starý názov mesta) bol korunovaný v roku 1701 pruský kráľ Fridrich I. Dnes už kláštor neexistuje, o tom neskôr. Táto tradične nemecká oblasť sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu v roku 1945 a o rok neskôr dostala nový názov na počesť Michaila Kalinina, jedného zo Stalinových poskokov. Ten tam podľa všetkého nič významné neurobil, akurát sa mu podarilo v príhodnú chvíľu zomrieť. To už väčšina nemeckého obyvateľstva ušla do jednej z dvoch nemeckých republík, alebo neprežila národnostné čistky. V päťdesiatych rokoch bola oblasť ponúknutá Litovskej socialistickej republike a v roku 1990 na predaj Nemecku, no obe krajiny tieto ponuky odmietli. Dnes je Kaliningradská oblasť izolovaná od zvyšku Ruska: aby sa obyvatelia Kaliningradu dostali do Európy, potrebujú absolvovať zdĺhavé vízové tanečky (s drobnými výnimkami v pohraničných oblastiach Poľska, preto húfne navštevujú napríklad Gdansk), do Ruska sa zasa dostanú bez víz len letecky či po vode. A tak sú na svojom malom kúsku zeme, v Rusku, no zároveň mimo neho, so svojou národnou identitou, no v citeľnej izolácii.

V júli tohto roku si Kaliningrad pripomenul 760 rokov od svojho založenia. Ponúka zvláštnu kombináciu typickej socialistickej architektúry, pomedzi ktorú sa občas vyskytne budova alebo ruiny z obdobia Pruska.

Keď sa konečne ráčilo rozvidnieť, prešli sme sa od železničnej stanice ku königsberskej katedrále, najkrajšej a najvýznamnejšej pamiatke mesta.

 

História katedrály sa datuje už od polovice 14. storočia, Nachádza sa na riečnom ostrove uprostred mesta a vzhľadom na bahnité podložie je zázrak, že sa ju podarilo postaviť. Pomohli tomu dlhé drevené brvná, ktoré boli nabité do zeme ako základy. Katedrála má dve veže, obe zhoreli v roku 1544, no zatiaľ čo tá južná sa zrekonštruovala, severná sa nahradila obyčajnou sedlovou strechou. Dnes je pod ňou chýrna Wallendrodtská knižnica.

Pri katedrále je pribudovaná hrobka známeho nemeckého filozofa Immanuela Kanta. Navrhol ju v roku 1924 architekt Friedrich Lahrs. Kant bol najprv pochovaný v katedrále, v roku 1880 sa jeho pozostatky presunuli do neďalekej kaplnky a neskôr na súčasné miesto jeho posledného odpočinku. Hrobka je podľa všetkého aj dôvod, prečo katedrála prežila dodnes: Rusi ju chceli zrovnať so zemou podobne ako väčšinu okolitej nemeckej architektúry, no trápila ich otázka: A čo s Kantom? Tohto mysliteľa totiž rešpektovali aj oni. Nakoniec nič nevyhútali a všetko, vrátane Kanta, nechali na svojom pôvodnom mieste.

Posledných pár kúskov typických domov s úzkymi priečeliami a červenými sedlovými strechami otočenými na vodu ukazujú, ako asi kedysi mesto vyzeralo. Za upršaného rána na nich bol dosť smutný pohľad.

Po Kaliningrade sme sa premiestňovali autom - dohodli sme si rusky hovoriacu sprievodkyňu, ktorá nás vozila po meste a popoludní vzala na prehliadku Kurskej kosy. Ako som už vyššie spomínala, moja schopnosť zaspať v ľubovoľnom dopravnom prostriedku šla v tomto prípade trochu proti mne, lebo po predošlej noci ma auto uspávalo a len ťažko som držala oči otvorené. Preto bolo najlepšie pri každej pamiatke vystúpiť a prejsť sa pozrieť si ju - chladný a vlhký jesenný vzduch ma okamžite prebral. Veselý červený tehlový kostol je rímskokatolícka Katedrála svätej rodiny.

Na fotografii nižšie takzvaná Brandenburská brána, jedna zo siedmich, ktoré sa v Kaliningrade zachovali dodnes. Leží na ceste do Brandenburského kaštieľa, ktorý sa nachádza v dnešnej dedinke Ušakovo. Svoju kariéru začala ako jednoduchá drevená brána, až kým kráľ Fridrich II. Pruský nezahlásil, že Ordnung muss sein a brána bude z tehál. I tak sa stalo. A ako jediná zo siedmich brán slúži dodnes ako brána. Ostatné sa využívajú na rôzne iné účely, napríklad ako múzeá.

 

Na fotografii nižšie nie je smutný robot, ale Dom Sovietov, ktorý nahradil königsberský hrad. Hrad vyhodili Rusi do vzduchu a začali stavať toto monštrum. V priebehu stavebných prác ale zistili, že pod zemou je veľký dutý priestor spájajúci hrad s katedrálou, ktorý významne narušuje statiku budovy a tak toto zhmotnené nešťastie nebolo nikdy dostavané. Akurát, čo jeho okná v roku pána 2005 slúžili ako svetelná show pri oslavách 750. výročia založenia mesta.

Okolie vyzerá rovnako ošumelo a škaredo.

Jeden z pozostatkov typickej nemeckej meštianskej architektúry so zachovaným nápisom - na tomto mieste bola kedysi lekáreň.

Na obrázku vyššie Kráľovská brána, ktorá sa dočkala rekonštrukcie a dnes v nej sídli múzeum venované najmä cárovi Petrovi I, ktorý Kaliningrad navštevoval.

Plošaď pabedy alebo Víťazné námestie, v pozadí katedrála v typickom modernom ortodoxnom štýle. Sochu zápasiacich býkov majú radi najmä študenti, ktorí si zo semenníkov býkov spravili veľkonočné vajíčka a radi ich farbia rôznymi žiarivými farbami.

Do tretice evanjelický kostol postavený v tridsiatych rokoch minulého storočia, takzvaný Kreuzkirche. Má za sebou zaujímavú históriu, po vojne z neho bola garáž a neskôr fabrika na rybárske siete. V roku 1988 vyhorel a v rámci rekonštrukcie sa uznieslo, že sa bude opäť využívať ako kostol, tentokrát už pravoslávny, i keď sa mu nedá odoprieť vzhľad, ktorý by ste hľadali skôr na západe Európy.

Kaliningradská oblasť leží na náleziskách jantáru: je tu múzeum jantáru a mnoho obchodov so suvenírmi, kde si môžete kúpiť všetko možné jantárové. Alebo sa len prejdite po jednej z pláží na brehu Baltského mora, preosejte piesok a určite nájdete aspoň kúsok jantáru!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?