Úvod do Strednej Ázie: A nakoniec Taškent

Autor: Martina Rúčková | 27.11.2015 o 12:00 | (upravené 4.12.2015 o 9:18) Karma článku: 9,53 | Prečítané:  2855x

Posledný deň nášho výletu sme sa konečne ocitli v Taškente, hlavnom meste Uzbekistanu. Nocovali sme v ňom už predtým, ale vzhľadom na rannú cestu do Ferganskej doliny a vzdialenosť nášho hotela od centra sme nemali možnosť

len tak vybehnúť von a čo-to pozrieť. A tak sme si všetko nechali na posledný deň, no mali sme výhodu v podobe miestneho sprievodcu - nášho spolužiaka z Oxfordu Ulugbeka. Vďaka nemu sme sa dozvedeli podrobnosti života mladých obyvateľov hlavného mesta tejto krajiny. Práve Ulu nám porozprával o tom, prečo je väčšina áut v Uzbekistane biela a značky Chevrolet. A mnoho iných zaujímavých vecí. Spoločne sme sa naraňajkovali a Ulu nás následne odviezol k miestnej galérii, aby sme si poobzerali úžitkové a výtvarné umenie. Kolekcie tohto múzea sú prekvapivo dobré a mapujú mnoho epôch vývoja ľudstva. Nájdete tu miestne úžitkové umenie, krásnu sekciu čínskych a japonských exponátov, a popri nich diela novovekých a súčasných majstrov Západu. Najviac mi však v hlave utkvela návšteva miestnych policajtov, či vojakov, ktorí mali na prvom poschodí exkurziu so sprievodcom. Zamýšľali sme sa, či je to pre všeobecné rozšírenie ich obzorov, alebo je to oddiel, ktorý sa má venovať objasňovaniu kriminalite  v rámci umenia. V každom prípade, bola som rada, keď sme vyšli o poschodie vyššie, lebo vďaka svojej bledej pokožke a blonďavým vlasom a napriek všeobecnej upotenosti a nenamaľovanosti, som medzi pánmi policajtami pútala pozornosť a sama sa cítila ako múzejný exponát. Zaradzujem do kolónky Dievčinky blonďavej a bledej ako stena príhody a skúsenosti.

Poďme ale o Taškente samotnom. Okrem toho, že je hlavné mesto Uzbekistanu, nachádza sa na historickej Hodvábnej ceste. Preslávili ho jeho vedci, architekti a poeti. Spomína sa už v starých zoroastriánskych textoch a v archívoch starovekej Číny sa Taškentská oáza označuje ako Yuni, súčasť štátu Kangju. V najstarších zdrojoch sa Taškent objavuje pod názvami Shi, Chzheshi, Chach, Shash a Binket. Názov Taškent, ktorý v preklade znamená kamenné mesto alebo tyrkysové mesto, sa uchytil až v 10. storočí nášho letopočtu.

Mesto sa paradoxne rozrástlo pod mongolskou nadvládou, a na prelome 14. a 15. storočia, pod Timurovým vedením získalo strategický význam. Rozrastala sa výroba, obchod a darilo sa tu aj umeniu. V druhej polovici 16. storočia sa Taškent spojil s Bucharským chanátom a v 19. storočí nad ním vládol Kokandský chán. Za obdobia sovietskeho zväzu sa stal Taškent hlavným mestom Uzbeckej SSR, od 1. septembra 1991 je hlavným mestom už nezávislej Uzbeckej republiky.

Navštívili sme komplex medries Muyi Muborak a Tilla-Šeich. Vo vnútri sa nachádza múzeum venované textom islamu, najmä koránom z rôznych vekov a v rôznych jazykových mutáciách. Najväčším pokladom je starý Korán Usmana pochádzajúci z 8. - 9. storočia, zvaný tiež Samarkandský manuskript.

A aký by to bol deň bez plovu? Ulugbek nám vysvetlil, že plov je jednoducho uzbecké náboženstvo, ktorá má, údajne, u mužov prednosť dokonca pred sexom. Chápte, najprv sa treba posilniť týmto národným afrodiziakom, kým sa ide na vec. Chápem, žiadna žena neodolá mužovi s arómou cesnaku a baraniny.

Ten náš sme is dopriali v Stredoázijskom centre plovu, obrovskej inštitúcii, kde sa na obed schádza polovica Taškentu na obed. Do pol druhej je plov úspešne vyjedený, preto sa treba poponáhľať. Varí sa vonku vo veľkých kazanoch a čašníčky pendlujú po sále s igelitovými obrusmi na stoloch a sovietskou obsluhou: rýchlo, efektívne a zásadne bez úsmevu. Zato plov s dvojitou porciou baranieho mäsa, sušeným ovocím, vajcami a kazami z konského mäsa chutil fantasticky.

Za suvenírami na poslednú chvíľu sme sa vybrali na miestny trh, plný ľudí. Mojím cieľom bolo vybrať si niekoľko tanierikov a mištičiek s pekným vzorom. A nejaké sušené ovocie a oriešky. Najmä však poobdivovať ten ruch všade navôkol. Akurát bola sezóna jahôd a tak sme ich ochutnali. Sladké a mäkké, boli vynikajúce.

Nuž a týmto sme zavŕšili návštevu Uzbekistanu a na tento rok aj celej Strednej Ázie. Nasledujúci deň sme nasadli na skorý ranný let do Moskvy a večer sme sedeli v lietadle opäť, smerujúc do Londýna a odtiaľ do Oxfordu na stretnutie spolužiakov po piatich rokoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?