Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Na osi Viedeň - Moskva - Šanghaj - Singapur

Autor: Martina Rúčková | 1.12.2015 o 18:20 | Karma článku: 6,13 | Prečítané:  1560x

Do konca tohto roku ostal presne jeden mesiac a ja som sa preto rozhodla december a január venovať spomienkam na dve novoročné cesty, ktoré sme s manželom absolvovali.

Utorky tak budú venované ceste po Juhovýchodnej Ázii naprieč Malajziou, Thajskom a Singapurom z prelomu vlaňajšieho a tohto roku a piatky našej prvej balkánskej ceste z prelomu rokov 2011 a 2012.

Juhovýchodná Ázia bola kúskom sveta, pri ktorej bolo otázkou času, kedy ju aspoň tak trochu načneme. Nakoniec sa vyskytla ako príležitosť novorčná dovolenka, kedy sa nám podarilo splašiť celkom výhodné spiatočné letenky do Singapuru, s prestupom cez Šanghaj. A tak sme si poriadne zalietali: začali sme na druhý sviatok vianočný ráno vo Viedni, odkiaľ sme leteli späť do Moskvy. Následne nás čakal let do Šanghaja, kde sme sa mali zdržať s prestojom asi päť hodín a následne pokračovať do Singapuru. Tak aj bolo. Až na skutočnosť, že v Moskve sme takmer nenastúpili do správneho lietadla.

Ako sa nám to podarilo? V podstate nie našou vinou. I stalo sa, netuším prečo, že spoločnosť China Eastern, ktorou sme leteli, mala do Šanghaja v odstupe asi pätnásť minút hneď dva lety zo šeremetjevského terminálu F. Celý čas som si myslela, že ten svoj máme pod palcom, ešte aj jeho meškanie hlásili. A tak sme sa vybrali v čase boardingu k určenej bráne zmeškaného letu, aby sme zistili, že aj ten druhý let mešká, je to náš let a, lebo Murphyho zákony platia zásadne vtedy, keď sa vám to najmenej hodí, je boarding naň z brány na druhom konci terminálu. A tak čo, krátky trek cez letisko vždy dobre padne, najmä ak treba zhadzovať vianočné kilá. Našťastie sme to stihli. Rovnaké šťastie však nemalo ďalších asi desať pasažierov nášho letu. Nevadí, meškali sme aj ďalej, pretože podľa bezpečnostných pravidiel bolo potrebné vykladať ich batožinu.

 

A tak sme sa nejak ocitli v Šanghaji na letisku. Môj prvý kontakt s Čínou, aj keď vyslovene skrz čínske hieroglyfy na vývesných tabuliach, personál a pasažierov na letisku a akýsi náznak miestnej kuchyne v salóniku letiska. Plánovali sme aspoň na chvíľku vybehnúť do mesta, no pre meškanie sme sa rozhodli, že to odložíme na spiatočnú cestu. Ak prilietate do Číny, máte nárok na dva dni tranzitných víz, ktoré vám udelia priamo pri východe z letiska, na základe preukázania letenky/palubného lístka na nasledujúci let z Číny.

Ďalších päť hodín letu do Singapuru zbehlo pomerne rýchlo. Spomínam si na servírované jedlo, ktoré v prípade oboch letov (do Singapuru aj do Šanghaja) malo typickú vôňu spálenej gumy. Neviem, čo to je, ale zatiaľ som to cítila takmer vo všetkých čínskych jedlách, ktoré som mala možnosť ochutnať.

Ale to sme už pristáli na singapurskom letisku Changi, ktoré je pravidelne hodnotené ako letisko roka a skutočne viac pripomína nákupné centrum, než letisko. Pasová kontrola prebehla prekvapujúco rýchlo, síce musí človek vypisovať rôzne papiere, ale nie je to nič tragické. Vydali sme sa smerom na metro. To ide priamo z letiska, len si človek nesmie zabudnúť zameniť valutu za singapurské doláre, ktorými následne nakŕmi stroj na lístky.

Všetko bolo strašne čisté, priam až sterilné. Tento dojem sa mi následne pri návrate do Singapuru potvrdil, možno s výnimkou čínskej a indickej štvrte, ale ešte aj tie su tak trochu posingapurčené. Metro vlaky boli plné pravidiel toho, čo sa robiť má a čo sa robiť nesmie, samozrejme, aj s patričnými pokutami. Akurát doniesť si svoj durian, to je taká tragédia, že policajtovi sa nebude vašu smradľavú maličkosť ani len pokutovať. Durian je miestny druh ovocia, ktorý je síce skutočne chuťovo lahodný, mne osobne najviac pripomínal mango, len škoda, že vydáva veľmi prenikavý zápach hniloby - čoho, to sa líši od človeka k človeku, niekto durian prirovná k zhnitému ovociu, iný až k zhnitému mäsu. Ochutnávať na vlastné riziko.

Ubytovanie sme si zvolili v arabskej štvrti, kde sme našli takýto veselý kabínkový hostel. V jednej miestnosti je viacero kabínok s matracom a trochou úložného miesta pre jednu alebo dve osoby, ktoré sa dajú zatiahnuť a je možné v nich zasvietiť. Keďže sme potrebovali len prespať jednu noc, rozhodli sme sa pre tento nezvyčajný spôsob ubytovania. (Spalo sa nám skvele, pretože sme si dali lieky na spanie na prelomenie jet lagu a od nasledujúceho rána sme fungovali prakticky na miestnom čase bez akéhokoľvek budenia sa v skorých ranných hodinách, na rozdiel od Kuby.)

No ešte kým sme si ľahli spať, vybrali sme sa rýchlo nájsť miesto, kde by sa dalo navečerať. Čo čert nechcel, spustila sa taká silná prietrž mračien, že nám neostávalo nič iné, len rýchlo precupkať popod markízy a nájsť miesto, kde ešte budú niečo podávať. Takže v arabskej štvrti Singapuru sme našli taliasnku pizzériu, kde sme si, dvaja Slováci žijúci v Rusku, dali jedno belgické a jedno japonské pivo. Nech žije globalizácia!

Vstali sme skoro ráno, naraňajkovali sa u nás na hosteli a potom sme sa pomalým krokom prešli k autobusovej zastávke, odkiaľ nám odchádzal autobus do malajskej Melaky. 

Pouličné umenie, ktoré nás čakalo aj na polostrove Penang.

Náš autobus odchádzal spred neoznačeného miesta pred hamburgerovou vývarovňou Wendys, našťastie sa na mieste v správnej chvíli ocitol zástupca autobusovej spoločnosti, ktorý skontroloval naše lístky a usadil nás do šialene klimatizovaného autobusu, čo bolo, ako sme neskôr zistili, v tejto oblasti štandard. Po asi polhodine cesty sme prešli pasovou kontrolou a pokračovali sme ďalej smerom do Malajzie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?