reklama

Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Uprostred čajových plantáží Cameronských výšin

Ďalšia jazda super-extra klimatizovaným autobusom nás priniesla do zelenej horskej oázy, ku ktorej viedla kľukatá cesta a na konci ktorej nás čakali jedinečné pohľady na krajinu navôkol. Jedným takým hneď aj začnime. Bez okolkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nádhera, však? Cameronské výšiny sú zelenou oázou pokoja uprostred Malajzie, s hornatou krajinou, kam oko dovidí, rozprestierajúcou sa na území rovnako veľkom ako Singapur. Objavil ich v roku 1885 Sir William Cameron, britský prieskumník, ktorý mal za úlohu zmapovať túto časť dnešnej Malajzie. Briti, vidiac to množstvo zelene a príjemný horský vzduch, chceli mať z vysočín miesto, kde by budovali sanatóriá. Do džungle vysekali provizórnu cestu. V ďalšej iniciatíve týmto smerom pokračovali až o štyridsať rokov. Spolu s výskumami, či sa na tomto mieste dajú pestovať plodiny ako čajovníky, kávovníky, ovocie a zelenina, Briti dôkladnejšie preskúmali územie vysočín a rozhodli sa doň investovať svoj čas aj peniaze. V roku 1926 došlo k prvej zonácii, následne investovali tri milióny dolárov na výstavbu cesty až po Tanah Rata. Na ceste súčasne pracovalo od 500 do 3000 pracovníkov, ktorí sa sa borili s nepríjemnými poveternostnými podmienkami a hrozbou malárie. Materiál a ťažké náradie na stavby cesty viezli hore kopcom vlaky na parný pohon, ktoré dokázali prekonávať strmé výškové rozdiely.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už v polovici tridsiatych rokov minulého storočia by ste v Cameronských výšinách našli šesťjamkové golfové ihrisko a okrem neho niekoľko ubytovní, chatiek, školu, farmy a plantáže a mnoho ďalšej infraštruktúry. Udalosti 20. storočia ďalší vývoj zabrzdili, no v posledných dvoch desaťročiach sa opäť rozbehol a dnes sú Kameronské vysočiny plné turistov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tanah Rata je jedno zo stredísk v rámci Cameronských výšin, jeho názov v preklade znamená plochá zem. Áno, v podstate to je taký kúsok placky uprostred zelených hôr navôkol, mne ešte pripomínal tatranský lyžiarsky rezort z deväťdesiatych rokov v lete, akurát pohodený v džungli. Budovy rôzneho štýlu nahádzané jedna vedľa druhej striedajú šiatre, v ktorých sa predáva všetko, suveníry, oblečenie, jedlo, miestne výrobky. Je tu niekoľko barov, ktoré sa večer naplnia zahraničnými turistami, v strede toho celého, v okrúhlej hríbikovitej budove sídli turistické informačné centrum. Cez neho si zahovoríme taxikára na nasledujúce popoludnie (pokračujeme ďalej na polostrov Penang) a poldňovú poznávaciu exkurziu po okolí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ubytovaní sme v penzióne indických majiteľov, je to pekný a čistý veľký rodinný dom rozdelený na niekoľko izieb s vlastnými kúpelňami. Dve steny majú veľké okná s výhľadom na zeleň na úbočí kopca, do ktorého je budova vtisnutá. Tam sme aj dostali radu na reštauráciu s indickým jedlom na druhom konci Tanah Raty, vyskúšali sme, bolo naozaj dobré.

V ten podvečer ale ešte berieme taxík, ktorým sa vezieme do návštevníckeho centra jednej z čajových plantáží - na terase s krásnym výhľadom na precízne rozdelené hriadky na zelených svahoch vychutnávame miestny čaj v kombinácii s rôznymi koreniami: dávame si masala čaj a kardamónový čaj. (Je to zaujímavá kombinácia, Arabi napríklad kardamón bežne melú do kávy.) Čo-to, podľa možností, kupujeme ako suvenír, v minimálnom množstve, viac sa do malého ruksaku nevojde..

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nasledujúci deň začíname s exkurziou po okolí. Organizátori majú dosť laxný prístup, najprv meškáme, potom rozvážame hostí z jedného hotela na druhý, odkiaľ ich vezie autobus nevedno kam, kým sa konečne dostaneme k prvému bodu programu, prehliadke miestneho včelárstva. Pár úľov, veľa sôch včielok. V mojej rodine sa nachádza hneď niekoľko zanietených včerlárov, tak aspoň neľutujem nedostatok informácií. Súčasťou tohto komplexu je obrovský obchod so všetkým možným z medu, vosku a propolisu.

Obrázok blogu

Ďalšou zastávkou je Motýlia záhrada, kde majú veľké motýle so zamatovými krídlami, ktoré budia dojem, že sú hračkárske. Údajne žijú krátko, len dva týždne. No motýle nie su jediné tvory v tejto záhrade, nájdete tu zástupcov hmyzu, plazov a inej fauny vysočín, s ktorými by ste sa inak mohli stretnúť najmä na trekoch džungľou. Našťastie tu nemajú Rafflesiu, parazitickú kvitnúcu rastlinu s kvetom s piatimi lupeňmi, červenými s bielymi fľakmi, v podstate vyzerá ako rozkvitnutá muchotrávka. Volajú ju mŕtvolný kvet alebo mäsový kvet, pretože už na veľkú vzdialenosť smrdí ako rozkladajúce sa mäso. Tento smrad je dôležitý pre jej prežitie, láka ním hmyz, ktorý prenáša peľ zo samčích rastlín na samičie. Pomenovaná je po Sirovi Thomasovi Stamfordovi Rafflesovi, ktorý založil Singapur a túto rastlinu objavil počas expedície po Indonézii. Neviem, či sa mu tým jeho súputníci nesnažili niečo povedať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na nasledujúcich fotografiách je miestny druh hmyzu pripomínajúci listy a drobné vetvičky stromov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Náš sprievodca všetku túto háveď nadšene vyberal a ukazoval nám. Utešovala som sa len predstavou, že úbohý škorpión mal z tohto procesu ešte väčši stres ako my.

Obrázok blogu

V Cameronských výšinách sa vo veľkom pestujú aj jahody a tak ďalšou povinnou zastávkou bola jahodová farma. Kúpili sme si balenie miestnych jahôd, aby sme so smútkom skonštatovali, že sa jedná o supermarketovú odrodu takzvaných "skákajúcich jahôd" - keď spadnú na zem, odrazia sa od zeme ako skákacia loptička, nerozpučia sa. Kúpite ich vo väčšine supermarketov a nemajú veľa chute. A každý, kto odrástol na domácich jahodách, ten rozdiel okamžite pocíti.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

A na záver sme ešte navštívili budhistický chrám, v ktorom sa údajne nachádza štvrtá najväčšia socha Budhu v Malajzii. Zasvätený je čínskemu námornému dôstojníkovi a eunuchovi Zheng Ho-ovi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prehliadka skončila opäť pri turistickom informačnom centre, kde nás už čakal náš taxikár, ako sa neskôr ukázalo, amatérsky jazdec rally (aspoň podľa štýlu jazdy), ktorého služby sme využili na presun na polostrov Penang, do mesta George Town.

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu