Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Koloniálna Malacca

Autor: Martina Rúčková | 9.12.2015 o 11:30 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1201x

Malacca lebo Melaka, sú dva názvy pre jedno a to isté mesto, ktoré dnes leží na polceste medzi Singapurom a malajským hlavným mestom Kuala Lumpur.

Po rovnakej trase, teda zo Singapuru do Kuala Lumpur, sme to mali namierené aj my, preto sme sa rozhodli v tomto pôsobivom meste zastaviť, už keď ho máme takto po ceste. Ešte som sa nestihla poriadne spamätať z toho, že na zoznam navštívených krajín mi pribudol Singapur (ktorý sme podrobnejšie pochodili na konci tejto cesty) a už som sa spamätával zase: tentokrát z toho, že náš autobus nás vyložil niekde údajne neďaleko od historického centra Malaccy.

Ocitli sme sa v poriadnom teple, ktoré zintenzívnil prechod z klimatizovaného autobusu. V prvom rade sme potrebovali niekde zmeniť peniaze, Našťastie sme našli hneď neďaleko obchodné centrum, kde sa nám po chvíli podarilo identifikovať zmenáreň, v ktorej sme zmenili doláre za malajské ringgity. A až potom sme sa mohli vydať uličkami hore-dole naprieč Malaccou, až kým sme sa dostali k niečomu, čo pôsobilo ako centrum. To bezpečne spoznáte podľa zvýšenej koncentrácie ľudí aj rikší.

Toto mesto prežilo dlhú dobu ako pokojná a jednoduchá rybárska dedinka. Na jej mieste založil sultán pochádzajúci z miesta, kde sa dnes nachádza Singapur, mesto a to na prelome 14. a 15. storočia. Potreboval prístav, ktorý by bol prístupný v každom ročnom období. Sultán sa volal Parameswara a podľa legendy údajne oddychoval pod stromom pri rieke počas poľovačky, keď videl, ako malý kančil (vyzerá ako dieťa myše a srnky, podľa toho sa aj po anglicky volá mouse deer) dokázal premôcť loveckého psa a vtiahnuť ho do rieky. Parameswara to bral ako znak toho, že tento malý a nenápadný kus zeme toho veľa dokáže a tak sa tam rozhodol založiť mesto. No a keďže sa opieral o kmeň indického egreša, ktorý sa volá malacca, toto meno dal aj novozaloženému mestu. Aké poetické. Hneď po tom priplával do mesta čínsky admirál Cheng Ho, nesúc dary od panovníka z dynastie Ming a spolu s nimi prísľub, že ich ochránia pred nepriateľmi zo Siamu (dnešné Thajsko). Čoskoro do Malaccy začali prúdiť aj osadníci z Číny, Babovia a Nónovia, ktorí tu vytvorili Peranakanskú kultúru, ktorá sa tu a na polostrove Penang zachovala do dnešných čias.

V roku 1511 začalo v Malacce obdobie portugalskej nadvlády po tom, čo mesto dobyl Alfonso de Albuquerque, ktorý do meste priplával z Goi s flotilou osemnástich lodí. Alfonso vyvraždil alebo predal do otroctva všetkých moslimov mesta, no omilostil čínske, barmské a indické obyvateľstvo. Portugalci chceli dobytím Malaccy ovládnuť ázijský námorný obchod, namiesto toho ho len rozštiepili a Melacká úžina sa stala nebezpečnou, pretože ju mesto efektívne nechránilo. Začiatkom sedemnásteho storočia začali na portugalských kolonialistov útočiť kolonialisti holandskí. V roku 1641 sa im to definitívne podarilo, s pomocou Johorského sultána a mestu vládli až do roku 1798. Nepovažovali ho však za hlavné stredisko svojej kolónie, skôr sa sústredili na Bataviu - Jakartu v dnešnej Indonézii. Ale zato mestu dali červenú budovu radnice, ktorá v centre Malaccy stojí dodnes. Potom v roku 1795 Holandsko dobyli Francúzi a na túto konkrétnu holandskú kolóniu sa ulakomilo Anglicko, takže sa s Holandskom v roku 1824 dohodlo na jej zámene za provinciu Bengkulu na Sumatre.

Ako pozostatok koloniálnych čias tu ostala aj eurázijská menšina s portugalskými koreňmi, ktorá hovorí svojou vlastnou odnožou kreolčiny - Cristao.

Ako prvé nám padli do očí všadeprítomné rikše. Bodaj by aj nie, mali sme čo robiť, aby sme prešli cez ulicu bez toho, aby nás nejaká zrazila. Boli vo všetkých možných farebných aj tematických vyhotoveniach, jedna bizarnejšia ako druhá a každá jedna bliakala nejakú pesničku (tématickú) na celé kolo. Myslím, že bláznivejšie rikše, minimálne, čo sa vzhľadu týka, nemajú nikde na svete.

Na nasledujúcej fotografii sa nachádza Brána A Famosa, alebo Porta de Santiago - posledná známka pevnosti, ktorú tu v roku 1511 vybudovali Portugalci. Holanďania sa celú pevnosť rozhodli vyhodiť do vzduchu a táto časť ostala, pretože ju zachránil Sir Stamford Raffles, zakladateľ britskej kolónie Singapur.

 

Za samotnou bránou si môžete všimnúť schodisko, to vedie na kopec, na ktorom sa nachádzajú pozostatky Chrámu sv. Pavla. V štyridsiatkach a pri nepríjemnej miestnej vlhkosti nie je výstup na kopček žiadna radosť, ale zato treba uznať, že miestni priživovači sa na turistoch sú pripravení a v každej etape vášho výstupu máte aspoň dvoch predajcov chladenej minerálnej vody. Tento kostol postavil kapitán jednej z lodí portugalskej flotily v roku 1521 a rád ho navštevoval Sv. František Xavierský, po jeho smrti v Číne si tu jeho telo niekoľko mesiacov pobudlo, kým ho nepochovali v indickom Goa, kde leží dodnes. V roku 1590 si Holanďania postavili svoj vlastný kostol pod vŕškom a k tomuto sa už nikomu nechcelo pechoriť a tak postupne spustol a už vyše 150 rokov existuje ako súbor ruín.

Tu vidíte spomínaný nový holandský kostol, spolu s budovou radnice, Stadthuysu, ktorý bol postavený ako verná kópia svojho kolegu v holandskom Hoorne. Celý zhluk červených budov leží na takzvanom Holandskom námestí. Christ Church kostol je najstarším protestantským kostolom v Malajzii a na jeho stavbu sa priniesli tehly až z holandského Zeelandu.

Najlepším spôsobom, ako si pozrieť Malaccu, je z rieky. A tak sme sa aj my rozhodli nastúpiť na jednu z výletných lodí na okružnú plavbu po rieke, ktorá nesie meno mesta. Vlieva sa do Melackej úžiny a oddeľuje historické centrum mesta od rezidenčnej a obchodnej časti (ulice Jonker a Heeren).

Ľudia si krátia čas na nalodenie rôznym spôsobom, dvaja páni ponúkali tradičnú reflexnú masáž chodidiel. Tú sme neskôr vyskúšali aj my, v čínskej štvrti je tých salónov neúrekom, človek nevie, ktorý si vybrať skôr. Reflexná masáž v podaní Číňanky so silnými prstami bola mierne bolestivá a zaradzujem ju skôr do kategórie zážitok než do kategórie procedúra.

A tak sme sedeli a obdivovali budovy v typickom štýle. Z niektorých z nich sú dnes reštaurácie či hotely.

Po plavbe sme pokračovali prechádzkou po meste, vychutnávajúc si jeho jedinečnú atmosféru.

Nakoniec sme sa odviezli taxíkom k autobusovej stanici, kde sme nasadli na autobus do Kualy Lumpur.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?