Zimná cesta po Balkáne: Novoročný Trogir a jazda po Hvare

Autor: Martina Rúčková | 25.12.2015 o 8:45 | (upravené 26.12.2015 o 8:09) Karma článku: 11,77 | Prečítané:  4693x

Ako na Nový rok tak po celý rok? Nuž v takom prípade mal byť rok 2012 najmä cestovateľský, čo sa aj splnilo, pokojný, čo vzhľadom na svadobné prípravy neprichádzalo do úvahy, a bez opice, o výsledku pomlčím.

Trogir

Ráno sme vďaka tomu, že sme to zabalili dosť rýchlo po polnoci, vstali skoro, sadli do auta a previezli sa do mestečka Trogir. To má neuveriteľný stredomorský nádych a obrovskú koncentráciu malebných fotogenických zátiší na meter štvorcový. Zaparkovali sme niekde na jednej z bočných ulíc na móle a potom sme sa prešli po otváracom mostíku, ktorý veselo vibroval vždy, keď po ňom prešlo auto. Asi dve hodiny sme sa potom túlali tými chutnučkými a takmer vyľudnenými uličkami. Život sme objavili až pri miestnej katedrále. Ako inak.

Čo je na Trogire také fascinujúce? Najmä skutočnosť, že územný plán historického centra mesta sa zachoval v nezmenenej podobe do dnešných čias: tak, ako ho svojho času Gréci založili, elegantne využívajúc pravidelné línie a uhly, tak na ruinách starých budov vznikali nové. Kostoly najmä románskeho slohu nádherne dopĺňajú renesančné a barokové prvky z obdobia Benátskej republiky.

Trogir má za sebou 2300 rokov udalostí. Prezývajú ho Kamenná kráska. Vzniklo na prelome 4. a 3. storočia pred naším letopočtom, založili ho grécki osadníci, dostalo meno Tragurion. V prvom storočí pred naším letopočtom sa stal rímskou municipalitou pod názvom Tragurium Civium Romanorum, súčasťou provincie Dalmácia. V piatom storočí nášho letopočtu, po páde Rímskej ríše, píše svoju históriu ako nezávislé mesto. V šiestom storočí sem prichádajú Chorváti, ktorí si prispôsobujú mesto najmä svojim umením. Začínajú sa stavať kostoly vyzdobené špecifickými ornamentmi. V desiatom storočí sa mesto bránilo proti Benátkam a tak sa dohodlo s kráľom Uhorska, že ho budú podporovať výmenou za pretrvávajúcu nezávislosť mesta, ktorého obyvatelia si budú môcť voliť radných.

Počas 12. storočia neboli Benátky už len hrozbou, ale na mesto niekoľkokrát zaútočili. V 13. storočí dali miestni postaviť novú katedrálu, hneď po tom, v roku 1420 prišla benátska okupácia, ktorá trvala až do roku 1797. Trogiru ale prospela, v tomto období vzniklo mnoho nových budov: domy, paláce, veže a pevnosti. Nezávislosť si Trogir užil len krátko, netrvalo dlho a vrhol sa naň Napoleon. Vraj ale tiež priniesol niečo dobré, na toto obdobie miestni spomínajú ako na čas, kedy sa prijalo mnoho zákonov na ochranu verejného zdravia a rozvoj miestneho hospodárstva. Potom prišli Rakušania, ktorí so sebou priniesli obdobie chorôb, epidémií a hladu. Zmena k lepšiemu prišla až v druhej polovici 20. storočia, po tom, čo odozneli hrôzy revolučných rokov a dvoch svetových vojen.

Hľadiac na toto priam rozprávkové mesto nie je prekvapujúce, že až 50 percent mestského rozpočtu napĺňajú príjmy z cestovného ruchu. Trogir má sice len niečo vyše trinásťtisíc obyvateľov, no jeho hotely a apartmány majú kapacitu až dvadsaťtisíc lôžok. Rovnomenná lodenica, ktorá v meste funguje, dokáže naraz postaviť až dve lode s hmotnosťou 55 000 ton. V období od roku 1990 do roku 2004 z nej vyplávalo 93 lodí.

V súčasnosti je zo Splitu do Trogiru najjednoduchšie dostať sa autom, no v budúcnosti sa má vraj predĺžiť prímestská železničná doprava, ktorá bude priamo spájať tieto dve mestá.

Zvyšok prvého dňa v novom roku bol pokojný a pomalý, lenivý nie z našej iniciatívy, skôr z faktu, že osadenstvo Trogiru aj Splitu sa len veľmi pomaly spamätávalo z bujarých silvestrovských osláv. To z praktického hľadiska znamenalo, že k jedlu sme sa horko-ťažko dostali až o tretej popoludní, kedy sa niekomu konečne ráčilo otvoriť prvý stánok s občerstvením.

 

Kompou na Hvar

Druhého januára ráno sme vstávali extra skoro, čakala nás kompa, ktorá nás mala dopraviť na ostrov Hvar. Hádate správne, Stari Grad sa nachádza na zozname UNESCO. Okrem toho je to jedna z obľúbených slovenských dovolenkových destinácii. Tak sme sa teda rozhodli, že si Hvar pozrieme aj z blízka. Najprv sme sa teda dopravili skorou rannou kompou do prístavu, z ktorého sme sa odviezli do centra Stareho Gradu, kde sme sa poprechádzali a nadýchali čerstvého morského vzduchu. Takáto dovolenka pri mori v zime je ináč skvelá vec, pretože človek trávi čas pri zdravom slanom vzduchu aj v zime, akurát mu nie je teplo a ani len zo spoločenských konvencií nie je nútený sa ani opaľovať, ani kúpať. Zubaté slniečko ho väčšinou opáli aj proti jeho vôli.

Za Stari Grad, podobne ako Trogir, môžu opäť Gréci, tentokrát z Parosu, ktorí ho osídlili v štvrtom storočí pred naším letopočtom. Významný je spôsob, akým Gréci využívali pôdu. Delili ju na parcely, ktoré mali svoje presne vymedzené hranice vyložené kameňmi. Poľnohospodárstvo na tých istých parcelách prekvitá dodnes, pestuje sa tu najmä vinič a olivy.

Stari Grad pôsobí veľmi zaujímavo a grécke vplyvy sú neodškriepiteľné. Na skoré ráno to v meste prekvapujúco žilo. Chvíľku sme uvažovali, či si nesadneme a nedoprajeme kávičku, ale nakoniec sme to zvládli aj bez nej a pobrali sa ďalej naprieč ostrovom. Čakala nás cesta cez hory cez doly, kde sme kadekomu ponakúkali do záhrady a absolvovali cestnú cikpauzu s jedným z najkrajších výhľadov. Po ceste sme videli viacero výrobcov vína, ktorí svoje produkty aj predávali, no keď sme sa konečne jedného odhodlali navštíviť, mal zatvorené.

Zaparkovali sme v prístave v Sučuraji. Mali sme dosť času a  tak sme sa vybrali na prechádzku po okolí. Tajne sme dúfali, že sa aj najeme, ale miestne zariadenia boli skoro všetky zatvorené. Skončili sme v originálnom chorvátskom zafajčenom výčape, kde dvaja miestni mastili karty. Objednali sme si pivo (teda ja, manžel bol za volantom) a dali sa do reči s pánom domácim. Prišla reč na to odkiaľ sme a keď sa dozvedel, že mojim rodiskom sú Košice, nadšene nám začal ukazovať fotky, na ktorých je so svojím futbalovým tímom v Košiciach. Takto vraj chodili do Košíc niekoľko rokov. Poukazoval nám ktorým smerom sú vily majetných Košičanov a porozprával, ako to tam vyzerá v lete. Nakoniec nám odporučil miestne potraviny, tam vraj zoženieme niečo pod zub.

I tak bolo. Niečo pod zub sme veruže našli, nakúpila som do zásoby pečivo a obloženie k nemu a v aute som nám zostrojila plnené žemle. Obed vybavený, nasledovala cesta ďalej. Sprvu sme sa i báli či vôbec kompa dorazí, tá mini prístavná búdka bola zatvorená, nakoniec sa ale otvorila a tesne pred odchodom lode sme zohnali aj lístky. Nalodili sme sa, absolvovali cestu do prístavu blízko Dubrovníka a odtiaľ sme už opäť pokračovali autom. Po ceste sme presekli tú časť Bosny a Hercegoviny ktorá zasahuje do Chorvátska, ale o tom až nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?