Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Pouličné jedlo a umenie George Townu

Autor: Martina Rúčková | 30.12.2015 o 14:00 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1302x

Keď náš náš malajský pretekár Formuly 1 konečne vyložil zo svojho mierne rozheganého monopostu, mali sme chuť bozkávať zem pod našimi nohami. A tak sme veľmi neprotestovali, že k ubytovni je to ešte asi poldruha kilometra.

Jednoducho sme vzali ruksaky na plecia a cestou sa kochali v pozoruhodnej atmosfére a architektúre mesta, ktoré nás obklopovalo.

George Town je hlavným mestom federálneho štátu Malajzie Penang, ktoré leží na rovnomennom ostrove. Dostať sa naň ale dostanete aj autom, pretože s kontinentálnou Malajziou ho spája most. V čase nášho príchodu bol kvalitne vyťažený.

Svoju históriu ostrov začal písať skôr, ako súčasť štátu Kedah - významné indické obchodné centrum. Historicky bol Kedah miestom, na ktorom vznikali prvé indické osídlenia. Indickí obchodníci navštevovali polostrovnú Malajziu už začiatkom prvého storočia nášho letopočtu. Makladali tu zlato, bylinky a korenie. So sebou si, prirodzene,  priniesli aj svoju kultrúru a tak sa na Penamg dostali budhizmus a hinduizmus. Okolo deviateho storočia na Penang dorazili aj moslimskí kupci z Indie a Blízkeho východu, ich cieľom bol obchod s krajinami Juhovýchodnej Ázie. Na rozdiel od Číňanov a Indov Moslimovia intenzívne pracovali na šírení svojho náboženstva - islam ako hlavné náboženstvo Malajzie dnes nadväzuje na ich posolstvo. Kupci z Európy sa začali na Penangu objavovať od 14. storočia, prví pochádzali z Portugalska, ktoré dlho utajovalo svoje mapy Juhovýchodnej Ázie, ktorú zmapovali počas svojich námorných expedícií.  Čínski obchodníci objavili Penang v 15. storočí, v tomto období vznikol názov Penang, ktorý označuje druh orecha (areca nut). Číňania ho volali Ping-Lang-Seu. Na konci 16. storočia dorazili aj Angličania a Holanďania. 

George Town založil 11. augusta 1786 obchodník a kapitán Francis Light pracujúci pre Britskú východoindickú spoločnosť ako základňu spoločnosti v Malajzijských štátoch. Meno dostala po britskom kráľovi Jurajovi III., pričom občas využíva aj verziu názvu Georgetown.  No Penang bolo treba sprístupniť - pokrytý bol hustou džungľou. Historka vraví, že Light na to použil mimoriadne kreatívny prístup: do džungle vystrelil z kanóna guľu plnú strieborných mincí. Džungľa sa rýchlo vyklčila a na takto získanej pôde sa začal budovať dnešný George Town.

Objav cínu v roku 1840 v susednom štáte Perak ovplyvnil ďalší rozvoj Penangu ako obchodného strediska. V roku 1905 sa na ostrove natiahlo elektrické vedenie. Od roku 1910 sa na Penangu obchoduje s kaučukom. Rok 1941 priniesol bombardovanie Japonskom, po ktorom sa Angľičania ostrova vzdali. Vrátili sa na konci druhej svetovej vojny, no už nikdy si plne nevydobyli svoje predošlé postaveni. V roku 1957 ho britská kráľovná Alžbeta II. vyhlásila za mesto. George Town je známy predovšetkým jedinečnou fúziou všetkých kultúr, ktoré sa vyskytujú v Malajzii: malajskej, indickej aj čínskej. Už spomínaný Penangský most, hlavná brána na ostrov začal fungovať v roku 1985; s dĺžkou 13,5 kilometra je piatym najdlhším mostom na svete. Rok 2004 priniesol zdrvujúcu katastrofu v podobe tsunami, ktorá spôsobila rozsiahle škody a vyžiadala si niekoľko obetí. Z lepších správ spomeniem ocenenie Penangu časopisom TIME ako miesto s najlepším pouličným jedlom v Juhovýchodnej Ázii. V roku 2008 bol Penang spolu s Malaccou zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ostrov s poldruha miliónom obyvateľov dnes navštevuje šesť miliónov turistov ročne - z hľadiska obľúbenosti je tretím najnavštevovanejším miestom Malajzie.

Povestné pouličné umenie, ktorým sa George Town preslávil, sme našli aj na stene násho hostela Moon Tree 47, ktorý môžem vrele odporúčať - až sme sa s manželom zamýšľali, či jeho majiteľ aj niečo zarobí. cena prívetivá, ešte prívetivejší majiteľ, ktorý nám po príchode dal vlastnoručne navrhnutú mapu mesta, v ktorej boli samostatne vyznačené všetky pamiatky, miesta s pouličným umením a umiestnenia stánkov s jedlom. Vlastnoručne nám označil tie najzaujímavejsie a najlepšie, pri jedle aj to, ktoré stánky sú otvorené cez deň a ktoré až v noci. Dostali sme telefón s miestnou sim kartou a čislami ako na majiteľa Kenta, tak aj na taxíky a ďalšie potrebné miesta. Na fotografii nižšie naša sprcha v prírode - konkrétne na terase ubytovne. Vonku bolo aj podvečer tak teplo, že nám bohato stačila aj studená voda, napriek tomu, že teplá tiekla tiež.

 

Zlepšovanie verejného priestranstva umením na Penangu začal litovský umelec Ernest Zacharovič, ktorý tu zanechal hneď niekoľko diel na stenách budov. Namaľoval aj dievčatko na stene nášho hostela a ďalšie najobľúbenejšie diela, ktore, spoznáte podľa toho, že sa pri nich pravidelne zastavujú a fotia turisti. Medzi ďalšie zaujímavé projekty patrí séria zváraných kovových obrysov, ktoré odkazujú na vtipné a častokrát až bizarné historky, ktoré vo výsledku dali uliciam mesta ich názov. 

 

 

 

Významnou súčasťou historického dedičstva Penangu sú takzvané klanové móla. Z kedysi siedmich dnes zostalo šesť, pričom len niektoré z nich sú prístupné pre turistov. Po jednom alebo oboch stranách móla stoja príbytky, obchody a reštaurácie. Dnes sú poslednými pozostatkami čínskeho osídlenia tohto ostrova, kedysi boli miestom, kde sa nakladal a vykladal tovar na a z lodí. Každé z mól postupne ovládol jeden konkrétny klan, pričom medzi jednotlivými klanmi panovala tvrdá rivalita. Sú zároveň turistickou zaujímavosťou aj miestom, kde dodnes žijú členovia miestnej čínskej komunity. Fotografia to nedokáže prezradiť, ale okolitá voda dosť nepríjemne zapácha a z mól je výhľad najmä na všeobecný neporiadok.

 

 

 

 

Ďalší street art sme našli cestou z mól. Bruce Lee bojujúci s mačiatkom je súčasťou projektu 101 Lost Kittens, ktorý pozostáva z dvanástich "mačacích" obrázkov.

 

 

 

Späť do centra mesta sme sa vrátili cez arabskú štvrť s krásne osvetlenou mešitou. V meste je aj arménska štvrť plná zaujímavého umenia a ateliérov. Ulice George Townu sú v noci príjemne osvetlené, plné ľudí, zvukov a vôní. Je to miesto, kde sa nebudete báť túlať sa, hoci aj celú noc. V baroch zasa nájdete ľudí z každého kúta sveta - kakofónia desiatok rôznych jazykov, ktoré okolo seba budete poćuť, je osviežujúca. 

A to najlepšiena záver: povestné jedlo, ktoré sa predáva, servíruje aj konzumuje priamo na ulici. Niektoré stánky predávajú jedlo na stojáka, iné majú improvizované sedenie so superrýchlou obsluhou. Každý zo stánkov sa špecializuje na jeden až tri druhy jedál, pričom recepty a tajné vychytávky kolujú v rodinách po celé generácie. Prevládajú výcary s rezancami, ryža na sto spôsobov vrátane koláčikov či placiek, každé z jedál má maximálne jednu dominujúcu chuť. V obľube sú morské potvory a ako dochucovadlá sa štrdro využívajú sójová, ustricová a rybacia omáčka. Na moje veľké prekvapenie tu nekorenia až tak oduševnene, ako v Thajsku. Jedlo je zaujímavé a jesť ho u niekoho na priedomku, s výhľadom na všetok chaos pri stánku a ľudí na ulici tento zážitok ešte zlepšuje.

 

 

 

Napriek dlhej noci sa nám nasledujúci deň ráno podarilo zobudiť a vybrali sme sa po pamiatkach George Townu, ktoré sme predošlý deň nestihli navštíviť. O nich v pokračovaní tohto seriálu.

Prajem Vám skvelé silvestrovské oslavy v kruhu tých, ktorých máte najradšej a do nového roku 2016 len to najlepšie. Ja sa pokúsim vypustiť ďalšie tri články do konca budúceho týždňa. (Aktuálne spoznávam koloniálne Mexiko, tak je to v trochu improvizovaných podmienkach :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?