Potulky po Baku

Autor: Martina Rúčková | 5.3.2016 o 10:30 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  5545x

Hneď nasledujúci týždeň po návšteve Volgogradu sme naplno využili predĺžený víkend, ktorý priniesol ruský štátny sviatok začiatkom decembra. Jednu vec má Rusko vymyslenú fantasticky a síce štátne sviatky.

Parlament sa každoročne pozrie na sviatky v kalendári, tie, ktoré pripadajú na sobotu alebo nedeľu sa presunú na pracovný deň a niektoré sa presunú kompletne na iný mesiac, všetko tak, aby sviatok pripadol na piatok alebo pondelok, prípadne ak sa so sviatkom hýbať nemôže a pripadá, povedzme na utorok, vhodne sa k nemu prilepí iný deň voľna, takže máte párkrát za rok predĺžený víkend o troch-štyroch dňoch a januárové novoročné sviatky, ktoré v závislosti od víkendu okolo nich trvajú od prvého do ôsmeho až desiateho januára. A to sa už potom plánujú cesty okolo toho.

A takto sme sa v piatok dopoludnia ocitli v lietadle na pravidelnej linke Moskva - Baku. Na letisku ma čakala moja spolužiačka z Oxfordu Dinara so svojím manželom Šafakom, ktorí boli našimi hostiteľmi nasledujúce dva dni. A keď sa povie azerbajdžanská pohostinnosť, je to all inclusive. Najviac si však vážim to, že nám mesto, v ktorom žijú, ukázali svojimi očami. Dinara je etnická Tatárka okrem ruštiny a tatárskeho dialektu ovláda azerbajdžanský jazyk, Šafak zasa z Turecka, ktorého jazyk je v jednej jazykovej skupine, takže si rozumejú. Šafak sa zasa snaží naučiť po rusky, aby sa vedel porozprávať s Dinarinou rodinou, v čase, keď sme sa stretli, sme sa ustálili na spoločnom jazyku angličtine. Dinara aj Šafak pracujú pre BP Azerbajdžan, Dinara na právnom oddelení (popri tom stihla vydať knihu s názvom Biele schody o smutnom a ťažkom živote mladého tatárskeho páru, ktorý sa snaží "dobyť" Kazaň, hlavné mesto Tatarstanu a nájsť v ňom miesto pre seba) a Šafak ako projektový manažér.

Dinara a Šafak nás čakali na letisku Heydara Alieva. Z Ruska naň lietajú oba ruské letecké giganty, štátny Aeroflot (najlacnejšie) aj súkromý sibírsky S7, okrem nich aj azerbajdžanské štátne aerolinky. Z iných krajín vás do Baku dopraví napríklad Austrian, BMI, Turecké aerolínie, Lufthansa či Qatar Airways. Zložili sme sa u našich hostiteľov a prakticky okamžite sme opäť naskočili do auta a vybrali sa poznávať zákutia starého Baku.

Baku, hlavné mesto Azerbajdžanu, je najväčším mestom v rámci Kaukazu a Kaspického mora. S nadmorskou výškou dvadsaťdeväť metrov pod hladinou mora predčí dokonca aj holandský Amsterdam a zároveň je najväčším mestom na svete, ktoré sa nachádza pod hladinou mora. Mesto sa dá rozdeliť na tri časti: Staré mesto, Sovietske mesto a Nové mesto. Územie mesta a jeho okolia boli osídlené už v dobe kamennej. Najstaršia písomná zmienka pochádza z rokov 84-96 nášho letopočtu, kedy sa Rimania v rámci svojich dvoch ťažení dostali až do neďalekého Qobustanu a túto udalosť zaznamenali vytesaním do kameňa. V ôsmom storočí nášho letopočtu tu vládli Šírvánšáhovia, na ktorých útočili Chazari z Rusi. Počas svojej vlády Šírvanšáhovia opevnili Baku (v 12. až 14. storočí nášho letopočtu) obrovskými múrmi. Z toho istého vápenca z neďalekého kameňolomu, ktorý Dinara nazvala jednoducho "Baku stone", sú dnes postavené fasády väčšiny domov a budov v meste, takže prevážajúc sa ulicami Baku na nedá nevštmnúť si ich jednotný štýl.

V šestnástom storočí mesto ovládla iránska Safavidská dynastia, ktorá si ho udržala do polovice osemnásteho storočia. 26. júna 1723 sa po dlhom obliehaní mesto vzdalo a ovládlo ho cárske Rusko. Táto nadvláda však netrvala dlho a o mesto a okolité územia sa nasledujúce storočie zvádzali dlhé boje medzi Ruskom a Perziou. A potom prišla polovica 19. storočia a v Baku sa vykopal prvý ropný vrt. Peniaze z ropy priniesli prosperitu, mesto začalo rýchlo napredovať a zaľudňovať sa. Aj dnes sú obrovské budovateľské projekty v Baku možné najmä vďaka ropným peniazom.

Zaujímavé tiež bolo, ako sa Azerbajdžan a najmä jeho hlavné mesto zmenili po ére socializmu: mnohé socíkovské krabice boli zbúrané, mestá a pobrežia sa výrazne pretvorili, no najmä, k moci sa dostali konkrétne rodinné klany, tie najmocnejšie dnes vládnu celej krajine.

Pri výstavbe centra mesta sa radnica inšpirovala štýlom domov, ktoré v Európe zaviedol klasicistický sloh. Jeden príklad toho, ako vyzerá pekne zrekonštruovaný kedysi socialistický bytový dom s peknou fasádou z bakinského vápenca zvnútra:

Staré mesto, v miestnom jazyku Ičerišeher, sa dodnes zachovalo obkolesené múrmi z 12. storočia. Najstaršou časťou starého mesta je podľa všetkého Panenská veža, ktorá podľa odhadov historikov pochádza zo siedmeho až šiesteho storočia pred naším letopočtom.

Baku - mesto kontrastov, bohaté centrum susedí s chudobnými štvťami, chodníky pred butikmi čistia chudobní Azerbajdžanci šampónom a v tejto dopravnej zápche môžete vidieť Bentley a za ním klasické žiguli. 

V uličkách starého Baku sa natáčal známy sovietsky film Briliantová ruka rozprávajúci príbeh bežného obyvateľa Sovietskeho zväzu, ktorého si na jeho dovolenke omylom pomýlia s dojednaným kuriérom, ktorý mal v sadre na ruke prepašovať späť do ZSSR drahé šperky. Pre obyvateľov fiktívnej verzie Turecka vymysleli filmári vlasný jazyk, z ktorého pochádzajú hlášky, ktoré v Rusku nadobudli kultový status, napríklad pokrik "cigeľ, cigeľ, ajľuľu", prípadne "Russo turisto obliko morale!" Zasklené drevené balkóniky sú častokrát priestorovým rozšírením obývacej izby.

Významnou pamiatkou v komplexe starého mesta je Palác Širvánšáhov z 15. storočia. Výstavba hlavnej budovy začala v roku 1411 a dnes pochádza z hlavnej prijímacej miestnosti, divánhánu, mauzolea, šáhovej mešity, minaretu, Muradovej brány, vodnej nádrže a kúpeľov. Dnešná panoráma mesta s budovou v tvare plameňa a vysielačom je asi podstatne odlišná než tá, ktorú vídavali páni mesta pred šesťsto rokmi. A asi by ich nepotešilo, že v mnohých, kedysi oficiálnych miestnostiach, sú dnes predajne suvenírov a atrakcie v podobe možnosti fotografie v azerbajdžanskom národnom kroji. 

Budovy dnešného Baku sú postavené o úroveň vyššie na ruinách historického mesta, ako je to v podstate u väčšiny miest s dlhou históriou. Na obrázku nižšie budovy veľvyslanectiev a pod nimi historické hamámy.

Páni hrajú nardy, u nás známe ako backgammon. Sú typické nielen pre zakaukazské štáty, ale aj pre strednú Áziu a Turecko. 

Panenská veža je údajne najstarším objektom mesta s predchodcami z predošlej epochy, vo svojej súčasnej verzi postavená niekedy medzi siedmym a dvanástym storočím nášho letopočtu a na čo vlastne slúžila, môžeme len hádať: bola to buď veža, z ktorej sa sledovalo, či v meste nehorí, obranný prvok, observatórium alebo zoroastriánsky chrám. Možnosti sú skutočne rôznorodé. Dodnes si však zachovala status jednej z dominánt mesta. 

Posledné dva zábery sú na nočné Baku. Posledný drink večera sme si dali v bare 360 bakinského hotela Hilton s panoramatickým výhľadom na celé mesto - časť hotela na poslednej fotografii vpravo.

Nasledujúci deň nás čakal opäť nabitý program, okrem iného prehliadka petroglyfov v Qobustane.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?