Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Perly Bangkoku

Autor: Martina Rúčková | 13.4.2016 o 8:15 | Karma článku: 5,05 | Prečítané:  1373x

Po návrate z národného parku Khao Yai v provincii Pak Chong došlo konečne aj na Bangkok. Veď sa už patrilo.

Našim rozhodnutím pozrieť si okrem Ayutthaye aj prírodné krásy priľahlého regiónu sa nám síce skrátil čas, ktorý sme pôvodne naplánovali na návštevu Bangkoku, ale budiž, neľutujeme. Aj keď nám na hlavné mesto Thajska ostal čas najmä na zachytenie rýchlych dojmov.

Hneď po príchode do Bangkoku sa mi ozvala moja spolužiačka z Oxfordu, Poľka Sylvia, ktorá tam bola na ročnej stáži v jednej z miestnych neziskoviek. Dohodli sme sa, že ešte v ten večer sa zídeme a vezme do skybaru, ktoré si poslednú dobu získali veľkú obľubu aj u miestnych. A tak sme sa stretli na jednej z miestnych metro staníc, aby sme sa vybrali na Silom Road a tam do skybaru Cloud47. Mesto sme mali ako na dlani a obdivovali sme trblietavé svetlá rozliehajúce sa na všetky svetové strany navôkol nás.

Nasledujúci deň ráno sme začali poriadne skoro. Bodaj by nie, na pláne sme mali hlavný pamiatkový komplex Bangkoku, cestu na letisko a presun do Singapuru. Rýchlo sa zbaliť, ruksaky na chrbát a poďho k najbližšiemu kanálu, kde sme využili miestne loďky ako dopravný prostriedok. Už nastupovanie na ne je zážitkom samým o sebe, nič pre menej obratných ľudí, no môj rešpekt si vyslúžil človiečik pochodujúci po obvode lode predávajúci cestovné lístky. Modrá fólia po krajoch slúžila pasažierom na to, aby si ju v prípade prílišného špliechania dvihli - voda z kanála nie je niečo, čím chcete byť obliati.

Postupne sme sa dostali až ku komplexu Wat Phra Kaew a Veľkého paláca - najznámejšej pamiatke mesta. Komplex vyše sto budov bol postavený v roku 1782 a 150 rokov v ňom sídlil siamský a neskôr thajský kráľ a celý jeho dvor (až do roku 1925). Otvára sa o pol deviatej ráno, ale buďte si istí, že už hodinu predtým sa v okolitých uliciach budú nachádzať podvodníci, ktorí sa vám budú snažiť vysvetliť, že dnes je palác z dôvodu vymyslenej náboženskej ceremónie zatvorený, prípadne, že sa otvára až popoludní a ako alternatívu vám ponúknu prehliadku mesta. Treba ich len úspešne ignorovať.

Pôvodný palácový komplex bol postavený z dreva pre nedostatok financií a až v priebehu nasledujúcich rokov začali panovníci postupne prestavovať budovy z pevnejších materiálov. Mnohé z budov Veľkého paláca sú postavené z tehál, ktoré kráľ nechal priviezť dolu riekou až z vtedy už zničenej Ayutthaye, podmienkou bolo, aby sa nenarúšali štruktúry stúp, tehly sa mohli vziať iba zo svetských budov, múrov a hradieb. Palác má štyri hlavné časti: Vonkajší, stredný a vnútorný dvor a Chrám Smaragdového Buddhu.

Dovolenka v Thajsku?

Na dovolenka.sme.sk nájdete okrem lacného ubytovania v Bangkoku aj veľký výber dovoleniek v Thajsku.

Chrámový komplex Smaragdového Buddhu, alebo Wat Phra Kaew, tvorí časť palácového komplexu a spoznáte ho podľa vysokých zlatých stúp a celkovo okázalej a farebnej výzdobe. Vchod strážia dvaja mýtickí obri, ich sochy merajú päť metrov. Smaragdový Buddha, ktorého socha sa v chráme nachádza, má údajne priniesť prosperitu a slávu každej z krajín, v ktorej sídli a v Thajsku sa oslavuje ako ochranca krajiny. Soška má 66 centimetrov a je vytesaná z jedného kusu nefritu. Názov v thajskom jazyku odkazuje na tmavozelenú farbu a nie na druh vzácneho kameňa. Sochy sa môže dotknúť iba kráľ, prípadne korunný princ Thajska a to trikrát ročne: počas obradu výmeny rúcha sochy, aby ladilo s ročným obdobím: letným, zimným a daždivým.

Priestory paláca sa dnes používajú výnimočne, na ceremónie ako napríklad korunovácia. Ich význam zdôrazňuje všadeprítomná čestná stráž. Ak sa chcete vybrať do komplexu, treba myslieť na prísne pravidlá odievania sa, muži majú mať dlhé nohavice a košeľu s dlhým rukávom, ženy zakryté ramená aj ruky a buď nohavice alebo dlhú sukňu. Stráž pri vchode to prísne kontroluje. Ešte pred predajňou so vstupenkami síce je miesto, kde si môžete prenajať vhodné kusy oblečenia, je tam ale obrovský chaos, takže odporúčam mať všetko poruke.

Hneď "za rohom" od tohto opulentného komplexu sa nachádza Wat Pho, alebo Chrám ležiaceho Buddhu, v ktorom nájdete najväčšiu sochu ležiaceho Buddhu v Bangkoku, najväčšiu zbierku podobizní Buddhu v celej krajine a tiež najstaršiu verejnú vzdelávaciu inštitúciu v Thajsku - školu tradičnej thajskej medicíny, vrátane masáže.

Škola masáže má masážne pavilóny, kde si môžete dopriať tú najtradičnejšiu formu thajskej masáže. S manželom sme ju vyskúšali, kým tá moja bola celkom príjemná až na pár silných pritlačení palcom, manžela si vzal na paškál mladý masér vážiaci asi polovicu toho, čo môj manžel, no čo mu chýbalo na váhe, pridával vo forme obrovského zápalu pre svoju prácu: tu ho tlačil kolenom, tam lakťom, manžel skonštatoval, že očividne ale vedel, čo robí, pretože v opačnom prípade by ho už dávno zranil. Zároveň však velebil fakt, že Thajci nerozumejú po slovensky a tak počas procedúry šťavnato nadával. Ležala som vedľa neho, naozaj to nevyzeralo ani príjemne ani relaxačne. Komunikácia pozostávala zo slova "okéj" povedaného rôznym tónom, tu opytovacím, tam oznamovacím. Zážitok? Rozhodne

Vychádzajúc z chrámu a pozerajúc na hodinky sme rýchlo splašili najbližší tuk-tuk, miestne taxi tricykle, a nechali sa odviezť k najbližšej stanici BTS - nadzemného vlaku, ktorý nás dopravil na letisko. Čakal nás Singapur, posledná etapa našej juhoázijskej cesty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?