Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Singapur, najznámejší bazén sveta a orchidea Gašparoviča

Autor: Martina Rúčková | 19.4.2016 o 12:00 | Karma článku: 8,91 | Prečítané:  3106x

Naše juhoázijské dobrodružstvá sa prehupli do svojej poslednej fázy. Vrátili sme sa do Singapuru, kde sme celú cestu začali a tentokrát sme naň mali konečne trochu viac času.

Singapur, prezývaný aj záhradný štát, je jedným z takzvaných ázijských tigrov. Zatiaľ čo jeho okolitých susedov si cestovatelia vyberajú pre lacné ceny a nádych dobrodružstva, Singapur ponúka luxus, poriadok a čistotu, no zároveň sa snaží predať sa ako miesto, kde treba byť. V niečom sa mu to darí, v niečom sa ťažko preráža jeho sterilita, ale ak sa chcete vybrať do regiónu Juhovýchodnej Ázie, nebodaj cestujete s deťmi a máte radi svoje pohodlie, je to destinácia pre vás.

Singapur, jediný ostrovný mestský štát na svete, začal svoju históriu písať v roku 1819, kedy ho Sir Thomas Stamford Raffles vyhlásil za obchodné centrum Východoindickej spoločnosti, po ktorej zániku Singapur pripadol Británii. Do Rafflesovho príchodu žila na ostrove asi tisícka Malajcov, už o päťdesiat rokov neskôr to bolo osemdesiattisíc obyvateľov, z toho polovica Číňania. Počas druhej svetovej vojny Singapur okupovali Japonci, neskôr sa spojil s Malajziou, aby v roku 1965 vyhlásil nezávislosť. Dnes má päť a pol milióna obyvateľov.

Z letiska Changi sme sa dostali na hotel metrom. Singapurské metro je čisté, no nie príliš efektívne. Lístok sa kupuje dlho a komplikovane a v prípade, že sa na stanici nazbiera viacero ľudí, pred automatmi sa vytvárajú dlhé rady. Vlaky prichádzajú v rôznych časových intervaloch, počkáte si aj desať až pätnásť minút.

Ubytovanie v Singapure

Vyberte si lacné ubytovanie v Singapure na Dovolenka.sme.sk

Na dve noci medzi tromi dňami v Singapure sme si vybrali hotel Marina Bay Sands, obrovský kolos, ktorý dala postaviť spoločnosť prevádzkujúca kasína. Rozhodnutie padlo najmä z dôvodu, že slávny Infinity Pool, teda nekonečný bazén, môžu navštíviť len hoteloví hostia. Ja viem, nekonečný bazén, to znie tak gýčovo, ale povedali sme si, už keď sme v Singapure, prečo nie.

Čo vám k tomu poviem, výhľad z bazéna je fantastický, rovnako aj pocit, že plávate v rovnakej výške ako sú mrakodrapy okolo vás. Teda, plávate. Reálne sa dá v bazéne zaplávať si asi do ôsmej hodiny rannej, kedy sú v ňom aj natiahnuté plavecké dráhy. Inak bude bazén aj jeho okolie večne plný, nájsť lehátko pri bazéne je celkom problém a všade navôkol sú ľudia, ktorí sa v bazéne fotia. Dá sa to pochopiť, keďže je to zážitok sám o sebe, celé mesto máte ako na dlani a chvíľku aj trvá, kým sa človek vynadíva a prejde k samotnému foteniu. Podvečer voda nebola príliš teplá, no to neprekážalo nikomu z hotelových hostí.

Skypark, výhliadková platforma a zároveň bazén je tá akoby loď, ktorá leží na troch budovách komplexu. Bazén sa nachádza na pätdesiatom siedmom poschodí a kým vás tam výťah odvezie, pristúpi doň niekoľko hotelových hostí v župane, takže je jasné, kam to majú namierené. Ranná návšteva bazéna bola príjemnejšia s výrazne menším počtom hostí, ale to sme vstávali, ako mávame vo zvyku, okolo pol siedmej hodiny ráno.

Mimochodom, samotný hotel Marina Bay Sands môžem odporučiť len kvôli onému bazénu. Ale keďže ten sme si už užili, ak by som sa mala do Singapuru vrátiť, určite by som sa ubytovala v inom hoteli, omnoho menšom, v takom, v ktorom si dajú záležať na zákazníckom servise. Marina Bay Sands je miesto, kde sa turisti premieľajú v masách a tak to aj vyzerá: vo vyťažených hodinách je na check-in obrovská rada, rovnako aj na check-out. V základnej cene za izbu nie su ani len raňajky, hotelové kapacity jednoducho niečo ako raňajkáreň prudko nezvládajú. Buď si objednáte raňajky na izbu za asi štyridsať singapurských dolárov alebo si ich dáte v niektorej z reštaurácii. A celkovo budete mať pocit, že ste len číslo v štatistike, čo opäť nie je pri takomto objeme veľmi prekvapujúce. Ak teda nie ste hosť, ktorý si objednal jeden z najdrahších apartmánov na vrchole budovy.

Mimochodom, navštívili sme aj kasíno. Singapurčania musia zaplatiť daň z hazardu sto singapurských dolárov, aby vôbec mohli ísť hrať, obyvatelia iných štátov len ukážu pas, vymenia si peniaze za žetóny a môžu sa usadiť k jednému z mnohých stolov či automatov. Ja som "investovala" asi sto singapurských dolárov, sadla si ku stolu s ruletou a v podstate som skôr neveriacky pozerala na Číňana, ktorý tiež sedel pri stole a ktorý hádzal žetóny na čísla hlava-nehlava. Peniaze, ktoré prehral, sa rátali v tisíckach eur. Vzhľadom k tomu, že hazard je v Číne zakázaný a obmedzený len na miesta ako Macao, mnohí Číňania sa vyberú uspokojiť potrebu vyhodiť peniaze do vzduchu práve do Singapuru. Na rozdiel od kasína v Monte Karle, kde som hrala pred asi piatimi rokmi a úspešne som tam prehrala päťdesiat eur, bol môj singapurský reparát úspešný: svoj vklad som zdvojnásobila a v momente, keď som mala v kabelke dva stodolárové žetóny, rozhodla som sa, že je načím ukončiť ruletovú epizódu, vymeniť žetóny späť za peniaze a výhru "investovať" do večere a koktejlov.

Keďže, ako som už spomínala, sa raňajky na hoteli nepodávali, rozhodli sme sa vynechať drahé možnosti hotelového komplexu a vybrať sa do čínskej štvrte, ktorú nám odporučil náš turistický sprievodca. Chinatown je plný zrekonštruovaných historických budov, ktoré hrajú všetkými možnými farbami a aj uprostred sychravého rána nám vyčarovali úsmev na tvári.

Najprv sme objavili pasáž, v ktorej bolo mnoho stánkov s čínskym a malajzijským jedlom za minimálne ceny. Frekventovali ju najmä miestni, dosť sme tam svietili, ale bol to zážitok. Vyskúšali sme hneď niekoľko druhov jedál, Singapur sa ani tu nezaprel, pretože stoly s plastovými stoličkami boli čisté a každý hádzal odpadky pekne do koša.

Cestou sme ešte vyskúšali niekoľko druhov čínskeho džerky: sušených plátkov najmä bravčového marinovaného mäsa. Na ochutnanie ich ponúkajú predavači na ulici, ktorá sa očividne na obchody s džerky špecializuje. A potom sme sa ocitli v Chráme Buddhovho zubu, ktorý vraj niekto ukoristil z Buddhovej pohrebnej pahreby. V chráme sme sa ocitli počas rannej modlitby, takže okrem jasu zlatých ozdôb na červenom pozadí sme si užili aj typické zvuky budhistického obradu ako hrdelný spev či búchanie na bubny.

Z Chinatownu sme sa metrom previezli do singapurskej botanickej záhrady. Tá bola v čase našej návštevy kandidátom na zápis na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, prvé, ktoré by sa Singapuru prikleplo a o niekoľko mesiacov sa tak aj stalo. Záhrada je príkladom tropickej koloniálnej botanickej záhrady, ktorá sa stala modernou vzdelávacou inštitúciou a miestom, kde sa chráni niekoľko vzácnych druhov rastlín. Svoju históriu začala písať ako typická záhrada v britskom štýle: tu hodíme nejaký strom, tam krík a keď sa prejdete k tomuto bodu, otvorí sa pred vami nádherný výhľad. Vznikla v roku 1859 a svojho času slúžila aj ako miesto na výskum extrakcie kaučuku z kaučukovníka, pričom prvé semená kaučuku sa do záhrady dostali z londýnskych Royal Kew Gardens v roku 1877.

Úctyhodné je, že aj profesor geológie Hidezo Tanakadate, ktorý mal záhradu na starosti počas japonskej okupácie, sa postaral o to, aby sa zachovala v nezmenenej podobe a aby sa z nej nevykrádali vzácne sadenice.

Botanická záhrada má svoj malý dažďový prales, v ktorom sa nachádzajú rastlinní predstavitelia tohto tropického pásma, no jej najznámejšou časťou je Národná orchideová záhrada. Orchidea je národnou rastlinou Singapuru a už v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v záhradách robili pokusy s krížením rôznych druhov orchideí. Dnes sa na troch hektároch plochy nachádza tisíc druhov orchideí a ďaších dvetisíc krížencov.

Najznámejšou časťou záhrad je takzvaná VIP sekcia, v ktorej sa nachádzajú orchidei krížené pri príležitosti návštevy známych osobností, napríklad hercov či spevákov, a tiež hláv štátov, ktoré Singapur navštívili. A tak sa popri orchidei princeznej Diany, Margaret Thatcherovej či Michaela Jacksona ocitla aj orchidea skrížená na počesť návštevy Ivana Gašparoviča. Maličké oranžové kvietky vyzerali dosť smutne.

Z botanickej záhrady sme sa odviezli na neďalekú Orchard Road, kde sme si vyskúšali, ako vyzerajú svätostánky konzumu na singapurský štýl, navštívili Clarke's Quay a pozreli sa na miesto, kde sa začala písať história Singapuru. Pokračujeme o týždeň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?