Nedeľa v Grazi

Autor: Martina Rúčková | 10.5.2016 o 8:45 | Karma článku: 5,91 | Prečítané:  1774x

Bola pekná svieža jar roku 2012 a ešte sme bývali v Bratislave. Graz je síce od nej vzdialený dve a pol hodiny cesty autom, ale vraj je veľmi pekný, čo potvrdila aj UNESCO komisia zápisom, a tak sme sa rozhodli ho navštíviť.

Graz, hlavné mesto rakúskej spolkovej krajiny Štajersko, je druhým najväčším rakúskym mestom hneď po Viedni. No na rozdiel od takmer dvojmiliónovej Viedne má Graz len 310 tisíc obyvateľov. Známe je aj ako univerzitné mesto - v šiestich univerzitách mesta študuje asi päťdesiat tisíc študentov (tri sú štandardné univerzity, dve sa zameriavajú na aplikované vedy a jedna je umelecká). Jeho staré mesto sa môže pochváliť jedným z najlepšie zachovaných historických centier a v roku 1999 ho vďaka tomu aj zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. V roku 2010 k tomuto zápisu pribudlo aj ďalšie miesto: Zámok Eggenberg, prvá zastávka nášho výletu.

Dívate sa na najznámejší barokový zámok v Štajersku. Leží v utešenom parku na okraji Grazu, v nadmorskej výške 381 metrov. Park je otvorený od skorého rána, na prechádzky ho s radosťou využívajú domáci. V zámku sa nachádza múzeum - jedna z pobočiek Universalmuseum Joanneum. Obdivovali sme bohato vyzdobené historické priestory, galériu (Alte Galerie), ktorá chráni diela stredovekých majstrov a jej zaujímavosťou je, že obrazy v nej sú zoradené podľa tém a nie podľa rokov, kedy boli namaľované, či ich autorov. Hrad má aj archeologickú a numizmatickú zbierku.

Napriek tomu, že exteriér paláca pôsobí jednotne, ako keby bol postavený na zelenej lúke, opak je pravdou: stojí na základoch stredovekého hradu a hrad sa priebežne prestavoval. Zámok, ako ho poznáme dnes, sa začal budovať v roku 1625, projekt dostal na starosť taliansky architekt Pietro de Pomis ako sídlo pre cisárskeho guvernéra Hansa Ulricha von Eggenberga. Zo zámku sa stala živá alegória predstavujúca vesmír a predstavu ideálneho sveta v epoche chaosu a rozpadu. Najvýznamnejších je dvadsaťštyri reprezentačných miestností, ktorých stredom bola veľká Planetárna miestnosť. Interiéry sú vyzdobené v barokovom a rokokovom štýle a od osemnásteho storočia sa zachovali v podstate nezmenené. Pozoruhodná je aj séria vyše pätsto stropných malieb z 18. storočia.

Prechádzku po priestoroch zámku vám budú spríjemňovať pávy, ktoré sa promenádujú po parku aj nádvorí zámku.

Pokračujeme do centra mesta. Zo zaujímavostí o Grazi vyberáme dve: narodil sa tu Arnold Schwarzenegger a tú druhú som už zabudla. Nevadí, skúsme načrieť do histórie. Názov mesta má vraj slovanský koreň - gradec, hradec, teda malý hrad. Územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmnienka o meste pochádza z roku 1128. V dvanástom storočí z mesta urobili vojvodovia z Babenbergu významné obchodné centrum. Neskôr sa Graz dostal do područia Habsburgovcov a v roku 1281 mu kráľ Rudolf I. udelil výnimočné privilégiá. V 14. storočí sa dokonca stalo sídlom rodu Habsburgovcov a tí z Grazu vládli Štajersku, Korutánsku, Slovinsku a územiam na severe Talianska. V šestnástom storočí sa v meste vyzúrili talianski renesanční architekti, vďaka čomu získali mnohé fasády budov pestrofarebnú výzdobu. A v tomto období žil v Grazi známy astronóm Johannes Kepler. Z mesta odišiel, keď v Grazi zakázali luteránske vierovyznanie, a tak si  zbalil veci a presťahoval sa do Prahy. A keď sme pri známych osobnostiach, v Grazi študoval polytechniku Nikola Tesla a zo známych fyzikov mi nedá nespomenúť milovníka mačiek Erwina Schrodingera, ktorý bol v roku 1936 rektorom Grazskej univerzity.

Habsburgovci ostali v Grazi do roku 1619. V nasledujúcich desaťročiach sem prichádzalo mnoho talianskych architektov, ktorí mestu vdýchli jeho jedinečnú podobu. Z tohto významného strategického miesta sa Svätá ríša rímska bránila hrozbám z juhovýchodu. Počas napoleonských vojen padli hradby mesta, no obyvateľom Grazu sa podarilo zachrániť ich jedniečné veže - Glockenturm a Uhrturm, ktoré vďaka tomuto prezieravému kroku môžu návštevníci mesta obdivovať dodnes. 

Nakukli sme do zbrojnice, po nemecky Landeszeughaus. Štajerská zbrojnica v Grazi za návštevu stojí - je to najväčšia historická zbrojnica, ktorá obsahuje až 32 tisíc kusov exponátov: zbraní, náradia, brnení a to ako vojenských tak aj slávnostných, vrátane brnení pre kone. Idea zbrojnice vzišla z už spomínaných hrkzieb v podobe Osmanskej ríše a maďaarských rebelov. Nápad sa na budovu plnú železa premenil v rokoch 1642 až 1645 pod dohľadom tyrolského architekta Antonia Solara. O sto rokov neskôr chcela zbrojnicu zatvoriť Mária Terézia, pretože plánovala centralizovať obranu Rakúsko-Uhorska. Miestni ju požiadali, aby im ju nezbúrala a tak sa aj stalo, i keď sa z nej vysťahovala značná časť arzenálu. Vzácne historické exponáty prežili druhú svetovú vojnu vďaka tomu, že ich preniesli do troch rôznych štajerských zámkov a po vojne vrátili na svoje miesto - nestratilo sa nič a tak dnes môžete historickú zbroj obdivovať na adrese Herrengasse 16.

 

 

Od farebných domčekov k hradnému vŕšku - pokračovali sme hore briežkom, podobne ako vmnohí miestni, ktorí Schlossberg využivajú ako cieľ svojich prechádzok. Parkom je od roku 1839, kedy Ludwig van Welden pretavil ruiny hradu do verejného priestoru plného zelene. Z hradu sa zachovali už spomínaná hodinová veža Uhrturm, veža Glockenturm, cisterna a dve bašty. Miestni za zachránenie veží zaplatili výpalné vo výške 2987 guldenov a 11 kreutzerov, čo by dnes bolo asi 87 tisíc eur. Prezieravá investícia. Hodiny na veži sú zaujímavé tým, že veľká ručička ukazuje hodiny a malá minúty. 

Futuristická sivá budova je Kunsthaus. Budova Colina Fourniera a Petra Cooka bola navrhnutá v rámci prípravy Grazu na projekt Európske hlavné mesto kultúry, ktorým bol Graz v roku 2003. Autori ju medzi sebou volali nežnou prezývkou "Priateľský mimozemšťan" a jej tvar sa ťažko popisuje - po anglicky je to jednoducho blob. Guča? Nech je ako chce, priateľsky sa tváriaca guča bola odpoveďou na ostatné podobné projekty, ktoré boli takmer identické: staviame Kunsthaus/Kunsthalle? V poriadku, ideme kresliť bielu kocku. Od svojho vzniku získala stavba popularitu a nájdete v nej moderné umenie posledných štyroch desaťročí. Som len laik, ale mne osobne sa toto architektonické riešenie veľmi páči - biela kocka alebo kváder majú zmysel, ak v nich máte moderné umenie zo začiatku dvadsiateho storočia: kubistov, futuristov, konštruktivistov či suprematistov (najmä na umiestnenie takého Maleviča ako stvorené). No keď sa v chronológii posúvame dopredu, prečo nehľadať nové formy aj v exteriéri? V každom prípade odo mňa dostáva milá gučka páčik.

 

 

Graz je príjemné miesto na víkendový výlet - ak ste v ňom ešte neboli, určite tak urobte. Autom či vlakom, odmenou vám bude zaujímavý kus histórie našich západných susedov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?