Koloniálnym Mexikom: Mexico City, zoznámte sa!

Autor: Martina Rúčková | 19.5.2016 o 18:00 | (upravené 20.5.2016 o 8:06) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  1329x

Po Vianociach klasicky odchádzame do krajov nepoznaných a neprebádaných. Po troch rokoch opäť prišiel rad na americký svetadiel. A prst na mape neukázal až tak ďaleko ďaleko od Kuby, kde sme trávili svadobnú cestu.

Variantov mexického itinerára bolo niekoľko, nakoniec sme sa rozhodli okruh po jeho vnútrozemí s mnohými zastávkami v zaujímavých koloniálnych mestách. Yucatán, najznámejšiu a turistami najvyhľadávanejšiu časť Mexika, sme zatiaľ vynechali, chceli sme spoznať časti krajiny, ktoré turisti navštevujú menej.

Prileteli sme do Mexico City a tak sme sa rozhodli hneď na začiatok v ňom stráviť pár dní napriek tomu, že obyčajne to robíme radšej naopak: krajinu spoznávame najprv skrz jej menšie mestá, zvykáme si na atmosféru a na záver ju vidíme vo veľkom. Niekedy to hlavné mesto na nepripraveného návštevníka skočí vo svojej plnej sile a atmosféra je koncentrovaná: chvíľku trvá, kým sa z toho človek spamätá. Mexico City ma prekvapilo svojou veľkosťou aj ľudnatosťou. V spojení s láskou Mexičanov k prechádzke a celkovému žitiu životov na ulici, s rodinou a priateľmi v meste, nie za zavretými dverami, to znamená, že sa pohybujú vo veľkých davoch. Ale sú to milé davy samých usmiatych ľudí, takže v tej tlačenici sa musíte usmievať aj vy.

Okrem toho, že je to jedno z najväčších miest na svete je Mexico City najväčším mestom na severoamerickom kontinente - v meste a jeho spádovej oblasti žije až dvadsať miliónov obyvateľov. Leží prakticky na dne vysušeného jazera Texcoco a z troch strán ho obklopujú hory. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 2230 metrov nad morom, rezidenčné časti na úpätiach hôr môžu byť až vo výške 3000 metrov.

Prvým predchodcom dnešného Mexico City bol aztécky Tenochtitlan, mesto založené okolo roku 1325. (Archeologické nálezy z oblastí v okolí Mexico City naznačujú, že mohli byť osídlené už dvesto rokov pred Kristom.) Bolo postavené na ostrovoch na jazere, uprostred ktorého ležal hlavný chrám - Templo Mayor (Veľký chrám). V roku 1519 prišiel Hernan Cortés, španielsky conquistador, ktorý veľmi rýchlo Tenochtitlan ovládol. Staré mesto takmer kompletne zrovnal so zemou a kamene z aztéckych stavieb sa využili pri stavbe koloniálnych budov. Mexico City sa stalo hlavným mestom Nového Španielska. Neďaleko ruín Veľkého chrámu vzniklo obrovské námestie - Zócalo, ktoré predstavovalo pýchu mesta, konali sa na ňom vojenské prehliadky a verejné zhromaždenia. Tak je tomu dodnes, aj keď kone nahradil obrovský vianočný stromček vyzdobený Coca Colou, hlavným sponzorom krajiny a pribudlo klzisko a malý snehovo-ľadový svah, na ktorom sa dá sánkovať. (A opäť paralela s Ruskom, vedú k nemu šialené rady.) Nad týmto všetkým si tróni monumentálna vlajka Mexika (vztyčujú ju každé ráno o šiestej a zvešiavajú o šiestej podvečer). Obdobie od conquistadorov k modernému Mexiku však nebolo pokojné, bojoval takmer každý s každým: Mexičania s Američanmi, Francúzmi a aj medzi sebou: liberálne a konzervatívne frakcie v Reformnej vojne. Začiatkom dvadsiateho storočia sa v Mexiku vznietila revolúcia. V hlavnom meste nasledovala vláda autokratického režimu jednej strany v podstate až do osemdesiatych rokov, kedy ho postupne naštrbilo najprv obrovské zemetrasenie v roku 1985, hasenia následkov ktorého vláda absolútne nezvládala  a následne prípad podozrivého počítania hlasovacích lístkov pri voľbách v roku 1988. To naštartovalo reformu a pluralitný systém strán v krajine. Dnes je miestna samospráva značne rozdrobená a každá štvrť spravuje svoje záležitosti sama. Štvrte sa delia na mnoho "susedstiev".

Na tri dni v Mexico City sme sa utáborili v jeho historickom centre v sieti hotelov Central Hotels (Catedral a Zocalo), spätne sme konštatovali, že by sme sa nabudúce rozhodli inak, najmä vzhľadom na to, že sme mali požičané auto. Dostať sa večer k hotelu predstavovalo nočnú moru a Centro Historico nie je tou najlepšou voľbou pre nočný život. Takže nabudúce hotel v jednej z modernejších štvrtí - Condesa či Roma, plnej kaviarní a barov. Už budeme vedieť.

Dovolenka v Mexiku

Vyberte si dovolenku v Mexiku cez dovolenka.sme.sk

Na druhej strane sme sa však prvý deň dostali rýchlo na Plaza de la Constición, ktorú miestni prezývajú Zócalo, teda základňa. Hneď po raňajkách s poriadnou dávkou chilli sme navštívili Metropolitnú katedrálu dlhú 109 metrov a vysokú 65 metrov. Je to najväčšia katedrála na mexickom kontinente a jej návrh pripravil Claudio de Arcinieaga, stavebné práce započali v roku 1573. Trvali nasledujúcich tristo rokov, večne sa niečo prestavovalo a dopĺňalo. Architekt sa pri svojom návrhu inšpiroval sevillskou katedrálou, no sedem lodí sa okresalo na päť, keď stavbári narazili na slabé podložie.

Pamiatkou číslo jeden Mexico City sú však pre mňa jednoznačne ruiny aztéckeho chrámu, Templo Mayor. Na väčšej časti jeho areálu dnes stojí moderné mesto, okrem iného aj Metropolitná katedrála, no našťastie sa jeho časť podarilo archeológom objaviť a odkryť pre verejnosť. Chrám postavili Aztéci na pre nich posvätnom mieste, kde videli orla držať v zobáku hada - tento výjav dnes nájdete na vlajke krajiny. Pyramídová stavba s dvomi svatyňami na vrchu postupne rástla, pretože ju zväčšovali: starú vždy zasypali nánosom zeminy a okolo nej postavili novú. Pri návšteve archeologických vykopávok tak môžu návštevníci pozorovať hneď niekoľko vrstiev chrámu.

Dômyselne umiestnené informačné tabuľky nás vždy včas upozornili na to, kde sa pri stĺpe či na stene nachádza zaujímavá maľba či socha. Už tu sme sa stretli so všadeprítomnými mexickými lebkami a kostrami, ktoré nás verne prenasledovali počas celej našej cesty. Okolo ruín vedie jedna trasa, ktorá nás doviedla až do múzea, v ktorom sa nachádzajú nálezy z Veľkého chrámu a neďalekých oblastí. Priblížili nám každodenný život civilizácie, ktorá Tenochtitlan obývala.

Symbolickú výmenu Aztékov za conquistadorov sme spravili po východe z námestia pri Veľkom chráme a uličkou popri mnohých verklikároch (tí mexickí sú v svetlohnedej uniforme a bez opičky) sme sa dostali k Palacio Nacional - Národnému palácu. Okrem toho, že je sídlom kancelárií prezidenta republiky a štátnej pokladnice, nachádza sa v ňom mnoho zaujímavých výstavných siení a ikonické nástenné maľby Diega Riveru.

Prvý palác na tomto mieste postavili Aztéci začiatkom 16 storočia, aby ho v roku 1521 mohla stará známa firma Hernan Cortés zrovnať so zemou a na jej mieste si postaviť malú pevnosť. V roku 1562 ju od  rodiny Cortésovcov kúpila kráľovská rodina a pevnosť slúžila ako sídlo miestokráľov až do vyhlásenia nezávislosti Mexika. Jeho výročie sa oslavuje na hlavnom balkóne paláca - pred jedenástou hodinou večer vždy 15. septembra mexický prezident z balkóna kričí takzvaný Grito de Dolores a rozozvučia sa zvony visiace nad balkónom.

Prvé nádvorie nás privítalo fotovýstavou scén z bežného života obyvateľov rôznych kútov Mexika, pričom boli dômyselne zoskupené podľa dominantnej farby na fotografii. Bola to skvelá upútavka na to, čo všetko nás malo nasledujúce dva týždne čakať. Pokračovali sme na hlavné nádvorie so svojimi barokovými oblúkmi. Nad schodiskom je obrovská nástenná maľba Diega Riveru, ktorá zobrazuje históriu Mexika v rokoch 1521 až 1930 - rozlieha sa na neuveriteľných 450 štvorcových metroch. Maľby sú veľmi živé, rozprávajú farbistý príbeh a Rivera sa nebál ukázať zlá conquistadorov a neskorších režimov v ich plnej hrôze.

Do ďalšej významnej pamiatky, Paláca výtvarného umenia, je to v podstate rovno za nosom. Cestou sme míňali mnoho turistov aj miestnych, sobotné dopoludnie bolo pekné a slnečné a tak to miestnych očividne ťahalo von. Ľudia sa prechádzali po uliciach, vysedávali v parkoch aj kaviarňach. Jedna z najkrajších budov historického centra, Palacio Postal (Poštový palác) bol plný detí, ktoré písali list mexickej inkarnácii Vianočného muža. Jeho budovu v európsky sa tváriacej zmesi neoklasicizmu a secesie navrhol architekt Paláca výtvarných umení Adamo Boari.

Uprostred historických budov nás znenazdajky prekvapila Torre Lationamericana, alebo Latinsko-americká veža. Bola prvým mrakodrapom postaveným na seizmicky aktívnej pôde a kvalitu jej konštrukcie preverilo už spomínané zemetrasenie v Mexico City z roku 1985, ktoré dosiahlo až ôsmy stupeň Richterovej stupnice. Mrakodrap ostal stáť na svojom mieste a nič sa mu nestalo. Nie je však prvým mexickým mrakodrapom, postavili ju v rokoch 1946-1956 a prvé mrakodrapy sa v Mexico City začali objavovať už v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Meno nesie veža po poisťovacej spoločnosti Latinoamericana, ktorá v nej má svoju centrálu.

Palacio de Bellas Artes, Palác výtvarných umení v sebe prekvapivo ukrýva nielen galériu ale aj veľkú divadelnú sálu, v ktorej sa pravidelne konajú rôzne vystúpenia. Medzi turistami sú najviac obľúbené predstavenia tradičných mexických tancov. Chceli sme sa ísť pozrieť aj my, ale bohužiaľ sme sa spamätali neskoro a bolo vypredané.

Palác je postavený v secesnom štýle a obrovské priestory a vysoké stropy neprestávajú fascinovať. Dotvárajú pompéznu atmosféru k obrovským nástenným maľbám Diega Riveru, Rufina Tamaya a Davida Alfara Siqueirosa. Na fotografii nižšie je Diegova maľba, ktorú pôvodne maľoval na stenu Rockefellerovho centra v New Yorku, no pán Rockefeller ju dal zatrieť po tom, čo sa na nej náhodne vyskytol aj Lenin, pričom Rivera ho odmietol premaľovať s odôvodnením, že on tú maľbu vidí aj s Leninom. A tak si ju na druhý pokus namaľoval v Mexico City.

Úplnou náhodou bola v múzeu aj dočasná výstava ruskej avantgardy, takže sme sa znenazdajky dočkali Maleviča, Kandinského, Lisického či Gončarovej dokonca aj v Mexico City. Chvíľu som sa cítila ako v Novej Tretiakovke. Čo Mexiku kvitujem je fakt, že má pravidelné víkendové vstupy pre miestnych (a v niektorých prípadoch aj turistov) zadarmo, takže galéria bola plná ľudí, ktorí okolo výtvarných diel prechádzali so živým záujmom a družne o nich diskutovali. Šum mi pri prehliadke nevadil, práve naopak, táto organická atmosféra sa mi veľmi páčila.

A takto sme strávili prvé dopoludnie v Mexiku. Popoludní sme vzali auto z hotelového parkoviska a vybrali sa pozrieť si pamiatky v štvrti Chapultepec pomenovanej po rovnomennom kopci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?