Koloniálnym Mexikom: Vrch lúčnych koníkov

Autor: Martina Rúčková | 27.5.2016 o 13:25 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1256x

...aspoň tak znie v preklade z reči pôvodného obyvateľstva názov vrchu Chapultepec, ktorý je pre veľké množstvo múzeí, parkov, záhrad a ďalších atrakcií jedným z najobľúbenejších miest, kde obyvatelia Mexico City trávia víkend.

To sme však v čase, keď sme sa do Chapultepeckého parku - Bosque de Chapultepec chystali, nevedeli. Asi by sme skúsili program poprehadzovať, pretože už len samotná cesta z centra mesta nám trvala hodinu. Jedna z hlavných dopravných tepien mesta, Paseo de la Reforma, fungovala v obmedzenej premávke: mnohé pruhy uzatvorili, aby na nich mohli športuchtiví Mexičania bicyklovať a behať. Podobné uzávierky sme videli hneď v niekoľkých mestách počas víkendu a mám pre ne pochopenie: Mexiko je jednou z "najtučnejších" krajín sveta a zatiaľ, čo aj u nás občas vidieť človeka s nadváhou, tu je úplne bežné vidieť obézne deti a mládež. Spojené štáty mexické sa s touto stúpajúcou štatistikou snažia bojovať, ale kým bude prakticky celá krajina sponzorovaná Coca-Colou, ako sa mi zdá zo všadeprítomných reklamných plagátov a stánkov s lepivými bublinkovými vodami, opasky si jej obyvateľstvo nebude uťahovať, ale popúšťať.

So svojimi šesťstoosemdesiatimišiestimi hektármi je Bosque de Chapultepec najväčším mestským parkom na západnej pologuli. Veľká zelená plocha prirodzene láka prísť si sem oddýchnuť od ruchu veľkomesta a plní dôležitú funkciu pľúc mesta - kyslíkom zásobuje celé Mexické údolie. Aj keď máte pri pohľade na priestor okolo seba pocit dokonalej roviny, z ktorej sa len na jednom mieste dvíha vŕšok zo zámkom na vrchu, nenechajte sa zmiasť, nachádzate sa v nadmorskej výške 2325 metrov nad morom.

Pamiatkou, ktorú všetci turistickí sprievodcovia odporúčajú navštíviť najviac, je miestne Múzeum antropológie. V nedeľu je pre miestnych zadarmo a tak bolo plné hlava-nehlava. Jeho návšteva však rozhodne stojí za to, pretože práve tu nájdete exponáty z vykopávok a pamiatok z rôznych častí Mexika: Mayske z polostrova Yucatán, kultúr Mexikov, Oaxtekov, El Tajínu, Teohtihuánu, Olmekov, Totonakov, či Huaztékov.

Chvíľku nám potrvalo v múzeu sa zorientovať: jednotlivé civilizácie sú rozmiestnené v komplexoch miestností so samostatným vchodom, pričom na prízemí je vždy archeologická sekcia a o poschodie vyššie antropologická. Malý tip na skratku, tá antropologická časť nie je zďaleka tak zaujímavá ako archeologická a keďže sme nemali až toľko času nazvyš, radšej sme sa rozhodli dôkladnejšie si pozrieť prízemie. To nás nesklamalo a ukázalo nám mnoho pozoruhodných diel civilizácií žijúcich na území dnešných Spojených štátov mexických.

Dovolenka v Mexiku?

Na dovolenka.sme.sk si vyberiete z ponuky last minute zájazdov do Mexika.

Najmä pre Európana je to mimoriadne zaujímavý a podnetný zážitok: keďže sme si už zvykli na chronológiu našich dejín umenia a vieme si predstaviť, ako asi vyzerá objekt z toho-ktorého obdobia, z čoho a do čoho sa neskôr vyvinul, tu to neplatí. Nerušené žiadnymi vonkajšími vplyvmi si mexické civilizácie vytvárali svoj vlastný systém umenia s odlišnými symbolmi, technikami a prvkami. Na fotografii nižšie sa napríklad nachádza známy Slnečný kameň, ktorý objavili pod dnešným Zócalom (námestím Ústavy) v roku 1790. Púta pozornosť hneď pri vstupe do miestnosti a bodaj by nie - v priemere meria tri a pol metra. Napriek tomu, že sú na ňom symboly, ktoré naznačujú, že by sa mohol používať ako kalendár, archeológovia predpokladajú, že sa na ňom konali rituálne obety.

A čo sa nezmestí pod strechu múzea, je umiestnené v malej parkovej časti hneď za ním. Chválim tento nápad, je veľmi príjemné vyliezť si z prítmia na slnko a uprostred obrovského množstva zelene poobdivovať exponáty vo svojej životnej veľkosti. My sme si fotili len tie exponáty, no ak chcete navštevovať múzeum ako správny Mexičan, musíte si spraviť s tým-ktorým exponátom selfie. Nech vám vaši príbuzní a kamaráti uveria, že ste tam boli!

K zámku Chapultepec sa dostanete tak, že si vyleziete na kopec, kde leží. To sme mali na pláne aj my, ale najprv sa bolo treba posilniť. Z rôznych stánkov sme si vybrali ten, okolo ktorého sa zhlúklo čo najviac miestnych a pochutili sme si na tvrdej kukuričnej placke s guacamole, čerstvou zelenou vňaťou, syrom a samozrejme všadeprítomným chilli. Raňajky sa v Mexiku servírujú obrovské, takže táto jedna porcia nám postačila na vytvorenie pocitu nasýtenosti. Hor sa na kopec!

Zámok, v ktorom sa dnes nachádza Národné historické múzeum, je jediným zámkom v Severnej Amerike, ktorý sa reálne využíval ako rezidencia kráľa: počas druhého obdobia monarchie v Mexiku tu sídlili cisár Maximilián I. a cisárovná Carlotta. Stavebné práce začali v roku 1785 a dlho nebolo možné ho dokončiť - jednoducho nebolo peňazí. Španielske kráľovstvo sa budovu dlho snažilo neúspešne predať za pätinu toho, čo už do nej preinvestovalo a až v roku 1806 zámok kúpila samospráva Mexico City. V septembri 1847, počas bitky v rámci Mexicko-Americkej vojny, zomrelo mnoho detí - hrdinov, ktoré zámok bránili. Dnes si ich mesto pripomína freskou na strope had hlavným vchodom do zámku.

Reprezentačné miestnosti sa zachovali z obdobia Maximiliána a Carlotty, ktorí si ich upravili podľa svojho vkusu. Určite najkrajšou časťou zámku je terasa s čierno-bielou šachovnicovou dlažbou na jeho druhom poschodí plná zelene a vyhliadka, z ktorej je vidieť zaujímavý kontrast zelených stromov v popredí a výškových budov, obklopených miliónami menších domov, v pozadí.

Kým nám ešte vládali sily a priali otváracie hodiny, cestou späť na hotel sme sa zastavili v Múzeu Rufina Tamaya. Z obdobia koloniálnej nadvlády, mexickej monarchie a krutých bojov o samostatnosť sme sa odrazu premiestnili na prelom 20. a 21. storočia a obdivovali moderné umenie rozmiestnené v bielej budove plnej otvorených priestorov a exponátov, ktoré človeka podnietia zamyslieť sa. Najviac sa nás dotkli maľby amerického maliara Leona Goluba, ktorý na svojich veľkoplošných plátnach zobrazoval hrôzy vojny.

 

Mexico City si pre nás ďalej pripravilo rôznych predstaviteľov svojej modernej architektúry a umenia: každý rôzny, no so spoločnou láskou k farebnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?