Koloniálnym Mexikom: Po stopách Diega, Fridy a Trockého

Autor: Martina Rúčková | 3.6.2016 o 20:45 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  954x

Pred odchodom do mexického štátu Querétaro sme posledné ráno stihli pozrieť si pár zaujímavých miest.

A aby sme všetko úspešne stihli, raňajkovali sme na terase nášho hotela pri vychádzajúcom slnku - nie kvôli výhľadu, ale najmä pre to, že ranné vtáča ďalej doskáče a my sme potrebovali doskákať cez hustú mexickú premávku do o dvestošesťdesiat kilometrov vzdialeného mesta Santiago de Querétaro.

Odviezli sme sa do univerzitného mestečka mexickej Universidad Nacional Autónoma de México, v skratke UNAM, najväčšej univerzity v latinskej Amerike. Tento kolos, v ktorom študuje 330 tisíc študentov sa pravidelňuje umiestňuje na rebríčku medzi piatimi najlepšími latinskoamerickými univerzitami. Má za sebou pozoruhodnú históriu, vznikla už v roku 1551. Autonómnosť v jej názve naznačuje, že vláda sa do záležitostí univerzity nemieša, no univerzita vplýva na politiku Mexika výrazne: vychováva budúcnosť národa. Medzi jej absolventov patrí napríklad päť bývalých mexických prezidentov a dokonca aj bývalý prezident Guatemaly a Kostariky.

Podobne ako iné svetové univerzity, ktoré poskytujú nielen kvalitné vzdelanie, no zároveň tešia oko náhodného okoloidúceho, UNAM je právom považovaná za jednu z pamiatok Mexico City. Napriek svojej histórii však nemá historický komplex budov ako Oxford, Cambridge či portugalská Coimbra, stojí ako svedectvo porevolučného a moderného Mexika, vyznáva ideály lepšej kvality života, cibrenie tela aj ducha a spojenie mesta, jeho architektúry a umenia v jeden celok.

Stačí sa vykloniť z auta na hlavnej ceste a uvidíte univerzitný olympijský štadión z roku 1952. V čase, keď vznikol, bol najväčším štadiónom v krajine. Odohrali sa v ňom letné olympijské hry v roku 1968, pre potreby ktorých bolo potrebné rozšíriť kapacitu štadióna z pôvodných 52 tisíc divákov na takmer 84 tisíc divákov. Počas týchto olympijských hier bola po prvýkrát použitá tartanová bežecká trať vhodná do každého počasia, ktorá je dnes už nevyhnutnosťou. Štadión navrhli architekti Augusto Perez, Raul Salinas a Jorge Bravo Moro, no navždy ho preslávil maliar Diego Rivera, ktorý nad hlavným vchodom štadióna vytvoril reliéf zobrazujúci úlohu športu v histórii Mexika. (Áno, Mexičania mali veľmi radi loptové hry, len nie každý hráč z nich vyviazol živý, o tom bližšie v pokračovaní zápiskov z mexických ciest.) Rivera plánoval postupne tvoriť ďalšie a ďalšie reliéfy, zabránila mu v tom smrť.

Najznámejšou budovou komplexu je Univerzitná knižnica, na dvoch fotografiách hore. Veselé farby reliéfov po všetkých jej štyroch stranách svietia už zďaleka a vďaka dizajnu prednej časti vyzerá ako veselý robot (alebo ako rádiomagnetofón, vyberte si). Reliéfy zobrazujú prehispánsku minulosť krajiny, obdobie koloniálnej nadvlády, súčasný svet a rolu univerzity v modernom Mexiku.

Dovolenka v Mexiku

Vyberte si dovolenku v Mexiku za konečné ceny na dovolenka.sme.sk

Veselo pomaľovaných budov v komplexe je mnoho, stačí sa poprechádzať a postupne objavovať ďalšie a ďalšie. Keďže boli prázdniny a veľmi skoro ráno, univerzitné mestečko zívalo prázdnotou, až na občasného zblúdilého študenta či psíčkarov, ktorí prišli do parku v ktorom sa budovy nachádzajú v náručí hustej zelene vyvenčiť svojho štvornohého priateľa. Aj nás pustili do komplexu bez problémov, povedali sme, že sme turisti, dostali sme ružový papierik s povolením na parkovanie a bolo.

Neďaleko univerzity sa nachádza štvrť Coyoacán, ktorá bola kedysi dedinou na predmestí Mexico City. V týchto časoch tu žila aj známa mexická maliarka Frida Kahlo. Coyoacán si dodnes zachoval uvoľnenú a pokojnú atmosféru, ulice lemujú rodinné domy, chodníky pred žiarou dňa chráni tôňa stromov a veselé farby fasád dvíhajú kútiky úst do mimovoľného úsmevu. V porovnaní s centrom Mexico City sa tu dýcha akosi voľnejšie. Najznámejšou pamiatkou štvrte je Casa Azúl, rodný dom Fridy. Okrem nej je tu však aj dom, v ktorom žil niekoľko rokov Leon Trockij v poslednej etape svojho vyhnanstva zo Sovietskeho zväzu.

Frida Kahlo aj jej manžel Diego Rivera boli nadšenými komunistami a keď sa dozvedeli, že do Mexico City prichádza Trockij, ponúkli jemu aj jeho manželke Natálii útočisko. Frida sa však rozhodla svoj komplikovaný vzťah s Diegom ešte viac skomplikovať a začala aféru s Trockým, v dôsledku ktorej sa manželia Trockí z Casa Azul odsťahovali do domu o niekoľko ulíc ďalej. Po jednom neúspešnom pokuse o vraždu, ktorý je dodnes zaznamenaný v podobe dier od guliek na stene spálne, Trockého zabil Stalinov agent, Katalánec Ramón Mercader, ktorý sa votrel do priazne rodiny, dlho sa s ňou priatelil, až raz zaútočil na Trockého so sekerou na ľad. Jeho hrob je v záhrade domu.

Diego Rivera a Frida Kahlo na fotografii úplne vľavo, Trockij šiesty zľava.

Slávnu Casu Azúl sme bohužiaľ videli len zvonku - vďaka biografickému filmu Frida so Salmou Hayek v hlavnej úlohe sa život Fridy a jej umenie spopularizovali natoľko, že do múzea, ktoré dnes v modrom dome je, vedú hneď dva rady: jeden na lístky a druhý pre tých, ktorí si už lístky kúpili cez internet. Jedna bola dlhá a druhá ešte dlhšia. A tak sme si predstavili, ako to asi mohlo za tmavomodrými múrmi vyzerať a vybrali sa za ďalším bodom nášho programu.

Na západe Mexico City leží malá rezidencia postavená v roku 1947, o ktorej vám toho váš bedeker mnoho nepovie. Chodia sem najmä fanúšikovia architektúry, alebo ľudia ako my - lovci a zberači pamiatok zapísaných na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dom a štúdio Luisa Barragána je miesto, kde tento architekt žil a pôsobil. Napriek tomu, že tento dom začal stavať pre svojho klienta, situácia sa vyvŕbila tak, že sa doň nasťahoval sám Barragán a až do jeho smrti v roku 1988 slúžil dom ako malé laboratórium, v ktorom experimentoval so svojimi nápadmi.

Barragán kládol dôraz na geometriu priestorov, ktoré navrhoval a interakciu priestoru, materiálu a farieb. Inšpirovaný mexickým ľudovým umením používal rustikálne pôsobiace doplnky a kde bolo treba oživiť priestor, nebál sa stenu natrieť na ružovo, či umiestniť zlatý obraz tam, kde potreboval pridať svetlo. Rovnako mal mimoriadne rád čisté biele schodiská z jednej strany pripevnené na stenu a bez zábradlia. Ľubovoľný pohľad na ním navrhnutý priestor pôsobí ako obraz, kde všetko do všetkého zapadá. Rozloženie stien na svojej terase (bez akéhokoľvek vybavenia, či nábytku, priestor má voľne plynúť) urobil tak, aby tvorili harmonický celok s tieňmi, ktoré vrhajú. Viem si predstaviť, že takto dômyselne, príjemne no veselo navrhnutý dom musel byť večným zdrojom inšpirácie.

Mimochodom, do múzea sme sa skoro nedostali, pretože na prehliadky sa objednáva vopred, ale uprosili sme sprievodcu, nech hás prihodí do anglickej skupiny a stalo sa. Napriek tomu, že sme sa pohrávali s myšlienkou navštíviť ešte Museo Soumaya, ktoré založil známy mexický magnát Carlos Slim. Nakoniec sme však radšej vyrazili smerom do Quéretara, berúc si časovú rezervu na prípadné dopravné zápchy, plní očakávaní, čo nás čaká v tomto mexickom štáte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?