reklama

Koloniálnym Mexikom: Pyramídy v štátoch Mexico a Veracruz

V rámci pobytu v Mexico City sme jeden deň venovali okružnému výletu cez najznámejšiu pamiatku štátu Mexiko až takmer k pobrežiu Mexického zálivu, do štátu Veracruz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kúpanie sa sme však nemali v pláne ani náhodou, namiesto toho sme si to namierili do pamiatkovej rezervácie El Tajín. Bol to deň, počas ktorého môj manžel našoféroval asi šesťsto kilometrov, no vďaka nepredvídateľným mexickým zápcham sme si v aute posedeli o dosť dlhšie, než sme predpokladali. Ale stálo to za to.

Teotihuacán a jeho pyramídy

Z Mexico City sme sa do Teotihuacánu asi päťdesiat kilometrov severovýchodným smerom vybrali skoro ráno, o šiestej, aby sme už pred siedmou boli na mieste v snahe predbehnúť hordy turistov, ktoré sem zvláčajú veľké klimatizované autobusy. V tomto rannom čase tu už turisti sú, avšak roztrúsení po okolitých dedinkách, odkiaľ odlietajú v teplovzdušných balónoch, aby si nádheru mezoamerických pamiatok pozreli zhora počas východu slnka. A nám dotvárali atmosféru už i tak nádherne namaľovanej sérii obrazov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Teotihuacán, ktorý leží v Mexickom údolí, vznikol sto rokov pred naším letopočtom, jeho územie bolo osídlené ešte skôr. Okolo rokov 500 - 600 nášho letopočtu, s počtom obyvateľov 125 000, to bolo najväčšie mesto severnej a južnej Ameriky a šieste najväčšie mesto celého sveta. Výstavba najbujnejšieho rozsahu prebiehala v priebehu nasledujúcich tristopäťdesiatich rokov a ako rok úpadku sa udáva rok 550 nášho letopočtu. Teotihuacánska kultúra existovala ešte pred Aztéckou - Aztéci sa inšpirovali miestnou architektúrou a toto miesto navštevovali ešte dlho po jeho zániku.

Dovolenka v Mexiku

Unavení z príplatkov a poplatkov? Tu je všetko v cene a bez chytákov. Last Minute Mexiko.

Hlavnou cestou naprieč ruinami, vedúcou cez dvíhajúce sa a klesajúce terasy je Calzada de Los Muertos, alebo Ulica mŕtvych, ktorej meno dali Aztéci. Verili, že stavby po jej oboch stranách sú hrobky, ktoré pre miestnych panovníkov postavili obri. Budovy pritom slúžili na rôzne účely, boli to obydlia, chrámy či priestory, kde sa stretávali ľudia. Miestami možno pozorovať zvyšky kamenných sôch a nástennej výzdoby, zachovalejšie kúsky sa nachádzajú v Antropologickom múzeu v Mexico City, kde sú lepšie podmienky pre ich chránenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Celá pamiatková rezervácia sa rozlieha na ploche dvoch kilometrov štvorcových a jej podrobná návšteva dokáže zabrať aj celý deň. Pre jednoduchosť presunov v rámci komplexu doň vedie päť brán, každá sa nachádza pri niektorej z veľkých pamiatok, takže sa dajú jednoducho obísť. Vzhľadom na nadmorskú výšku miestnej náhornej plošiny takmer dvetisíc metrov nad úrovňou mora bolo ráno viac než sviežo. Nečudo, dorazili sme ešte za tmy a slniečko len postupne začínalo ohrievať okolitú krajinu. Výhodou však bolo, že na Ulici mŕtvych sme nevideli takmer nikoho a pár turistov, ktorí návštevu poňali podobne ranne ako my, sme našli až na vrchole Pyramídy Slnka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pyramída Slnka je treťou najväčšou pyramídou na svete, väčšia je už len egyptská Cheopsova alebo Veľká pyramída. a najväčšou je Veľká pyramída Cholula v neďalekej (na mexické pomery) Pueble, ktorú sme navštívili v závere tejto cesty. Meno dali pyramíde opäť Aztékovia, ako ju volalo obyvateľstvo, ktoré ju postavilo, sa dodnes nevie. Jej základňa má 220 na 230 metrov a vysoká je 65,5 metra. Svojho času bola pokrytá sadrou natretou na červeno s farebnými dekoráciami, z tých sa po tak dlhom čase zachovalo už len pár fragmentov.

Schodisko na pyramídu sa postupne zužuje a schody sa stávajú strmšími a strmšími. Po pravej strane schodiska je umiestnený improvizovaný koridor z oranžového plastu, ktorý očividne slúži na reguláciu davov turistov, ktorí idú smerom hore na pyramídu. Čakať na rad pod páliacim slnkom asi nie je to pravé orechové, ale nevadí, keď upotený turista konečne vylezie hore na pyramídu a vyštverá sa na jej úplný vrchol, ktorý nie je rovný, ale je to len spevnená kopa kameňov s niekoľkými vrcholmi, privítajú ho miestni predajcovia suvenírov, ktorí sú všade. Tých sme však obišli, prišli sme príliš skoro oproti začiatku ich úradných hodín. Zato nám nad hlavou lietali farebné balóny, ktoré občas priamo zatieňovali slnko a pasažieri nám z košov veselo mávali. Celý tento nádherný pohľad, kultúra a história, na ktorej som stála a krásne počasie mi príjemne rozprúdilo krv v žilách. Som vďačná za všetky miesta, ktoré mám možnosť navštíviť, ale toto bolo jedno z tých najmalebnejších a jeho atmosféra mi ťahala ústa do širokého úsmevu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Druhou významnou pyramídou Teotihuacánu je Pyramída Mesiaca, ktorá síce dosahuje takmer rovnakú výšku ako jej slnečný náprotivok, no je to len vďaka tomu, že je postavená na vale zeminy. Okolo nej sa nachádza dvanásť menších chrámov a archeológovia predpokladajú, že toto miesto malo astronomický symbolizmus a slúžilo na náboženské obrady a tance.

Obrázok blogu

Výnimočný akvadukt

V čase, keď k parkoviskám začali prichádzať autobusy a cez všetky brány už spomínaní predavači so suvenírmi, sme nasadli do auta a pokračovali smerom ďalej na severovýchod, do ďalšej pamiatkovej rezervácie El Tajín. S malou zastávkou po ceste: cez mestečko Santiago Tepeyahualco, na ktorého konci leží fascinujúci akvadukt z 16. storočia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Akvadukt Padre Telembeque nesie meno po farárovi Franciscovi de Telembeque, ktorý ho navrhol, a v rokoch 1555 až 1572 ho postavili mnísi františkánskeho rádu za pomoci miestneho obyvateľstva. Nachádza sa na hranici mexických štátov Mexico a Hidalgo a okrem samotnej pompéznej stavby obsahuje systém privádzacích kanálov, zásobníkov a mostov, ktoré sa spolu rozhliehajú po dĺžke až 49 kilometrov. Časť s oblúkmi je vysoká 39,65 metra, stredový oblúk sa týči do výšky 33,84 metra.

Dnes je to niečo, čo sa považuje za samozrejmosť, no v čase, keď ho postavili, tento hydraulický systém pomohol prepravovať tak potrebnú vodu a zlepšil kvalitu života mnohých obyvateľov. Zároveň je to jedno z krásnych zákutí Mexika, kam by nám samým, bez odporúčania UNESCO komisie nenapadlo len tak zablúdiť. A pritom sú od akvaduktu krásne pohľady a ospalá atmosféra dedinského života pripomína filmy z Divokého západu, už chýbajú len povestná slama, ktorú vietor prevaľuje zo strany na stranu spolu s rozvíreným prachom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pamiatková rezervácia El Tajín s Pyramídou výklenkov

Pokračovali sme ďalej. Okolo druhej hodiny popoludní sme dorazili na parkovisko pamiatkovej rezervácie El Tajín, miesto predhispánskej kultúry Totonakov, ktorej rozkvet bol v rokoch 600 až 1200 nášho letopočtu. V rokoch 1230 až 1785 si naň nikto nespomenul a za svoje znovuobjavenie vďačí španielskemu úradníkovi, ktorí hľadali nelegálne tabakové plantáže. Počas intenzívneho hľadania narazil na pyramídu, ktorú nakreslil a správu poslal do miestnych novín. Z nich sa správa dostala až k európskym archeológom a návštevníkov láka už dve tisícročia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na námestí pred vstupom do pamiatkovej rezervácie, ktoré lemujú stánky s občerstvením a suvenírmi sme videli takzvaný tanec voladorov - "voladores" alebo letci sú miestni Mexičania s mierne samovražednými sklonmi, ktorí dodnes udržiavajú stáročia dlhú tradíciu rituálneho tanca, ktorý kedysi údajne slúžil na privolávanie dažďa. Pozostáva z toho, že päť odvážnych mužov vylezie na tyč vysokú 30 metrov, štyria si okolo pása obkrútia dlhé laná, tie následne obkrútia okolo vrchnej konštrukcie na tyči, ktorá sa otáča a kým piaty hrá a tancuje, štyria sa pustia hlavou dole a ako sa konštrucia s lanami otáča opačným smerom, tak sa postupne zosúvajú nižšie a nižšie k zemi. Rituál sa najčastiejšie spája s miestnymi Totonakmi, no dá sa nájsť na rôznych častiach Mexika a dnes vo všetkých jeho štátoch, pôsobí asi šesťsto voladores, ktorí sa "lietajúcemu tancu" nevenujú za účelom privolania vlahy, ale udržania významnej kultúrnej tradície a, v neposlednom rade aj zábavy turistov. Rituál zapísaný do svetového nehmotného dedičstva UNESCO je mužskou záležitosťou, Jesús Arroyo Cerón, jeden z prvých mužov, ktorý trénoval ako voladores aj ženy, umrel po páde z tyče v roku 2006. Voladores veria, že ho tak potrestali bohovia za to, že chcel ženy zasvätiť do mužského rituálu.

Naši voladores svoj tanec zvládli úspešne a nám poskytli nečakaný zážitok počas čakania v rade na vstupenky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Miesto pamiatkovej rezervácie osídľovali kočovné kmene už päť tisícročí pred naším letopočtom. Z nomádov sa postupne stali farmári, ktorí sa na území El Tajínu definitívne usadili, rozvoj miestnej civilizácie podporil aj rozvoj susednej olmeckej kultúry. Pyramídy a ďalšie stavby vyrástli v rokoch 100 až 500 nášho letopočtu, od roku 600 môžeme o El Tajíne hovoriť ako o meste. Jeho význam vzrástol vďaka strategickej lokalite, ktorá mu umožňovala kontrolovať obchodné toky v rámci strednej Ameriky a z tohto dôvodu sa tu našlo mnoho exponátov z Teotihuacánu. V rokoch 600-1200 prosperovalo, no potom ho zničil požiar a útoky kmeňa Čičimakov. El Tajín sa postupne stratil v húštine džungle, ktorá ho obrástla.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po spomínanom objave v roku 1785 v El Tajíne začali pracovať archeológovia, ktorí odkryli veľkú časť jeho územia. Najznámejšou stavnou je takzvaná Pyramída výklenkov, ktorá meria osemnásť metrov, má šesť poschodí a 365 výklenkov, z čoho archeológovia usudzujú, že sa mohla využívať ako kalendár.

Komplex má niekoľko námestí, obytných častí, palácov a dvorcov na obľúbenú loptovú hru: prehoď loptu cez kamenný oblúk a kto prehrá, bude obetovaný bohom. V prípade veľkého sviatku aj víťaz. Aké to majú naši futbalisti jednoduché...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

El Tajín sme, na rozdiel od Teotihuacánu, zažili plný miestnych aj zahraničných turistov. Mnohé skupinky sme na ich prosbu odfotili a mali sme čo robiť, aby sme jeho jednotlivé pyramídy a stavby odfotili s čo najmenším počtom návštevníkov v popredí.

Netušiac dopravnú situáciu, ktorá nás čaká, sme spiatočnú cestu - tristo kilometrov - vedúcu väčšinou po diaľniciach, merali asi šesť hodín. O špecifikách mexickej cestnej premávky sa určite zmienim v najbližších dieloch tohto seriálu. O týždeň sa presunieme do ďalšieho mexického štátu - Querétara.

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu